• Nie Znaleziono Wyników

Aktívna muzikoterapia

W dokumencie zwań EDUKACJA EUROPEJSKA (Stron 191-198)

Aktívnou muzikoterapiou rozumieme akýkoľvek spontánny aktívny vstup do hudby. Tento typ muzikoterapie je vhodný pre deti veľmi aktívne, ale aj deti veľmi unavené, lebo súčinnosť s hudbou im dáva možnosť prejaviť sa.

Priblížime dve možnosti aktívneho muzicírovania – rytmizovanie a tónovanie.

Tak ako celý svet, aj náš organizmus funguje v rytme, ten rytmus charakterizuje kolobeh, pravidelnosť, obeh, život.

Bubnovaním liečili kedysi šamani a rôzni liečitelia už od historických čias, no aj súčasné africké kmene vychádzajú z toho, že rytmus je neoddeliteľnou súčasťou ľudského organizmu, ktorý inak ako v pravidelnom rytme, fungovať nedokáže. Tónovanie: „Posvätný spev je akýmsi prebudením a koncentrovaním vedomia“273. Spev je jeden z najprirodzenejších prejavov človeka už od útleho detstva. Podľa niektorých psychológov hlas dokonca odráža svet psychiky a vnútorného sveta človeka. V hlase sa skrýva charakter, osobnosť jeho tvorcu.

271 Por. D. Campbell, Mozartov efekt, dz. cyt., s. 51.

272 Por. S. Halpern, A. Lingeman, Muzikoterapia Liečivá sila hudby, dz. cyt., s. 120.

273 V. Marek, Tajné dejiny hudby, Praha 2000, s. 60.

Sila, farba, ale aj dominancia hlasu v rozhovore napovie aká silná je osoba, ktorá s okolím komunikuje274.

U detí postihnutých je liečebným nástrojom samotný hlas matky, ktorý si pamätajú ešte z prenatálneho obdobia a rôzne riekanky a detské piesne alebo melodické rozhovory, vzájomné reakcie matky a dieťaťa, ale aj vlastný hlas.

Spleť faktorov, ktoré pôsobia v procese sebapoznávania cez hudbu, je mnoho, a zážitok nášho objektu sa nedá vopred naplánovať, no môžeme zistiť, ako sa náš subjekt cíti, čo si predstavuje, ako naňho tá hudba vplýva, čo ho núti robiť, vytvárať alebo naopak, k čomu mu bráni.

Každá terapia je špecifická, spočíva v otvorení sa organizmu signálom a vplyvom hudby a jej prispôsobenie jedincovi. Vyberáme hudbu, o ktorej predpokladáme, že by mohla byť zdravotne postihnutému jedincovi blízka, že by sa v nej vedel zorientovať, nenútime im širokú harmonickú alebo farebnú hudobnú škálu, ktorá by v ich načúvaní mohla navodiť chaos. Zvuky, ktoré pozitívne vplývajú na deti s Downovým syndrómom, môžu byť rušivé až bolestivé pre autistu. Niektoré hudobné ukážky, ale aj zdravotné postihnutia, si žiadajú kolektívne zameranie, iné sa odporúčajú praktizovať s jednotlivcom.

Vždy ide o daný moment v hudbe, o daný okamih v čase, v ľudskom vnútri a súzvuk interakcií zdravotne postihnutého jedinca, vybranej hudby a terapeuta.

Hudba je ako potrava pre dušu, aj v strave si vyberáme zdravé a výživné látky, rovnako treba eliminovať škodlivé zvuky a nahradiť ich tými, pri ktorých sa náš organizmus nabíja pozitívnou energiou.

Arteterapia

Tak ako každá terapia zameraná na sociálno-umeleckým smerom vyzdvihuje pozitívne ciele, cez ktoré súvisia s potrebami klienta, so situáciami, v ktorých sa ocitá a aj s vekom a dispozíciami. Medzi individuálne ciele, arteterapia, teda terapia výtvarným umením radi uvoľnenie, sebaprežívanie, rast osobnosti, poznanie vlastných možností, rast sebavyjadrenia, osobnej slobody a motivácie, ako aj experimentovanie v zmysle prejaviť emócie, situácie, konflikty, fantáziu. K sociálnym cieľom je dôležité spomenúť

274 Por. D. Campbell, Mozartov efekt, dz. cyt., s. 115.

Lenka Lachytová, Liana Ivanová

192

rozvoj komunikácie, sociability, kooperácie, prijatie druhých, ich ocenenie, ich hodnoty, tým pádom reagovania na iných, prispôsobenie sa a zároveň reflektovanie na vlastné pôsobenie275.

Arteterapia môže byť využívaná v skupine ako terapia, ale aj individuálnou formou. Individuálna môže pomôcť takému klientovi, ktorý v skupine nie schopný fungovať, pôsobí svojím správaním rušivo, na strane druhej má terapeut množstvo času a príležitostí venovať sa klientovi v plnej miere, vzhľadom k diagnóze276.

V skupinovej forme arteterapie, ktorá je síce náročnejšia pre terapeuta, ale pri skupinovej práci s klientskými skupinami prináša veľa pozitív. Sociálne učenie prebieha rýchlejšie a intenzívnejšie. Pri výskyte spoločných problémov je dôležité, aby sa klienti navzájom podporili a pociťovali spolupatričnosť. Je tu priestor na spätnú väzbu, tá môže priniesť veľa podnetov pre členov skupiny.

Ak je niekto príliš intenzívne naviazaný na individuálnu terapiu, je vhodné ho zaradiť práve do skupinovej práce. V skupine sú rozdelené úlohy, moc, teda je demokratickejšia. Je tu aj ekonomický efekt, viacero klientov za ten istý čas. Čo sa týka nevýhod alebo negatív skupinovej práce, ťažšie sa dosahuje diskrétnosť v porovnaní s individuálnym prístupom, ťažšie sa skupina zvláda organizačne a vyžaduje si väčšiu pohotovosť a schopnosti terapeuta277.

Na základe prínosu arteterapie pre postihnutých klientov je potrebné poukázať na arteterapiu ako na aspekt sociálnej komunikácie. Komunikácia s mentálne postihnutým je dôležitým prostriedkom chápania okolitého sveta, pri posudzovaní informácií, ktoré sú interpretované a ich vnímaní je podstatné celkové vyjadrenie. Na základe delenia komunikácie:

a) jazykovú (verbálnu, lingvinistickú) – vychádza z reči, zo slova, z jazyka, b) poprijazykovú (neverbálnu, nonverbálnu, paralingvinistickú)

– prostriedky, ktoré nemajú čistú podobu jazyka, ale v reči sa s nimi počíta,

c) mimojazykovú (extralingvinistickú) – dorozumievací prostriedok bez použitia verbálnej, či neverbálnej komunikácie, ako napríklad činy, ktoré sú mnohoznačné alebo kresby, či symboly.

275 Por. I. Šicková, J. Fabrici, Základy arteterapie, Praha 2002, s. 61.

276 Por. tamże., s. 43.

277 Por. tamże, s. 44.

V rámci tejto zložky komunikácie hovoríme práve o výsledkoch arteterapie, pričom na primárnej úrovni uvedieme proces, v rámci edukácie a na sekundárnej úrovni je výsledok práce. Receptívna a produktívna arteterapia ako druhy tohto smeru, sa líšia v ponímaní a smerovaní terapie. U receptívnej je dôležité pochopenie vlastného vnútra, oboznamovanie sa s pocitmi, pričom každého umelecké dielo ovplyvňuje inak, vyvoláva iné pocity, emócie, môže takto objaviť smútok, nádej, životnú silu. Patria tu návštevy výstav a galérií, pozorovanie umeleckých diel, rozpravy o výtvarných artefaktoch. Produktívna arteterapia je priamou tvorivou činnosťou. Aktivity, cez ktoré klient výtvarným umením prechádza, tvorí diela cez rôzne metódy, vzájomne poprepájané278.

Prínos tohto postupu je nielen v pozorovaní a vnímaní, resp. vcítení sa do umeleckého diela, ale hlavne v tvorivej činnosti, kedy sa postihnutý prejavuje, vyjadruje, učí, socializuje, rozvíja sa jeho osobnosť.

Medzi typy arteterapie zaraďujeme kreativistickú, integratívnu, činnostnú, projektívnu a sublimačnú arteterapiu. Kreativistická vychádza z dôrazu na tvorivú činnosť, čiže dochádza ku konkrétnej tvorivosti, cez ktorú sú vyjadrené vlastné pocity, citlivosť k sebe samému a okoliu, koncentrovanie pozornosti, schopnosti integrácie myslenia. Integratívna arteterapia vychádza z tvorivej činnosti ako integrujúceho činiteľa, pretože smeruje k eliminácii napätia, objektivizuje vnútorné konflikty, klient je integrovaný svojím bytím, zrakom, motorikou, haptickými schopnosťami, myslením, cítením. Činnostná terapia vychádza z umeleckej produkcie, kde zaraďujeme činnosti ako maľby na skle, rezbárske artefakty, keramiku, výroba hračiek, bábok a podobne. Činnosť je tu chápaná ako základný fakt rozvoja osobnosti. Projektívna arteterapia je zameraná na výsledok tvorby, ako objektivizovaného nositeľa podvedomého psychického materiálu. Sublimačná arteterapia hovorí o nahradení inštinktívneho impulzu vizuálnymi predstavami v ich výtvarnom, či inom umeleckom vyjadrení. Slobodne sa tak klient prejavuje, uvoľňuje vnútorný tlak, vyhýba sa potlačovaniu279.

Metódy arteterapie sú imaginácia, animácia, transformácia, rekoštrukcia.

Pri imaginácii chápanej ako predstavivosti, fantázie sa klient môže vrátiť k niektorým situáciám, môže ich prežívať, opätovne spracovávať, reflektovať do výtvarnej podoby, zhmotniť ich. Animácia znamená rozpravu

278 Por. C. Caseová, T. Dalleyová, Arteterapie s dětmi, Praha 1995, s. 55.

279 Por. L. Joanidis, Arteterapie – teoretická východiska, Brno1972, s. 11-12.

Lenka Lachytová, Liana Ivanová

194

o nakreslenom, pretože v tejto dôležitej fáze prináša mnoho potrebných informácií pre terapeuta. Transformácia utvára možnosti na prenos pocitov z jedného umeleckého diela ako literatúry alebo hudby do výtvarnej podoby.

Rekonštrukcia je metódou, kde sa k časti obrázkov vystrihnutých z časopisov dokresľujú rôzne obrazy podľa kreativity, fantázie, pocitov280.

„Postoje spoločnosti k potrebe vzdelávania detí so zdravotným postihnutím prešli viacerými významnými fázami. Spočiatku sa takéto vzdelávanie úplne odmietalo, nechápala sa jeho možná opodstatnenosť a potrebnosť, nakoľko spoločnosť neplánovala zapájať občanov so zdravotným postihnutím, najmä s ťažším zdravotným postihnutím, do pracovného procesu vyžadujúceho kvalifikáciu“281.

Integrácia nie je založená na tom, aby sa postihnuté dieťa za každých okolností vyňalo zo špeciálnych vzdelávacích zariadení a bez potrebnej prípravy bolo „hodené“ do bežnej školy. Ak nie sú školy na prevzatie takejto úlohy všestranne pripravené, tak postihnuté deti v takýchto podmienkach v porovnaní so zdravými deťmi zákonite zlyhávajú. Dôležitú úlohu zohráva schopnosť pedagogických pracovníkov a rovesníkov prijať medzi seba dieťa so zdravotným postihnutím, uznať jeho právo chodiť do bežnej školy a prekonať bariéru odlišnosti282.

Vzdelávanie netreba chápať ako výhodu alebo vymoženosť pre niektorých, ktorí splnia vopred stanovené kritériá, ale ako právo pre všetkých, nakoľko vzdelanosť ľudí je prirodzeným zámerom spoločnosti. Ak vzdelanie pojmeme ako proces sociálneho učenia, založeného na individuálnom vývinovom potenciáli a šanci pre jednotlivca, každé dieťa bude predstavovať nevyčerpateľný a neopakovateľný zdroj možností s výhradným právom na ich podporovanie a rozvoj283. Dieťa s mentálnym postihnutím je sociálnou bytosťou a rovnako ako ktokoľvek iný potrebuje sociálne kontakty284.

280 Por. I. Šicková, J. Fabrici, Základy arteterapie, dz. cyt., s. 125-127.

281 K. Repková, Občania so zdravotným postihnutím..., dz. cyt., s. 50.

282 Tamże, s. 53.

283 Tamże.

284 I. Švarcová, Mentálni retardace..., dz. cyt., s. 136.

Literatúra

Campbell D., Mozartov efekt, Praha 2008.

Caseová C., Dalleyová T., Arteterapie s dětmi, Praha 1995.

Grohová E., Tvorivá dramatika, základné metodické princípy, cvičenia a hry, Košice 2004.

Gwozda M., Szkoła – uczeń – wiedza. Wspólna droga przez adaptację czy emancypację?, w: red. I. Krupová, B. Akimjaková, Tradície a inovácie vo výchove a vzdelávaní modernej generácie učiteľov, Levoča 2009, s. 148-154.

Halpern S., Lingeman A., Muzikoterapia Liečivá sila hudby, Bratislava 2005.

Horňáková M., Liečebná pedagogika pre pomáhajúce profesie, Bratislava 2003.

Joanidis L., Arteterapie – teoretická východiska, Brno 1972.

Lechta V. , Nové cesty k postihnutým ľuďom. Rozvoj systému, poradenstva a integrácie, Bratislava 1997.

Majzlanová K. i in., Špeciálna dramatická výchova v sociálnej a špeciálnej pedagogike, Bratislava 2004.

Majzlanová K., Dramatoterapia v liečebnej pedagogike, Bratislava 2004.

Marek V., Tajné dejiny hudby, Praha 2000.

Mazur P., Koncepcja człowieka w New Age, Lublin 2009.

Repková K., Občania so zdravotným postihnutím v procese spoločenskej integrácie, Bratislava 1998.

Šicková I., Fabrici J., Základy arteterapie, Praha 2002.

Švarcová I., Mentálni retardace, vzdělávání, výchova, sociální péče, Praha 2006.

Valenta M., Dramaterapie, Praha 2001.

Edukacja i wychowanie.

W dokumencie zwań EDUKACJA EUROPEJSKA (Stron 191-198)