Metódy a ciele dramatoterpie

W dokumencie zwań EDUKACJA EUROPEJSKA (Stron 188-191)

K metódam a technikám dramatoterapie sú zaradené dramatické hry, improvizácia, rolové hry, pantomíma, etudy s výchovným zameraním, tanečná dráma, dramatizácia, bábková a maňušková hra, hra s maskou, sociodráma a psychodráma. Pritom je možnosť využiť mimické a jazykové cvičenia, tvorbu príbehov, kostýmov a scén, prácu s textom, rozprávanie príbehov, relaxačné, zážitkové, scénické cvičenia a metódy, ktoré sú pretransformované do dramatickej metafory, motivačné metódy, pričom ide o uspokojovanie potrieb, záujmu, pocit dôvery, sebareflexné metódy, ktoré pomáhajú uvedomiť si svoje správanie v rôznych situáciách, nácvikové metódy, kde je možné osvojiť si nové zručnosti, behaviorálne prístupy, pri ktorých možno posilňovať žiaduce správanie. Tieto prvky smerujú ku pomoci klientovi, pričom mu umožňujú získavať nové aktivizujúce skúsenosti, vnútornú motiváciu ako aj schopnosť lepšej orientácie vo svojich problémoch, vzťahov, či v situáciách. Umožňujú mu sebarealizáciu, získavanie nadhľadu, pochopenia a odolnosti voči nežiaducim stresovým situáciám. „Človek cez spontánnu tvorivú aktivitu a vlastnú skúsenosť lepšie preniká do podstaty ľudských vzťahov a učí sa kontrolovať svoje správanie“265.

Dramatoterapia je jedným z prístupov vhodným na integráciu, tým, že jej ciele sú založené na celkovom rozvoji osobnosti, na kultivácii osobnosti cez zážitok, tvorivé aktivity, s využitím vlastných skúseností. K základným cieľom patrí rozvoj takých dispozícií u postihnutého, na základe ktorých je schopný uvedomiť si samého seba, rozvíjať empatiu, komunikačné zručnosti, fantáziu, kreativitu, zodpovednosť, sebaovládanie, senzitivitu, schopnosti rôznorodých reakcií v životných situáciách, licitovaní množstva riešení, ktorými môžeme dosiahnuť samostatnosť a sebaaktualizáciu. Integrované ciele sú založené na zmyslových a výrazových cvičeniach, formovaní psychických možností, kedy sa opäť smeruje k rozvoju tvorivosti a komunikácie. Dlhodobejšie ciele berú do úvahy samotné odbúravanie nepriaznivých príznakov postihnutia, zvyšovanie odolnosti voči stresujúcim negatívnym situáciám a neschopnosti primerane reagovať na záťaž, pri práci v kolektíve alebo v skupine smerovať k vhodnému správaniu, zvyšovať pocit spolupatričnosti, sociálnej opory, viesť k sebapresadzovaniu, primeranému

2651M. Horňáková, Liečebná pedagogika pre pomáhajúce profesie, Bratislava 2003, s. 59.

Lenka Lachytová, Liana Ivanová

188

sebahodnoteniu, zvyšovaniu sebavedomia266. Konkrétne ciele u mentálne postihnutých detí sú jasne stanovené, pričom v praxi využiteľné: „1. zamerať sa na dôkladné poznanie detí a nadviazanie kontaktu prostredníctvom jednoduchých dramatických hier a improvizácií; 2. rozvíjať u detí vnímanie, komunikáciu, sociálne cítenie, rečové schopnosti, pohyb a rytmus, fantáziu a tvorivosť; 3. zamerať sa na vzťahy v skupine; 4. vychádzať z postihnutia dieťaťa, jeho mentálnej úrovne, naučiť sa nebáť sa vlastného prejavu a vyjadrenia; 5. neočakávať okamžité výsledky a pri ďalšom rozvíjaní hry vychádzať z reakcií dieťaťa“267. Dramatoterapia má najširšiu klientelu, zo všetkých divadelno – terapeutických postupov. V prvom rade sú to klienti s mentálnym postihnutím a autisti, ďalej pacienti psychiatrických kliník, veľkú skupinu tvoria aj mladí ľudia so špecifickými poruchami učenia a správania, ale aj s inými poruchami správania a dokonca aj mladí ľudia ohrození sociálno – patologickými javmi, ale aj jedinci vo výkone trestu a gerontologickí klienti268.

Muzikoterapia

Liečenie hudbou, alebo využívanie hudby ako kulisy pri rôznych činnostiach je účinným prostriedkom na aktiváciu organizmu. Odborníci skúmajú tento fakt a jeho relevantnosť vo fyziologických procesoch ľudského organizmu.

Terapia hudbou je čosi ako samoliečenie, je to viera v účinok hudby, snaha nechať hudobný prúd vliať do tela a nechať pôsobiť.

„Správne vybratá hudba má mnoho pozitívnych účinkov:

→ zvýšiť vitalitu tela;

→ zmierniť vyčerpanie, napätie a priaznivo ovplyvniť náladu;

→ pozdvihnúť city, sústrediť myslenie;

→ podporiť vytrvalosť pri naplňovaní cieľov;

→ prehĺbiť partnerstvo, obohatiť priateľstvo;

→ povzbudiť tvorivosť a senzibilitu;

→ posilniť povahu a konštruktívnosť;

→ rozšíriť obzor spirituálneho poznania“269;

2661Por. K. Majzlanová, Dramatoterapia v liečebnej pedagogike, dz. cyt., s. 31.

267 Tamże, s. 33.

268 Por. M. Valenta, Dramaterapie, dz. cyt., s. 18.

269 S. Halpern, A. Lingeman, Muzikoterapia Liečivá sila hudby, Bratislava 2005, s. 116.

Dostať telo do rovnováhy je možné len ak človek vníma hudbu ako celok, naučí sa v nej hľadať vlastnú vnútornú silu a minulé zážitky a v sebe tým vytvorí vlastné vnímanie hudby. Napomáhajú tomu rôzne zvuky prírody, zvuk vetra, spev vtákov, ale aj upokojujúci hlas matky. Špecifický vplyv majú aj rôzne hudobné žánre, resp. hudba rôznych období.

→ Gregoriánsky chorál – používa rytmus prirodzeného dýchania.

Nekonečne plynie. Je vhodný pre pokojné, nerušené štúdium a meditáciu, môže zmenšovať stres.

→ Baroková hudba – nevykazuje žiadne silné emočné a dynamické výbuchy, je tvorená podľa istej logiky, ktorej hovoríme kontrapunkt. Väčšinou nás v nej nič neprekvapí. Vytvára pocit stability, poriadku a bezpečia.

→ Klasicistická hudba – skrýva v sebe jasnosť, eleganciu a priehľadnosť. Na jej harmonickom základe by sme mohli spievať množstvo detských piesní, ktoré nám spievala mama. Táto hudba pomáha zlepšiť koncentráciu, pamäť a vnímanie priestoru.

→ Impresionizmus – je založený na hudobných náladách, a hudobných farbách. Táto hudba je snivá, uvoľňuje fantáziu a tvorivosť.

→ Džez, blues, dixieland, soul, reggae a iné tanečné formy – majú korene v expresívnom dedičstve Afriky, uvoľňujú hlbokú radosť aj hlboký žiaľ.

→ New Age – chýba jej dominantný rytmus a tak predlžuje naše vnímanie priestoru a času.

→ Moderná hudba – stimuluje k aktívnemu pohybu, vedie k dynamickému správaniu sa a k vyjadreniu samého seba.

→ Hudba nábožná a posvätná – dokáže nás ukotviť v súčasnom okamihu a budí v nás pocit hlbokého mieru a duchovného vedomia. Pomáha prekonať bolesť a zbaviť sa jej270.

Na základe toho, je možné zaradiť muzikoterapiu ako metódu edukácie mentálne postihnutých, pretože je to tvorivý proces, na základe ktorého vnímame individuálny prístup, diferenciáciu v zmysle kontaktu a výchovy postihnutých. Hlavným princípom ostáva pocit spontaneity, psychickej i fyzickej aktivity vnímateľa. Muzikoterapiu je vhodné spájať aj s inými činnosťami – maľovanie, hra na jednoduchý hudobný nástroj, napr. využitie

270 Por. D. Campbell, Mozartov efekt, Praha 2008, s. 80. Zob. P. Mazur, Koncepcja człowieka w New Age, Lublin 2009.

Lenka Lachytová, Liana Ivanová

190

Orffovho inštrumentára alebo iných vyrobených nástrojov, dramatizácia, či hra na telo. Pri výbere hudby má každý svoj archív spomienok, ktorý naňho pôsobí. Stretávame sa s názormi, že muzikoterapia u postihnutých nie je primárne liečením, ale skôr prebúdzaním osobnostných dispozícií271.

W dokumencie zwań EDUKACJA EUROPEJSKA (Stron 188-191)