Abstract: Zmyslom a cieľom celoživotného vzdelávania pedagógov je vybaviť ich súbo-rom takých kompetencií, ktorých úroveň je pre nich dosiahnuteľná a praxou akceptovate-ľná. Tým sa zabezpečí ich pripravenosť pre úspešný kvalitný pedagogický výkon permanent-ným profesijpermanent-ným sebarozvojom a zdokonaľovaním. V príspevku analyzujeme kompetenčný profil učiteľa predprimárneho vzdelávania cez požiadavky, ktoré sú kladené na učiteľskú profesiu.
Cieľom každého ľudského snaženia a úsilia v oblasti edukácie je vytvoriť, roz-víjať a vedieť aplikovať v živote portfólio spôsobilostí v základných elementoch – vedomosti, zručnosti, schopnosti, postoje a osobnostné kvality a hodnoty. Výsled-kom má byť ich prepojenie, udržiavanie a rozvíjanie, ktoré by malo vyústiť do vzájomnej harmónie ako jedného z predpokladov úspechu bytia a žitia človeka.
Účinnou cestou k napĺňaniu týchto očakávaní je vytvoriť podmienky pre jedinca a jedincom, aby mohol, chcel a bol motivovaným, aktívnym, tvorivým a spôsobilým využívať efekty výchovy a vzdelávania. Edukačná prípravapočas celého života je preto pre každého najlepšou cestou nielen ako sa vysporiadať s výzvami, ktoré pri-nášajú zmeny, ale najmä vyzbrojiť sa kompetentnosťou pre určitý pracovný výkon.
I napriek skutočnosti, že laická i odborná verejnosť bežne používa pojem kom-petencia v odbornom jazyku i v hovorovej reči, jeho význam je viacznačný.Ako synonymá pojmu kompetencia sa zvyknú používať pojmy schopnosť, zručnosť, spôso-bilosť, efektívnosť, kapacita, požadovaná kvalitaa ďalšie.Kompetencia predstavuje schopnosť aktivizovať a aplikovať zvnútornený systém vedomostí, schopností, odborných a sociálnych zručností, hodnôt, postojov, ako aj ďalších osobnost-ných kvalít, ktorý je špecificky usporiadaný (miera, intenzita, pomer jednotli-vých zložiek, spôsob ich zoskupenia, hierarchizácia). Môže sa aktivizovať a pre-javovať v rôznych kontextoch prostredníctvom činnosti v reálnom živote. Pojem kompetencia sa vzťahuje na jedincov, sociálne skupiny a inštitúcie, pokiaľ tieto úspe-šne dosahujú ciele a plnia požiadavky kladené na ne okolitým prostredím.
Mať kompetencie znamená mať komplexnú vybavenosť osobnosti, ktorá umo-žní jednotlivcovi úspešne zvládnuť úlohy a situácie v živote, v ktorých sa dokáže
primerane orientovať, vykonávať vhodné činnosti, zaujať prínosný postoj. V Slo-vníku cudzích slov latinský preklad kompetencie znamená právomoc, okruh pôsob-nosti, dosah právomoci. Weinert (OECD, 2001), ktorý analyzoval rôzne definície kompetencií, našiel spoločnú charakteristiku – interpretáciu kompetencie „ako špeciálneho systému schopností, vedomostí a zručností, ktoré sú nevyhnutné alebo dostačujúce pre dosiahnutie určitého cieľa.“ Podľa tohto autora kompetencia ne-vyjadruje trvalý stav, ale má procesuálny charakter. Vo vzťahu k otázke ako kom-petencie vznikajú, Smolíková konštatuje, že „hlavným znakom kompetencií je ich väzba k činnosti či k praktickému výkonu, a to vo dvoch smeroch, resp. fázach: určitá činnosť či praktický výkon stoja na začiatku procesu utvárania kompetencie a tiež na jeho konci – kompetenciu získavame práve len činnosťou, zážitkom, vlastnou aktivi-tou a praxou, a preto ju môžeme tiež v praxi ľahšie uplatani”1. Autorka ďalej uvádza, že kompetenciu nemožno jednoducho odovzdať. Jedinec ju nemôže získať tým, že o nej počuje. Kompetencia vzniká prepájaním celého radu poznatkov, vedomostí, zručností a schopností, postojov a hodnôt. Postupne na seba nadväzujú, spájajú sa, čím sa celý komplex zdokonaľuje, stáva sa síce zložitejší, ale na druhej strane lepšie uplatniteľný a flexibilnejší v rôznych životných situáciách.
Základnou filozofiou kľúčových kompetencií je pripraviť človeka na celoživot-né vzdelávanie. Od roku 2001 začali odborníci vytvárať základ „Koncepcie kľúčových kompetencií”, ktorá stanovila priority:osobné naplnenie a rozvoj jedinca v priebehu celého života, aktívne zapojenie sa do spoločnosti, priorita osobnostného rozvoja,európske trendy, dokumenty formulujúce požiadavky učiacej sa spoločnosti a kľúčových kompetencií a vzdelávania človeka 21.storočia,dimenzie profesionality – odborné, etické, osobnostné2.
Z uvedeného vyplýva,že pod pojmom kľúčové kompetencie rozumieme zvnútornený súbor nadobudnutých vedomostí, zručností, schopností, postojov a hod-nôt, ktoré sú dôležité pre rozvoj osobnosti,aktívne zapojenie do života,uplatnenie v zamestnaní a v neposlednej mierepre ďalšie vzdelávanie.
Belz a Siegrist3 konštatujú, že získavať kľúčové kompetencie znamená mať schopnosť a byť pripravený učiť sa po celý život. Podľa týchto autorov možno apli-kovať základné schopnosti vzťahujúce sa na proces učenia a na pripravenosť učiť sa:tešiť sa na nové poznatky, kriticky skúmať vlastný obraz, reflektovať spôsoby vlast-ného konania a príp. ich aj modifikovať.
1 K. Smolíková, Manuál k příprave školního (třídniho) vzdělávacího programu mate-řské školy, Praha 2006.
2 B. Kasáčová, Učiteľ profesia a príprava, Banská Bystrica 2002; B. Kosová, Hodnotenie ako prostriedok humanizácie školy, Prešov 2000. Zob. P. Mazur, Wychowanie ku wartościom wyzwaniem dla współczesnej szkoły, w: Wybrane zagadnienia wychowania szkolnego – wo-kół wartości, red. P. Mazur, Lublin 2007,s. 7-19.
3 Zob. H. Belz, M. Siegrist, Klíčové kompetence a jejich rozvíjení, Praha 2001.
45 Kľúčové kompetencie učiteľa materskej školy
Európsky referenčný rámec stanovil osem kľúčových kompetencií:
– komunikácia v materinskom jazyku – (pripravenosť k dorozumievaniu sa v materinskom jazyku),
– komunikácia v cudzích jazykoch – (pripravenosť k dorozumievaniu sa v cu-dzom jazyku),
– matematická kompetencia a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky (pri-pravenosť k využívaniu matematiky, základov vedy a techniky v bežnom živote), – digitálna kompetencia – (pripravenosť k využívaniu
informačno-komunika-čných technológií a k narábaniu s informáciami),
– naučiť sa učiť – učebné kompetencie (pripravenosť k učeniu sa ako sa učiť), – spoločenské a občianske kompetencie – sociálne a personálne (pripravenosť k
zapájaniu sa do občianskeho života, pripravenosť k interpersonálnym vzťa-hom, k sebautváraniu, sebariadeniu osobnosti),
– iniciatívnosť a podnikavosť – (pripravenosť k zamestnateľnosti a k uskuto-čňovaniu myšlienok),
– kultúrne povedomie a vyjadrovanie – (pripravenosť k podporovaniu kultúr-nych a osobnostných hodnôt (Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie – 2006/962/ES).
Požiadavky na profesionalitu učiteľa materskej školy, jeho kompetentno-sť môžeme vymedziť v rovinách odbornosti, osobnostnej a sociálnej vyspelosti, schopnosti organizovať a riadiť edukačný proces, poznania osobitosti a špecifík učiacich sa, sebarozvoja a neustáleho zdokonaľovania spôsobilostí s dôrazom na jeho motiváciu, aktívnosť, kvalitu, prosperitu, tvorivosť a inovatívnosť. Z uvede-ného vyplýva, že profesijnou kompetenciou môžeme rozumieť demonštráciu po-zorovateľného – hodnoteného profesionálneho správania sa a konania pedagóga, kto-ré sú riadené spojením jeho vedomostí, zručností, postojov, hodnôt a osobnostných kvalít kariéry. Ide o kompetencie a dispozície, ktorými má byť pedagóg vyzbrojený, aby mohol kvalitne úspešne a efektívne vykonávať svoje povolanie a zabezpečovať svoj kariérny rast. Dostupné teoretické prístupy možno zovšeobecniť a považovať tak profesijné kompetencie za významné spôsobilosti, či predpoklady pre výkon ty-pických pedagogických činností. Pre úplnosť treba doplniť význam aj osobnostných, tiež fyzických a zdravotných predpokladov.
Pri analýze kľúčových profesijných kompetencií pedagóga vychádzame z defi-nície pojmov „štandard”, „štandardizácia”. V Slovníku cudzích slov nachádzame anglický preklad, že je to „dosiahnutá bežná úroveň, ustálený jednotný vzor jeho úprava, normatívna forma, proces na určenie noriem, postup ustaľovania, upevňo-vania.Profesijný štandard možno preto chápať akonormatívnu kategóriu, ktorá obsahuje relatívne stále charakteristiky, znaky povolania – pracovného výkonu. Ob-sahuje výkonnostné kritériá, stupne, normy, požadované spôsobilosti, kvalifikačné a osobnostné kompetencie, fyzické a zdravotné predpoklady pre výkon povolania.
Takto vzniknutý kompetenčný profil pedagóga je súhrnom kľúčových kompetencií a preukázateľných špecifických kompetencií (spôsobilostí), ktorými je charakteri-zovaný pedagogický odborný výkon v jednotlivých kategóriách a kariérových stu-pňoch pedagogických zamestnancov škôl alebo školských zariadení.
Kompetenčný profil učiteľa predprimárneho vzdelávania je orientovaný na hlavné oblasti výkonu:
• dieťa, kompetencie súvisiace so schopnosťou identifikovať charakteristiky dieťaťa vstupujúceho do edukačného procesu – diagnostické, pedagogické, intervenčné, psychologické,
• edukačný proces, kompetencie súvisiace s plánovaním, realizáciou a hod-notením edukačných procesov – odborné, psychodidaktické, komunikačné a sociálne,
• profesijný sebarozvoj, kompetencie súvisiace s rolou a sebazdokonaľova-ním pedagogógov,
• škola, kompetencie vo vzťahu k rozvoju školy, k tvorbe stratégií, uskuto-čńovania evalvácie a participatívnosti4.
Východiská pre zadefinovanie kľúčových kompetencií učiteľa predprimár-neho vzdelávania stanovené analýzou kompetencií od dvoch autorov Petláka5 a Spilkovej6:
• personálne – potreba kladného vzťahu k profesií, reálny pohľad na výsledky práce, postoje k sebahodnoteniu, úsilie a postoje k ďalšiemu vzdelávaniu, komunikácia, spolupráca a kooperácia so zúčastnenými;
• odborno – predmetové kompetencie – učiteľ ako garant vedeckých základov, predmetov svojej aprobácie má schopnosť:
– zdokonaľovať systematické znalosti v rozsahu a hĺbke zodpovedajúcim potrebám školy a dĺžke pedagogickej praxe,
– transformovať poznatky príslušných odborov do obsahov vzdelávania, – integrovať medziodborové poznatky a vytvárať medzipredmetové vzťa-– vyhľadávať a spracovávať nové informácie v odbore,hy,
– využívať informačno-komunikačné technológie na užívateľskej úrovni;
• pedagogické – uvedomovanie si zodpovednosti za rozhodnutia podmieňu-júce úspešnosť/neúspešnosť pedagogického pôsobenia, za rozvoj učiaceho, vytváranie správneho motivujúceho a inšpirujúceho podnetného prostre-dia, ochrana jedincov pred ohrozením, tvorivosť, flexibilita, empatia, auten-cita, prosociálnosť;
4 Por. M. Pisoňová, Teória a prax efektívneho sebariadenia, Nitra 2009.
5 Por. E. Petlák, Všeobecná didaktika, Bratislava 2004.
6 Por. V. Spilková, Současné proměny vzdelávaní učitelú, w: Učitelské povolaní z pohla-du sociálnych věd,Brno 2004.
47 Kľúčové kompetencie učiteľa materskej školy
• psychologické– dôkladné poznanie zákonitostí vývinu, komplexný prístup a hodnotenie, vylúčenie negatívnych a stresujúcich vplyvov, uplatnenie in-tervenčných zásahov;
• didaktické– učiteľ uplatňuje motiváciu, tvorivé vyučovacie metódy a formy práce, diferencovaný prístup, sebareflexívne metódy skvalitňovania a má schopnosť:
– skúmať a riešiť vedeckými metódami pedagogické problémy, – ovládať edukačné stratégie,
– využívať základný metodologický repertoár v súvislosti so stupňom vzdelávania,
– prispôsobiť individuálnym výchovno-vzdelávacím potrebám učiacich a požiadavkám konkrétnej školy,
– zorientovať sa v školských vzdelávacích programoch a vie s nimi praco-vať pri tvorbe vlastných edukačných projektov (plánov),
– pracovať podľa teórií hodnotenia a vie ich využívať v súvislosti s indivi-duálnymi a vývinovými osobitosťami jedincov,
– využívať informačno-komunikačné technológie pre podporu učenia sa učiacich;
• komunikačné – učiteľ ako subjekt s patričnou úrovňou verbálnej a never-bálnej komunikácie vo vzťahu k deťom, rodičom, kolegom má schopnosť:
– ovládať metódy a spôsoby vytvárania pozitívnej klímy v triede,
– účinnej komunikácie s deťmi, vytvárať pozitívnu klímu v triede a pro-stredie,
– efektívne komunikovať s najbližším sociálnym prostredím (rodičia, za-mestnanci školy, experti a i.);
• organizačno-školské– autonomita, facilitátor, tvorca, spolupráca. Učiteľ je schopný plánovať svoju činnosť smerujúcu k výchove a vzdelávaniu:
– má všeobecný rozhľad, orientuje sa vo vzdelávacej politike pozná záko-ny, normy a iné školské dokumenty,
– je adaptívny v orientácii na spoločenské premeny a oboznámuje so základami aj učiacich,
– pozná podmienky a procesy fungovania školy,
– ovláda administratívne úkony v súvislosti s evidenciou jedincov, – má organizačné schopnosti pre edukačné a voľnočasové aktivity,
– je schopný vytvárať projekty na úrovni inštitucionálnej spolupráce, vrátane zahraničia,
– vie vystupovať ako reprezentant profesie;
• diagnostické a intervenčné – učiteľ má schopnosť diagnostikovať problémy detí a prekoncepty edukácie:
– vie používať metódy a prostriedky pedagogickej diagnostiky, – je schopný identifikovať individuálne potreby učiacich,
– akceptuje rozmanité spôsoby učenia sa jedincov v závislosti od psychic-kých a sociálnych podmienok;
• poradenské a konzultačné – učiteľ je schopný pomôcť a poradiť rodičom:
– podnecujúce rozvoj osobnosti dieťaťa v súlade s hodnotovým systémom školy,
– pozná metódy a stratégie personálneho rozvoja dieťaťa predškolského veku,
– rešpektuje a oceňuje sociálne spôsobilosti a zručnosti detí;
• intuitívne a reflexia vlastnej činnosti – učiteľ je schopný hodnotiť a modifiko-vať vlastné edukačné pôsobenie, prepojenosť s predpokladmi ako:
– fyzická zdatnosť a psychická odolnosť voči záťažovým situáciám, – primeraný aktuálny zdravotný stav,
– morálna bezúhonnosť,
– autoregulatívnosť k zdokonaľovaniu edukačného štýlu.
Osvojovanie, zdokonaľovanie a overovanie kľúčových kompetencií v poro-vnávaní s profesijným štandardom učiteľa predprimárneho vzdelávania sa pova-žuje za celoživotný proces. Okrem správne nastaveného kompetenčného profilu pedagóga, je nevyhnutné, aby každá škola si vypracovala kritériá a indikátory na identifikáciu kompetencií, posudzovanie úrovne a kvality pedagogického výkonu pomocou hodnotiacich škál. Svoju pozornosť musí zamerať aj na efektívny výber evalvačných nástrojov a spracovania portfólia pre vstup, proces i výstup.
Literatúra:
Belz H., Siegrist M., Klíčové kompetence a jejich rozvíjení, Praha 2001.
Kasáčová B., Učiteľ profesia a príprava, Banská Bystrica 2002.
Kosová B., Hodnotenie ako prostriedok humanizácie školy, Prešov 2000.
Mazur P., Wychowanie ku wartościom wyzwaniem dla współczesnej szkoły, w:
Wybrane zagadnienia wychowania szkolnego – wokół wartości, red. P. Mazur, Lu-blin 2007,s. 7-19.
Petlák E., Všeobecná didaktika, Bratislava 2004.
Pisoňová M., Teória a prax efektívneho sebariadenia, Nitra 2009.
Smolíková K., Manuál k příprave školního (třídniho) vzdělávacího programu mateřské školy, Praha 2006.
Spilková V., Současné proměny vzdelávaní učitelú, w: Učitelské povolaní z pohla-du sociálnych věd,Brno 2004.