Abstract:The child acquires the basic information about family life, learn the language, learn the basic patterns and habits of conduct, moral rules, take account of basic cultural lavishness and so on. Parents and nearest social environment of child exchange experience, which reflect on life. We can include to the basic interpersonal attitudes can a greeting, smile, look, prayer, gratitude and so on. If child learns basic interpersonal attitudes, improve their lives and act positively on their social environment.
Do svojich šiestich rokov je dieťa počas dňa v okruhu svojich najbližších. Môže a nemusí navštevovať materskú školu. Je v sociálnom prostredí, ktoré sa ho snaží stimulovať a pripraviť do ďalšieho života. Nástupom do základnej školy sa u die-ťaťa mení režim dňa a sociálny okruh. Spoznáva nových rovesníkov, ale aj starších žiakov a tiež nových učiteľov1.
Rodina ako determinant postojov
Matějček2uvádza následné princípy rodinnej výchovy:
• v rodine sú uspokojované základné potreby detí, ale rovnako deti uspokoju-jú základné potreby rodičov – obojstranný vzťah:
• potreba stimulácie čo do množstva, kvality a premenlivosti,
• potreba zmysluplného sveta, aby vznikli poznatky, vedomosti, skúsenosti, musí existovať poriadok, zmysel,
• potreba životnej istoty, ktorá sa najviac napĺňa v citovom vzťahu,
• identita alebo vedomie vlastného ja a vlastnej spoločenskej hodnoty, 1 Zob. J. Karbowniczek, Organizacja i planowanie pracy pedagogicznej nauczycela klas I – III w systemie zintegrowanym, cz. II, Kielce 2005.
2 Por. Z. Matějček, Princípy rodinné výchovy, w: Křesťanství a psychológie, Praha 1992.
Zob. P. Mazur, Współczesna rodzina chrześcijańska jako „Kościół domowy”, w: Kresťanstvo, náboženstvá a spoločenská kohézia, red. D. Hanesová, Banská Bystrica 2008, s. 286-293.
• potreba životnej perspektívy, čiže otvorená budúcnosť;
• rodina nie je len biologickým dedičstvom detí po rodičoch, ale je dedi-čstvom celého života rodičov – vlastníctvo spoločnej minulosti, prítomnosti a budúcnosti;
• spoločný čas, priestor, spolužitie v čase a v priestore, prelínanie súkromia;
• modely sociálnych vzťahov sa v rodine prijímajú plynule a prirodzene;
• výchovné pôsobenie je vzájomné. Vychovávame a sme vychovávaní.
Vzájomné spolužitie prekonáva spravodlivosť. Robíme druhým radosť bez zásluh, nezištne, dokážeme odpúšťať bez odčinenia.
„Dieťa získava v rodine základné informácie o živote, naučí sa reč, osvojí si základné návyky a zvyky správania, morálne pravidlá, oboznámi sa so základným kultúrnym bohatstvom a pod. Človek sa stáva disciplinovaným vplyvom pozi-tívnej rodičovskej výchovy a sociálneho prostredia“3. Rodina4, ak je funkčná, pri-pravuje dieťa na život. Rodičia a najbližšie sociálne prostredie dieťaťu odovzdávajú skúsenosti, ktoré reflektujú zo života. Pred vstupom do základnej školy sa snažia vytvoriť pre dieťa pozitívnu klímu, aby viedla k harmonickému detstvu a následne bola odrazom plnohodnotného života.
Pretože deti vyrastajú v čase, k ktorom sa pravdepodobne ešte vyostrí boj medzi ničivými a tvorivými silami, budú musieť byť na svoju neľahkú cestu dobré vybavené:
– vedieť rozlišovať medzi dobrom a zlom;
– jemným citom pre tie hodnoty starého dedičstva, ktoré je dobré uchovať;
– slobodným, tvorivým myslením, ktoré je schopné objavovať nové životné formy a priestory;
– logikou srdca, ktorá sa dokáže rozhodovať lepšie než počítač;
– silnou vôľou a odolnosťou, ochotou znášať statočné krízy a sklamania;
– optimistickým životným postojom;
– úctou ku stvoreniam (to znamená za určitých okolností sa dobrovoľne roz-hodnúť obmedziť svoju slobodu – napr. vzdať sa zjazdoviek, aby sa neohro-zoval horský les, nejazdiť zbytočne autom a pod.);
– ochotou otvorene vyjadriť svoje pocity, riešiť medziľudské konflikty, zmieriť sa a byť solidárni;
– schopnosťou milovať, to znamená mať rád druhého ako sám seba5.
3 G. Siváková, Problémy disciplíny a strategické postupy pri jej formovaní, Ružomberok 2010, s. 38.
4 Zob. J. Karbowniczek, M. Grabowski, Rodzina jako podstawowa komórka społeczna – zadania, funkcje, typy i modele, w: Výchova k tolerancii u detí v predškolskom a mladšom školskom veku. Zborník príspevkov z vedecko-odborného seminára s medzinarodnou uca-stou, Ružomberok 2009, s. 57 -77.
5 Por. J. Prekopová, Ch. Schweizerová, Děti jsou hosté, kteří hledají cestu, Praha 2008, s. 7-8. Zob. P. Mazur, W trosce o wychowanie ku wartościom w rodzinie, w: Szkolnictwo katolickie w myśli Kościoła, red. J. Zimny, Stalowa Wola 2007, s. 234-240.
31 Leading the child’s positive interpersonal attitudes on entry to 1 grade school Rodičia, by mali svojim deťom predovšetkým veriť a podporovať ich v rozhod-nutiach. Predceňovanie alebo podceňovanie dieťaťa počas rodičovskej výchovy nie je ideálom rodiny. Dieťa u ktorého sa nezdravo zvyšuje alebo znižuje sebavedomie ma následne problém pri nadväzovaní kontaktov s rovesníkmi.
„Podceňovať alebo preceňovať sa môže dieťa hlavne podľa prístupu rodičov.
Veľakrát sa stáva, že rodič to, čo nedosiahne v živote sám, očakáva od svojich detí.
Dieťa môže mať aj iné záujmy, ale tie sú v ústraní. To môže mať za následok, že v plnení snov rodičov nemusí uspieť a jeho sebavedomie klesá. Opakom podceňo-vania je preceňovanie. Ak je dieťa vedené k tomu, že vie všetko a dokáže všetko, nevyvíja sa u neho zdravé kritické myslenie. A svoj neúspech zvláda veľmi ťažko“6.
Škola a školské prostredie
Podľa V. Kačániho v psychológii sa pod pojmom adaptácia rozumie proces dosahovania emočnej rovnováhy v organizme (homeostázy). Adaptácia vyjadruje najvšeobecnejšiu funkciu organizmu a psychiky. Adaptačné reakcie organizmu na nepriaznivé vplyvy prostredia značnej intenzity majú veľa spoločných čŕt a ozna-čujú sa ako adaptačný syndróm. Zmeny, ktoré adaptáciu sprevádzajú, zasahujú takmer do všetkých úrovní organizmu, až po psychickú reguláciu činnosti. Rozho-dujúcu úlohu efektívnosti na extrémne podmienky má tréning a funkčný duševný a morálny stav jednotlivca7.
Pri vstupe dieťaťa do školy nastáva u neho životný zlom. Mení sa harmono-gram, režim dňa, sociálny okruh. Pôsobí na dieťa školská klíma a klíma triedy.
„Nástup do školy znamená aj osvojiť si osobné zámeno „my“, namiesto „ja“, napr. dnes budeme kresliť, čítať, vystrihneme kvietok, urobíme výstavku atď. Žiak sa dostáva do skupiny, kde sa pracuje spoločne, vzájomné pomáhanie je veľmi dôležité”8.
Medziľudské postoje a ich dôležitosť na začiatku povinnej školskej dochádzky
Medzi základné medziľudské postoje môžeme zaradiť pozdrav, úsmev, pohľad, prosba, poďakovanie a pod.
6 M. Vargová, J. Karbowniczek, Rozvoj sebadôvery u dieťaťa predškolského veku pomo-cou hry, w: Od detskej opatrovne k materskej škole, Banská Bystrica 2009.
7 Por. L. Ďurič, M. Bratská, Pedagogická psychológia. Terminologický a výkladový slovník. Bratislava 1997, s. 12.
8 M. Vargová, Problémy adaptácie a adjustácie rómskych žiakov mladšieho školského veku na školské a iné prostredie a na výchovno-vzdelávací proces Ružomberok 2007, s. 11.
Pohľad – pozeranie sa inému do očí – zistilo sa, že „dĺžka trvania tohto kontak-tu závisí na mnohých faktoroch, ako sú pohlavie hovoriaceho a počúvajúceho, vek, vzťah medzi nimi, vzťah podriadenosti, city sympatie, agresie a pod. V bežnom ži-vote by zrakový kontakt medzi dvoma osobami nemal byť ani krátky, ani neúmer-ne dlhý (mohlo by sa to pokladať za dotieravosť). O priamom pohľade hovoríme, ak potvrdzuje istotu vlastnej hodnoty a dôstojnosti a zároveň dáva najavo záujem aj prijatie druhého“9.
Úsmev – je pozitívnym prvkom dobrej komunikácie. Detský úprimný úsmev je ako pohladenie pre učiteľa. „Prirodzený úsmev vo vhodnej chvíli dáva tvári milý vzhľad. Úsmevom osoba odovzdáva posolstvo otvorenosti a dobrej dispozície“10.
Pozdrav – deťom je vhodné vysvetliť, že je slušnosťou sa pozdraviť. Zdravíme kamarátov a tiež aj dospelých, ktorých stretávame. Deti sú niekedy pri pozdravoch nesmelé a ostýchavé. Spontánny pozdrav detí berieme ako prejav slušnosti.
Poďakovanie – je ďalší dôležitý postoj a verbálna komunikácia. Keď ďakujem druhej osobe za niečo, hovoríme jej, že bola voči nám láskavá, že jej pomoc alebo veci boli pre nás užitočné. Vyjadrením vďačnosti upevňujeme sebaúctu toho, kto nám pomohol alebo nás podporoval11.
Komunikatívnosť – je schopnosť jasne vyjadriť, aktívne prijímať myšlienky a informácie, schopnosť porozumieť a byť zrozumiteľný12.
Nadväzovanie kontaktov je pre začínajúceho školáka veľmi dôležité. Nachádza si nové priateľstvá, získava sympatie. Medziľudské postoje sa u neho upevňujú.
Upevnené medziľudské postoje v detstve sú pre ďalší život jedinca veľmi potrebné.
Literatúra:
Ďurič L., Bratská M., Pedagogická psychológia. Terminologický a výkladový slovník. Bratislava 1997, s. 12.
Karbowniczek J., Grabowski M., Rodzina jako podstawowa komórka społeczna – zadania, funkcje, typy i modele, w: Výchova k tolerancii u detí v predškolskom a mladšom školskom veku. Zborník príspevkov z vedecko-odborného seminára s me-dzinarodnou ucastou, Ružomberok 2009, s. 57-77.
Karbowniczek J., Organizacja i planowanie pracy pedagogicznej nauczycela klas I – III w systemie zintegrowanym, cz. II, Kielce 2005.
9 R. Smahel, Učitel a jeho žáci, Olomouc 1996, s. 18.
10 Ibidem.
11 Por. ibidem, s. 20.
12 Por. H. Ortančíková, Detské programovacie jazyky, w: Informatika v škole a v praxi, Ružomberok 2005.
33 Leading the child’s positive interpersonal attitudes on entry to 1 grade school Matějček Z., Princípy rodinné výchovy, w: Křesťanství a psychológie, Praha 1992.
Mazur P., Współczesna rodzina chrześcijańska jako „Kościół domowy”, w: Kre-sťanstvo, náboženstvá a spoločenská kohézia, red. D. Hanesová, Banská Bystrica 2008, s. 286-293.
Mazur P., W trosce o wychowanie ku wartościom w rodzinie, w: Szkolnictwo ka-tolickie w myśli Kościoła, red. J. Zimny, Stalowa Wola 2007, s. 234-240.
Ortančíková H., Detské programovacie jazyky, w: Informatika v škole a v praxi, Ružomberok 2005.
Prekopová J., Schweizerová Ch., Děti jsou hosté, kteří hledají cestu, Praha 2008, s. 7-8.
Siváková G., Problémy disciplíny a strategické postupy pri jej formovaní, Ružom-berok 2010, s. 38.
Smahel R., Učitel a jeho žáci, Olomouc 1996, s. 18.
Vargová M., Karbowniczek J., Rozvoj sebadôvery u dieťaťa predškolského veku pomocou hry, w: Od detskej opatrovne k materskej škole, Banská Bystrica 2009.
Vargová M., Problémy adaptácie a adjustácie rómskych žiakov mladšieho škol-ského veku na školské a iné prostredie a na výchovno-vzdelávací proces Ružomberok 2007, s. 11.