Interferencia - dôležitý problém vo výučbe slovanských jazykov.

A C T A U N I V E R S I T A T I S L O D Z I E N S I S

3. PRACE KONFRONTATYW NE

M arta Pančlková

INTERFERENCIA - DÔLEŽITÝ PROBLÉM VO VÝUČBE

SLOVANSKÝCH JAZYKOV

P rob le m atik a p ôsob em ia jed néh o jazy k a n a iný je predm etom výskum u

m noh ých lingvistov a m eto diko v vyučovania cudzích ja zy k o v 1. V odb ornej

literatú re je táto p ro b lem atik a znám a ak o „ tran sfer” . II . K o m o row sk a2

delinuje tran sfer ak o „przenoszenie uprzednio o pano w anej um iejętności n a

o pan o w anie innej nowej um iejętności” . Vplyv jed néh o jazyk a na iný m ôže

m at pozitívny účinok pri učení sa cudzieho jazyka, ale niekedy aj negatívny.

1 ransfer pôsobí n a všetkých jazykových rovinách. Tam , kde je štru k tu rá ln a

id entita m edzi starým a novoprisvojovaným m ateriá lo m , hovorím e o p o

-zitívnom transferi, zatiaľ čo v prípade, k e ď nastáva štruk tu rálna rozdielnosť,

ide o negatívny transfer. T en to sa v lingvistike a g lo tto did ak tik e nazýva

obyčajne interferenciou. Z h o d a alebo p o do ba jedn otiek lexikálnej zásoby je

príčinou častých interferenčných javov. R ozoznávam e d v a typy interferencie:

1. In terferuje v ýrazová a o b sah ov á strán k a lexikálnych jed n o tiek dvoch

jazyk ov — ide o interferenciu medzijazykovú.

2 . Interferuje výrazová a ob saho vá strá n k a lexikálnych jedn otiek jedn éh o

jazyka - ide o interferenciu vnútrojazykovú. N ás zaujím a prvý typ interferencie,

n ajm ä medzijazyková homonymia alebo tzv. zradné slová. Z h o d a alebo

p o do b a jedn otiek lexikálnej zásoby je príčinou častých interferenčných jav ov.

Lexikálne jed n otky form álne zhodn é alebo p od obn é, ale význam ovo

alebo štýlovo odlišné, m ôžu sp ô so b iť v eľ a om ylov a n ed o ro zu m en ia

v dvoch geneticky blízkych jazykoch, akými sú p o ľštin a a slovenčina. Čiže

ide o tri p o dk ateg órie zradn ých slov: a) zradnosť významová, b) zradnosť

významová a štýlová, c) zradnosť štýlová. V eľm i často práve najjednoduchšie

1 K om orow ska, W esołowska, Zabrocki, Lolko, Pančíková ap.

a najčastejšie použivané slová spôsobujú najviac ťa ž k o sti, napr.: la ska ,

m ieszkać, miłość, zawsze ap. Pre tak éto lexikálne je dn o tk y s odlišným

význam om a ro vn ako u, resp. p od o bn ou form ou m ám e po m en ovanie mc-

d/ijazykové hom onym á' alebo zradné slová4, či

falošní priatelia,

nem ecky

falsche Freunde,

rusky

loinyje druzja,

franscúzsky

fa u x amis

, a p o ľsky

fałszyw i przyjaciele.

T aký ch to zradných slov je v p o ľštin e a slovenčine

veľké m n ožstvo, pretože ide o jazyky geneticky blízke a patriace d o jednej

skupiny slovanských jazyko v (západnej). P o d o bn á situácia je aj v p o ľštin e

a češtine5, slovenčine a ruštine6, češtine a ruštine7. N a problem atiku zradných

slov v slovenčine a po ľštin e po prvýkrát upozornili vo svojej konverzačnej

príručke už v rok u 1957 jej auto ri F . Buffa а Л. i Z. Sobierajski8. N eskôr

v učebnici p o ľsk éh o jazy ka pre sam ouko v upozorňovali na tak éto slová aj

F . Buffa a l l . Ivaničko vá9, tiež M. P ančík ová vo vysokoškolských skriptách

P o ľský jazyk a Z ra dn é slová v p oľštin e a slovenčine10.

M edzijazyková ho m on ym ia je jav vyplývajúci z k on fro ntácie slovnej

zásoby, p reto sa ňou zaoberajú predovšetkým lexikológovia a lexikografi.

O krem nich sú to teoretici vyučovania a prek ladu. Existencia spoločných

slo votvorných zák ladov, odvodzovacích pro striedko v a slo votv orn ých typov,

ale rozdielny slov otvorný, sém antický a štylistický vývin vy tvárajú priaznivé

podm ienk y pre vznik zradných slov. D ynam ika slovnej zásoby zoh ráv a

dôležitú úlohu pri vytváraní hom oným . Vytvárajú sa najm ä nové sém antick é

neologizm y (neosém antizm y), k eď sa na už existujúcu lexikálnu fo rm u viaže

ď alší význam. V slovanských jazykoch je veľa slov s rovnakým praslovanským

základo m , k to ré sa však význam ovo diferencovali. N iekedy diferenciácia

zašla ta k ď alek o , že dnes m ajú niekotoré slová aj p ro tich od n ý význam,

napr.: po ľ sk é a ruské pachnąć, p á ch n u ť 'v o ň a ť ’ a slovenské pách nuť;

p o ľsk é czerstwy 'starý, suchý, tvrd ý’ a slovenské čerstý', p o ľsk é bezcenny

'v eľm i cenný, drah oce nn ý ’ a slovenské bezcenný.

Pre ilustráciu uvádzam e niektoré príp ady, keď ide o nedorozum en ie

v slovanských jazykoch: slovenské poprava 'stracen ie’ a p o ľsk é poprawa

'zlepšenie’; bu lh arské voňa 'sm rdieť* a slovenské vo ň a ť 'm iriša, u ch aja’;

3 K oliár, Vlček, sovietski autori. 4 Lotko, Radina, Hladký.

5 Lotko, Nečas - obaja sú autormi slovníkov poľsko-českých a česko-poľských zradných slov. 6 D . K o l i á r , Medzijazyková homonymia, „Studia Academia Slovaca” 1982, 11, (Bratislava) s. 229-233.

7 J. V l č e k , Úskalí ruské slovní zásoby. Slovník rusko-české homonymie a paronymie, P raha 1966.

* F. B u ľ f a , A. S o b i e r a j s k a , Z. S o b i e r a j s k i , Konverzačná príručka p oľštiny so stručnou gramatikou a slovníčkom, M artin 1958.

9 F. B u f f a , H. I v a n i č k o v á , Učebnica p oľštin y pre samoukov, Bratislava 1968. 10 M . P a n č í k o v á , P oľský jazyk, Bratislava 1994; t a Ż, Zradné slová v poľštine a slovenčine, B ratislava 1993.

ruské o r a ť 'r e v a ť, k rič a ť ’ a slovenské o ra ť 'p a c h a t” ; české b ŕitký 'o strý ’

a p o ľsk é brzydki ‘škaredý ’; ruské brak 'ślu b ’ a p oľské brak 'n e d o sta to k ’;

srbsk é a ch o rv átsk e bolest 'c h o r o b a ’ a slovenské b o le sť 'b o ľ ; srb ské

a chorvátske stan 'b y ť a slovenské stan 'ša to r’ a p o ľsk é stan 's ta v ’; srbské

a chorvátske brati 't r h a ť ’, slovinské brati 'č íta ť ’ a slovenské b r a ť 'v zetľ ;

bulh arské diváci 'd iviaky ’, slovenské diváci 'zriteli’ a po ľské dziwacy 'ču dáci’;

slovenské oprava 'p o p raw ianie’, po ľ ské oprawa 'r am ’ a slovinské oprava

'od ev. zariadenie’ ap. Celé série po dobných príklado v m o žn o u v ádz ať.

Stálo by za to, oriento vať konfrontačný výskum aj tým to smerom a p orov n ať

všetky slovanské jazyk y medzi sebou.

N ajm ä polyscm ické slová sú stálym zdrojem jazykovej interferencie.

Väčšinou polyscmické (m nohovýznamové) slovo v jednom jazyku korešponduje

iba s jedným význam om m n oho význam ového slova v druh o m jazy ku. Č asto

k orešpo ndu je hlavný význam v jedn om jazyku so sekund árnym význam om

v d ru h om jazyk u, niekedy ide o štylistickú o dlišno sť. T ak napríklad:

p o ľ. kropić

1) striek a ť, f ŕ k a ť

2) hov or, udiera ť, b i ť

3) hovor, s tr ie ľa ť

4) ho vor, p i ť

p o ľ . dopalić

1) d o fa jčiť

2) d o ko n č iť pálenie

3) dostatočne o h ria ť

p o ľ. podlý

1) ničomný, nečestný

2) hanebný

3) ho vor, zlý, mizerný,

špatný (o jedle).

slov. k r o p iť

strie ka ť, f ŕ k a ť

slov. d op á liť

1) nahnevať, najed ovať

2) rýchlo, náhle p r ís ť

3) d o ko nč iť pálenie

slov. podlý

ničomný, nečestný,

hanebný

Práve po do bné slová spôsobujú ťažk osti pri osvojovaní si lexiky blízkeho

jazyk a. len , ktorý si daný jazyk osvojuje, je často n a poch ybách, či ide

o význam v jeho ro dn om jazyk u alebo v príbuzno m slovanskom jazyku.

Vtedy často vystačí už m inim álny k ontext na zistenie rozdielu: napr.: bez

kw itnie - bez práce, głęboki ja r - krásna jar, chyba p rzyszedł - veľká chyba,

łakom y ką sek - lakom ý človek, siedzieć w św ietlicy - vo vypálenej svetlici

na p o če sť sviatku, zarazić ospą - za ra z iť pacientovi návštevy ap.

Zo sy nchrónn eh o h ľ ad isk a považujem e za m edzijazykové h om o ny m á aj

slová, ktoré sa lišia iba štylistickým zafarbením . Tieto sú zv lášť nebezpečné

pre začínajúcich p re k lad ate ľo v a lexikografov. Pri ich nesprávno m pou žití

d och ád za často k oslabeniu alebo zosilneniu výrazovej stránk y textu. P re

ilustráciu uvádzam e niek o ľk o príkladov, k eď ko rešpo n du júce význam y

nem ajú ro vn aké štylistické kvalifikátory:

p o ľ . bagaż 'b a to ž in a ’ neu tr.,

slov. bagáž zastar.,

egzam in neutr.,

egzámen zastar. kniž.,

list 'r astlin y ’ kniž, zastar.,

list neutr.,

m u zyka neutr.,

m uzika ho vor.,

powinność kniž.,

p ovin no sť neutr.,

szp ital neutr.,

špitál ho vo r., slang.

Čo sa tý k a pôv odu poľsko-slov enskej hom onym ic, m ôžem e vyčleniť

tieto prípady:

1) hom onym ia, k to rá zvnikla n áho d n ou zv ukovou p o d o b o u význam ovo

rô znych slov - heterogénna homonymia“ , napr.: agat - agát, erb - erb,

galgan - galgan, kanwa - kanva, żur - žúr ap.;

2) hom o nym ia, k to rá vznikla z pôvodn e ro vn ak éh o zák ladu -

homo-génna homonymia, napr.: kraj - kraj, kwas - kvas, ślub - sľu b , żegnać

- že h n a ť ap.

Zd rojo m m edzijazykovej hom on ym ie je:

1) sém antická diferenciácia spoločného slovného fo ndu, a to:

a) domáceho (kra j - kraj, starość - sta rosť, żegnać - žeh n ať),

b) prevzatého (krym inalista - kriminalista, kosm etyk - ko zm etik, szoferka

- šoférka)',

2) n áh o d n á zho da slov, a to o p äť :

a) domácich (haj - báj, blużnić - blú zniť, chlap - chlap),

b) prevzatých (erb, fia la , fla u ta , garda).

H om onym ii n apo m áh ajú aj slovotvorné prostriedk y, k to ré sú v slov an

s-kých jazyk och približne rovnaké. T ak éto slovotvorné h om on ym á vznikajú

aj v jedn om jazyk u, napr.:

o b e ra ť - oberačka (N A g - žena) a oberačka (N Ac - čin no sť)

kopać - kopaczka (N A g - žena) a kopaczka (NJ - nástroj)

u m ý v a ť - um ývačka (N A g - žena) a um ývačka (N J - zariadenie)

ko sm etyk - kosm etyczka (N A g - žena) a kosm etyczka (N R - vec).

O

slo v en sk o - p o ľ sk ú m ed zijazy ko v ú h o m o n y m iu to h o to ty p u ide

v prípadoch:

n a d a ť 'zbesztać’

nadać 'd a ť , v en ovať, p o sla ť ’

sp á v a ť 'syp iać’

spawać 'z v á r a ť ’

v y tra tiť 'zg ubić’

wytracić 'zn ičiť ’

kapustnik 'c ia stko

kapustnik 'k ap u stn isk o ,

z k a p u stą ’

belások k ap u stný ’.

Lcxikáln o-gram atická homonymia, pri ktorej ide o zvukovú zhodu, ale

význam ový a fun kčn o-g ram atick ý rozdiel, je v tak ých p ríp ad o ch ako:

Najrozšírenejším typom je lexikálna homonymia, pri ktorej ide o vonkajšiu

zhod u, resp. p o d o b n o sť dvoch význam ovo rôznych slov, k toré p atria do

to h o istéh o slovného d ru h u , n ap r.: fu tr o 'po dszew ka, fu try n a ’ - fu tr o

k o ž u šin a, sl ub ob ietnica’ - Hub 'so b áš’, že h n a ť 'błogosław ić’ - żegnać

'lú č iť sa’ ap.

Znám e sú prípady viacnásobnej hom onym ie, pri ktorej sa tv oria reťazce,

napr.:

vždy — zawsze, zavše — od czasu do czasu

stav - stan, stan - nam iot, staw - rybník

laska — m ilo sť, miłość — láska, laska — palica

M edzijazykové hom on ym á m ôžu byť:

1. lo rm álne úplne totožné (m ajú ro vn akú grafickú p od o b u i akustické

znenie), napr.: bal, buchta, doba, stan, stolica, troska, trup ap.;

2 . zvu kov o aleb o graficky čiastočn e obmedzené, ale v ýznam ov o sa

odlišujúce:

a) úplne, napr.: laska - láska, m ieszkać — m eškať',

b) čiastočne, napr.: pościel — p osteľ, pu szka — puška.

Slova m ôžu b y ť zrad né aj svojím gram atickým ro d o m 12. M n oh é prevzaté

slová sú v pol štine m u žskéh o rod u a v slovenčine ženského (adres — adresa,

ba nk - banka, etap - etapa, seans - seansa, temat - téma, uniwersytet

univerzita), m n oh é slová so sufixom - a ż / -áž (z franc.) sú v p oľštin e

m u žského ro du a v slovenčine ženského (ten m ontaż - tá m ontáž, ta plaża

tá pláž, ten reportaż - tá reportáž), slová so sufixom -ina, -yna sú

v pol štine ženského ro d u a vo slovenčine m u žského so sufixom -in (benzyna

— benzín, naftalina — naftalín, witamina — vitamín).

D ôležitým čin iteľ om pre vznik ho m on ým je s tra ta etym olo gickéh o

povedom ia, m etaforizácia, význam ový po sun, rozširovanie alebo zužovanie

význam ov a preberanie z cudzích jazykov.

D ru hý m problém om , k to rý nás zaujím a, je syntak tická interferencia.

A to n ajm ä predložko vé a bezpredložkové väzby so slovesom.

D o b re zv lá d n u ť cudzí jazy k znam ená zv lád n uť nielen jeho lexiku, ale

aj sch o p n o sť vedieť jedno tliv é slová sp á ja ť do väčších celkov. N a jm ä

bez 'v slovenčine iba

bez 'v p o ľštin e subst. - baza

p re dlo žk a’

chlap 'sub st. m ężczyzna’

chyba 'sub st. b łąd ’

p redložka s genitívom ’

chlap 'citoslovce - č ľ a p ’

chyba 'častica - asi, h ád a m ’

v blízkych jazyk och, akým i sú aj slovenčina a p o ľštin a, je sy ntak tická

v äzb a veľm i zložitá a je zdrojom častých interferencií. S yn taktick á

závis-lo sť szávis-lov sa vy jadruje aleb o jedn o d uch ý m i pádm i (n ap r. p í sa l’ úzávis-lohu,

č íta ť noviny) alebo predložkovým i pádm i (h ovo riť o knihe, h o vo riť s

nie-kým , za u jím a ť sa o niečo). P orovnávanie obidvoch jazy k ov o d h aľ u je n a

tom to úseku skladby veľk é rozdiely, k to ré nusí m a ť užívateľ jaz y k a na

zreteli. N apríklad m n oh o slovies v po ľštin e sa spája s 2. pádom

(ge-nitívom):

żądać czego

žia d a ť niečo

szukać czego

h ľa d a ť niečo

zazdrościć czego

závidieť niečo

odmawiać czego

odop ierať niečo

Sú to často slovesá, k to ré vyjadrujú c h u ť , túžb u, želanie, nádej ap.

V slovenčine sa spájajú tieto slovesá so 4. pádom (akuzatívom).

S 2. pádo m genitívom sa v po ľštin e spájajú aj slovesá, k to ré m ajú

p red p o n u do- a na-, napr.:

dokonać czego

u skutočn iť niečo

dostarczyć czego

d o d a ť niečo

doświadczyć czego

p o cítiť, sk ú siť niečo

dowodzić czego

d o ka zo v a ť niečo

nabawić się czego

d o sta ť niečo

nauczać kogo

u č iť niekoho

Sú to slovesá, k to ré vyjadrujú doko nčenie deja alebo je ho ú p ln o sť. Aj

v týchto príp ado ch je v slovenčine 4. pád.

V p o ľštin e sa 2. pád zachov áva aj po zápore, za tia ľ čo slovenčina m á

v to m to p ríp ade 4. p ád, napr.:

nie czytać ksią żki

n e č íta ť knihu

nie jeść śniadania

n ejesť raňajky ap.

P redm et v p o ľ štin e je často vyjadrený 7. pád om (inštrumentálom)

a v slovenčine 3. (datívom) alebo 4. pádom (akuzatívom), napr.:

kierować czym

viesť niečo

dyrygować czym

dirigovať niečo

rządzić czym

vládnuť niekom u

cieszyć się czym

te š iť sa niečom u

interesować się czym

za u jím a ť sa o niečo

opiekować się kim

s ta r a ť sa o niekoho

V posledných dvoch prík lad och je v slovenčine predlo žk a o v spojení

so 4. p ádo m (akuzatívom).

N iektorým po ľským väzbám s predložkou zo dpovedá v slovenčine väzba

s prostým akuzatívom, napr.:

pozwolić na coś

d ovo liť niečo

zasłużyć na coś

za slú žiť si niečo

pośredniczyć и> czymś

sp rostredkovať niečo ap.

V

m no hý ch príp ad o ch jc síce väzba s týra istým pádom, ale s inou

predložkou napr.:

oczyścić z czcgo

o čistiť od niečoho

walczyć o coś

b o jo va ť o niečo

dbać o coś

d b a ť na niečo

bawić się w coś

h r a ť sa na niečo

znać się na czym

v y zn a ť sa v niečom ap.

N ajviac p ríp ado v jc však s inou predložkou a v inom páde, napr.:

a) v p oľ štin e veľm i frekv entovaná predložka do s 2 . pádom (genitívom)

v slovenčine často k rá t predlo žk a k s. 3. pádo m (datívom):

tulić się do kogo

tú liť sa k niekom u

przemawiać do kogo

h ovo riť k niekom u

zmierzać do czego

sm ero va ť k niečom u

dopisać do czcgo

p rip ísa ť k niečom u

podejść do kogo

p o d ísť k niekom u

pasować do czego

h o d iť sa k niečom u ap.

b) v poľštine p redložk a do a v slovenčine p redložk a na:

uśmiechać się do kogo

usm ieva ť sa na niekoho

namówić do czego

n aho vo riť na niečo

przygotować się do czego

p rip ra viť sa na niečo

pukać do czego

k lo p a ť na niečo

c) v poľštine predlo žka w so 4 . pádo m (akuzatívom) a v slovenčine

p redložka do s. 2 . p ád om (genitívom):

bić się н- coś

b i ť do niečoho

upaść w coś

up ad nú ť do niečoho

zaglądać w coś

p o zer a ť do niečoho

trafiać w coś

tria fa ť do niečoho

wtajemniczyć w coś

za svä tiť do n iečo h o13.

H lav no u p o d sta to u chýb v slovných spojeniach slovesa s predložkovým i

p ád am i je prenášan ie slovenských predložiek d o p o ľštin y alebo n aop ak

alebo uvádzanie to h o istého pádu , n apr.: uśmiechać się na kogoś nam iesto

do kogoś, cieszyć się dziecku nam iesto dzieckiem.

Uviedli sme iba n iek toré slová, k to ré sú zdrojom m edzijazykovej in

ter-ferencie. V blízkych jazyko ch je interferencia častejšia. Vo vzdialenejších

13 Príklady pochádzajú z vlastnej excerpcie, z Gramatiky po ľské ho ja z yk a od F . Buffu a z práce - Rekcja czasowników poLskich, czeskich i słowackich.

jazyk och, ak o n ap ríklad slovenčina a angličtina, sa zrad né slová vyskytujú

predovšetkým v prevzatých slovách.

Interferen cia je zvlášť nebezpečná pre začínajúceho tlm očníka a p

re-k la d a teľ a a tiež pre to h o , re-k to sa daný jazyre-k začína uč iť. M edzijazyre-kové

h om o n y m á sú zradn é tým , že vyvolávajú klam ný dojem , ba čsto do ch ád za

aj k hum orným alebo trápnym situáciám. Jedna skúsená p oľská prekladateľka

M . W isłow ska (prekladá z nem činy, francúzštiny, angličtiny a ruštiny ) sa

vyjadrila: „W iem z własnego i cudzego dośw iadczenia, że najłatwiej p o tk n ąć

się nie na słowie tru dny m , wyszukanym , należącym do term inologii

spec-jalistycznej, lecz właśnie n a tym najprostszym , nie budzącym podejrzeń,

niby to znanym , zrozum iałym , ale - czy to przez po dob ień stw a dźw iękow e,

czy to przez afiliację znaczeniow ą - stanow iącym właśnie niebezpieczną

p ułap kę” 14. P reto je po trebné system aticky k o n fro n to v ať lexiku a syn taktické

väzby blízkych jazykov. T a k o u to ko nfro n tačno u analýzou p oľštiny a

sloven-činy je aj ten to referát.

LITERATURA

[1] B a l c e r z a n E., Pisarze polscy o sztuce przekładu, Poznań 1977.

[2] B l u s z c z A. J., R e s k a J., S e r v á t k a M., Rekcja czasowników polskich, czeskich i słowackich, K atow ice 1991.

[3] B u f f a F., Gramatika spisovnej poľštiny, t. 1-2, Bratislava 1964, Bratislava 1967. [4] B u f f a F., I v a n i č k o v á H ., Učebnica poľštiny pre samoukov, Bratislava 1968. [5] B u f f a F., S o b i e r a j s k a A., S o b i e r a j s k i Z., Konverzačná príručka po ľštin y so

stručnou gramatikou a slovníčkom, M artin 1958. [6] H l a d k ý J., Zradná slova v angličtine, Praha 1990.

[7] K o l i á r D ., Medzijazyková homonymia, „Studia Slavica Slovaca” 1982, 11, (Bratislava) s. 229-233.

[8] K o m o r o w s k a H., Nauczanie gram atyki jęz yka obcego a interferencja, W arszaw a 1969. [9] L o t k o E., Zrädná slova v po ľštine a češtiné, V otobia, O lom ouc 1992.

[10] O n d r u š Š., S a b o l J., Úvod do štúdia jazykov, Bratislava 1981. [11] P a n č í k o v á M ., Zradné slová v poľštine a slovenčine, Bratislava 1993. [12] P a n č í k o v a M ., P oľsk ý ja z yk , Bratislava 1994.

[13] R a d in a O., Zradná slova ve francouzštinč, Praha 1975. [14] S z a ł e k M., N e č a s J., Czesko-polska homonimia, Poznań 1993.

[15] V l č e k J., Úskalí ruské slovní zásoby. Slovní rusko-české homonymie a paronymie, Praha 1966. [16] W e s o ł o w s k a D ., Interferencja m iędzyjęzykowa jak o źródło błędów, [v:] J ęz y k po lsk i jak o

ję z y k obcy, Lublin 1992, s. 63-68.