Pedagogika nadaných a talentovaných jednotlivcov bola donedávna mimo pozornosti špeciálnej pedagogiky, a to napriek skutočnosti, že edukácia takto výnimočných jedincov si vyžaduje isté modifikácie, ako je to u handicapovaných
– t.j. individuálny prístup, aplikáciu špeciálnych metód a upravené curriculum.
V pedagogike, ale aj iných vedách existujú viaceré definície nadania. Podľa Juráškovej je nadanie súborom charakteristík, ktorý tvorí potenciál pre vysoké výkony jedinca v porovnaní s jeho rovesníkmi. Môžeme sa stretnúť aj s používaním pojmu talent ako ekvivalentom pre nadanie. L. Hříbková, ktorá sa odvoláva pri definícii nadania na US Office of Education uvádza, že o nadaní môžeme hovoriť u detí, ktoré vykážu vysoký výkon v jednej z oblastí všeobecných alebo psychomotorických inteligenčných schopností alebo v oblasti výtvarného, či interpretačného umenia. Nadanie považuje za výsledok vzájomného spolupôsobenia šiestich komponentov: nadpriemerných schopností, kreativity, vôle k výkonu, rodiny, školy a vzájomných vzťahov s rovesníkmi187.
Medzi najčastejšie používané definície nadania patrí tzv. Marlandova definícia, platná od r. 1971, v ktorej sa hovorí: „Nadané a talentované deti sú tie deti, ktoré sú identifikované kvalifikovanými profesionálmi, a ktoré sú vzhľadom na výnimočný potenciál schopné vysokých výkonov. Tieto deti potrebujú k realizácii svojho prínosu pre spoločnosť vzdelávací program a servis, ktorý nie je bežne poskytovaný regulárnymi školami“188.
Taktiež nadanie sa považuje za výsledok vzájomného spolupôsobenia šiestich komponentov: nadpriemerne schopnosti, kreativita, vôľa k výkonu, rodina, škola a vzájomné vzťahy so spolu vrstovníkmi. Podľa Hellera nadanie je dôsledok neustále sa meniacej interakcie medzi faktormi osobnosti a prostredia. Vysoký výkon sa dosahuje kognitívnymi a nonkognitívnymi osobnostnými charakteristikami a ekopsychologickými komponentmi. Ku kognitívnym i nonkognitívnym faktorom sa zaraďuje inteligencia, kreativita, sociálna kompetencia, umelecké schopnosti, psychomotorické schopnosti, záujmy, motivácia k výkonu, potreba poznávať.
Za ekopsychologické faktory sa považuje vzdelávacie prostredie, požiadavky na zvýšený výkon, emočná klíma v rodine a v škole, reakcia okolia na úspech či neúspech. Nadaním sa často označuje vysoká úroveň schopnosti v rozličných oblastiach. Manifestuje sa mimoriadnymi výkonmi, vo všeobecných alebo v špecifických oblastiach.
187 Por. Š. Vašek, Základy špeciálnej pedagogiky, Bratislava 2003, s. 193.
188 J. Jurášková, Základy pedagogiky intelektovo nadaných žiakov, [w:] Základy špeciálnej pedagogiky, red. A. Vančová i in., Bratislava 2007, s. 141.
Katarína Greňová
148
Oblasti nadania podľa Hellera:
→ šport,
→ jazyky,
→ veda,
→ umenie,
→ remeslá a technika,
→ abstraktné myslenie,
→ matematika,
→ oblasť sociálnych vzťahov.
Podstatnými zložkami nadania sú:
Intelektové schopnosti – v rôznych situáciách sa uplatňujú 3 odlišné aspekty inteligencie, ktorými každý človek disponuje v rozličnej miere:
→ kritické myslenie – umožňuje podávať dobré výkony v inteligenčných testoch a nachádzať argumenty,
→ dimenzia pohľadu – otvorenosť pre nachádzanie nových ciest,
→ praktická inteligencia – schopnosť pochopiť situáciu a nájsť riešenie.
Tvorivosť – tvorivá produkcia prináša niečo nové, užitočné a akceptabilné a znamená najvyšší prejav nadania (myslenie, intuícia, cítenie, vnímanie).
Motivácia – podieľa sa na prejave nadania. Špecifickou motivačnou dispozíciou je kontinuálna vnútorná motivácia podávať vysoký výkon v oblasti svojho záujmu a húževnatosť pri dosahovaní cieľov.
Osobnostné črty – vlastnosti nadaných vystupujú v protiklade: sebadôvera a neistota (zdroj hybnej sily); naivita a entuziazmus; emocionálne a sociálne vlastnosti189.
Známa je aj definícia nadania, ktorá ponúka úplne iný pohľad: „Nadanie je asynchrónny vývin, v ktorom sa predčasne rozvinuté kognitívne schopnosti a vysoká intenzita kognitívnej aktivity kombinujú a vytvárajú vnútorné skúsenosti a vedomie, ktoré sú kvalitatívne odlišné od normy. Táto asynchrónnosť vzrastá s vyššou intelektuálnou kapacitou. Jedinečnosť nadaných
189 Por. Š. Vašek, Základy špeciálnej pedagogiky, dz. cyt., s. 192.
ich činí zvlášť zraniteľnými a vyžaduje modifikácie v rodičovskom prístupe, vzdelávaní a poradenstve s cieľom ich optimálneho rozvíjania“190.
Viacerí autori rozlišujú medzi pojmami nadanie a talent. Talentom sa spravidla rozumejú vrodené dispozície pre realizáciu rôznych aktivít, ktoré sa manifestujú rýchlym a kvalitným osvojením, ich tvorivým rozvíjaním. Ide o dispozície, ktoré sa nedajú výchovou nahradiť, napr. v umeleckej či v športovej činnosti a pod.
Intelektovo nadaní žiaci majú mnohé spoločné charakteristiky, medzi ktoré patrí predovšetkým:
→ skoré čítanie (dieťa sa naučí čítať ešte v predškolskom veku,
→ objavenie sa kalkulačných spôsobilosti už v predškolskom veku,
→ dobrá pamäť, rýchlosť a ľahkosť učenia,
→ vysoká intelektuálna zvedavosť,
→ aktivita, motivácia, radosť z objavovania nového,
→ široké spektrum záujmov,
→ záujmy netypické pre daný vek, zanietenosť pre niektorú oblasť, hlboké vedomosti dieťaťa v tejto oblasti,
→ schopnosť sústrediť sa na predmet svojho záujmu,
→ kladenie nezvyčajných, hraničných otázok,
→ široká slovná zásoba a dobrá argumentácia,
→ potreba vymýšľať, nekonvenčnosť, kritickosť k autoritám.
Veľmi často však nadané deti majú spoločné aj problémové charakteristiky, napr.:
→ nižšiu potrebu spánku,
→ nedostatočne rozvinutú grafomotoriku,
→ nízke sebavedomie,
→ zníženú sociálnu adaptáciu, emocionálne problémy, negativizmus,
→ neochotu podriadiť sa vonkajšej autorite,
→ neochotu prijať prehru,
→ perfekcionizmus, príliš vysoké požiadavky na seba alebo okolie,
→ neobvykle doslovné chápanie významu slov prejavujúce sa „chytaním za slovíčka“191.
190 J. Jurášková, M. Mátychová, Vzdelávanie intelektovo nadaných – súčasť špeciálnej pedagogiky, [w:] Trendy a nové výzvy v špeciálnej pedagogike, red. A. Vančová i in., Bratislava 2010, s. 77.
191 Por. J. Jurášková, V. Dočkal, Výchovno-vzdelávací program žiaka so špeciálnymi výchovno-vzde-lávacími potrebami v základnej škole, Bratislava 2005, s. 5.
Katarína Greňová
150
Veľmi často si rodičia sami všimnú, že ich dieťa je iné ako ostatné deti, práve vďaka týmto charakteristikám, typickým pre nadané deti. Každý, kto vychováva nadané dieťa vie, aké je to náročné, a koľko energie a síl stojí rodičov každý deň či noc s dieťaťom. Zároveň je to náročné aj pre súrodencov a ostatnú rodinu, ako aj najbližšie okolie, pretože nie všetci majú pochopenie pre ich „inakosť“.