Charakterizácia je nadstavbou nad alteráciou. Ako úroveň rolovej hry prechádza hlbšie do vnútorných motivácií postavy, do hľadania jej psychických

W dokumencie Nauczyciel kreatorem zmiany (Stron 172-176)

charakteristík a skúmania jej vnútorného života. Podľa E. Machkovej sa blíži k herectvu, mieri už k divadelnému prejavu, je najzložitejší typ hry v role. Hráč vyjadruje postavu tak, že pozná jej komplexný obraz, jej psychiku, chápe jej vnútorný svet vplyvom dramatického textu.439

Pre deti v predprimárnom období je charakterizácia náročná, pretože nám v tvorivých aktivitách a situáciách nejde o verné zobrazenie a stvárnenie navodených rol, ale o radosť z prejavu a orežívania navodenej situácie. Dieťa hrou v role má možnosť sa sebarealizovať, improvizuje, verbálne a neverbálne sa prejavuje, využíva mimiku, gestá, zapája rôzne pohyby v priestore, rozvíja a skvalitňuje svoje poznatky a skúsenosti.

Obr. 1 Spontánna radosť celej skupiny z dramatickej aktivity pod vedením učiteľa

Hra v role umožňuje dieťaťu celú škálu komunikačných techník, podporuje jeho interakciu v kolektíve, rozvíja sociálne zručnosti, môže byť prostriedkom motivácie k činnosti a učeniu sa, má facilitujúcu funkciu, je prostriedkom relaxácie. 440

Základnou podmienkou uplatnenia hry v role ako výchovnej a vzdelávacej metódy je výber situácie pre hru v role. Tento výber úzko súvisí s formuláciou cieľa, ktorý chce učiteľ dosiahnuť predovšetkým vo vzťahu k osobnosti dieťaťa.

439 Por. E. Machková, Jak se učí dramatická výchova. Didaktika dramatické výchovy. 2. vyd., Akadémia muzických umení, Praha, 2007, s. 96.

440 Por. B. Švábová, Hra v role, In Trubíniová a kol. PREDŠKOLSKÁ PEDAGOGIKA.

Terminologický a výkladový slovník, PF KU, Ružomberok, 2007, s. 163.

Je dôležité, aby poznal úroveň detí, ich schopnosti, vedomosti, postoje a aby dokázal formulovať určitú hierarchiu cieľov. Pre deti predškolského veku vyberáme také situácie, aby sa malo možnosť vžiť do role, premýšľalo nad činnosťou a vyjadrovalo ju navonok bez zábran a pocitu, že to nezvládlo.

Výhodou pri hre v role je, že v simulovanom prostredí si dieťa v navodených situáciách môže vyskúšať mnoho neznámych rol, preberať na seba viac-menej fiktívne roly, než je mu vlastná, učí sa vyjadriť tiež svoje priania a túžby, prostredníctvom nich sa učí komunikovať. Dieťa má možnosť vstúpiť do roly veveričky a zbierať oriešky, v role ježka oberať jabĺčka a hrušky, v role trpaslíka vo vianočnej dielni pripraviť darčeky pre zvieratká pod vianočný stromček, v role princa zachrániť princeznú pred trojhlavým drakom, v role ježibaby variť čarovný nápoj, ktorý každého rozveselí. V prípade potreby učiteľ citlivo usmerňuje prácu v kolektíve, môže vstúpiť do hry aj s určitou rolou. Ako uvádza D. Kollárová (2005, s. 57) vtedy ide o priame vedenie, stáva sa súčasťou dramatických situácií a zároveň partnerom, niekde sa stretneme aj s termínom vnútorné vedenie. Učiteľ už sám zváži, kedy vystúpi z roly. 441

Výhodou aplikácie metódy hrať rolu v modelovej situácii je to, že sa tu nič nemôže pokaziť. Ak deti opäť nájdu nové spôsoby riešenia už skôr hranej situácie, jednoducho sa k nej vrátia a môžu ju opäť rozohrať.442 Tým majú možnosť zásluhou rol získavať nové skúsenosti, mnohé javy v rámci svojich možností pochopiť, čo v skutočnosti iba pozorujú a nemajú možnosť zažiť.

V navodených situáciách dieťa má možnosť vstúpiť do vzťahov, hľadať vlastné spôsoby riešenia situácie, získavať nové skúsenosti a hlbšie pochopiť to, čo v skutočnosti iba pozoruje a nemôže zažiť.

Improvizácia

Improvizácia sa zaraďuje k základným metódam tvorivej dramatiky, je spontánna a nenahraditeľná činnosť dieťaťa v predprimárnom období, je prítomná v každej jeho činnosti, umožňuje prenikať do rôznych medziľudských vzťahov. V navodených situáciách, v aktivitách umožňuje dieťaťu reagovať tak, ako to cíti, experimentuje a hľadá vlastný spôsob prejavu.

Podľa E. Machkovej443 a B. Waya444 je to činnosť bez prípravy a bez textu, nepotrebuje scenár a je dôležitá pre život, pretože každý jedinec musí v živote reagovať na rôzne vzniknuté situácie, konflikty a prekážky. B. Way vidí výhody aplikácie improvizácie v praxi v tom, že ju zvládnu deti v ktoromkoľvek veku a bez rozdielu ich schopností, nie je závislá na schopnosti

441Por. D. Kollárová, Metóda tvorivej dramatiky a výchova detského čitateľa, Renesans, Bratislava, 2005, s. 57.

442 Por. B. Švábová, Hra v role, In Trubíniová a kol. PREDŠKOLSKÁ PEDAGOGIKA.

Terminologický a výkladový slovník, PF KU, Ružomberok, 2007, s. 163.

443 Por. E. Machková, Jak se učí dramatická výchova. Didaktika dramatické výchovy. 2. vyd., Akadémia muzických umení, Praha, 2007.

444 Por. B. Way, Výchova dramatickou improvizací, ISV, Praha, 1996.

čítať a na učení dialógov. Využíva všetky psychické funkcie a odvíja sa od vlastných zdrojov jedinca.445

E. Machková (1980) poukazuje na význam improvizácie a uvádza:

 dovoľuje voľné, slobodné a aktívne objavovanie sveta,

 poskytuje silný zážitok,

 reakcia je prirodzená a nie vyumelkovaná.446

Improvizácia výrazne rozvíja tvorivosť, fantáziu, empatiu dieťaťa, v situáciách má možnosť vnímať reakcie svojich spoluhráčov. V úvodných aktivitách sa zaraďuje hromadná improvizácia, ktorá je medzi deťmi obľúbenou formou činností, pretože tu pracuje spoločne celý kolektív, kde učiteľ nenapomína, neusmerňuje, necháva na spontánnosť a vlastné rozhodovanie.

Podľa E. Machkovej k najjednoduchším formám improvizácie sa zaraďuje rytmický pohyb a pantomíma bežných činností, pretože nevyžaduje medzi hráčmi kontakt, nevedie sa dialóg.447

Pre menšie deti pantomimický prejav bez skúseností je vhodný na uvoľnenie a odstránenie akýchkoľvek bariér, nevedie k sebapozorovaniu, je tu prítomné prežívanie a utvárajú sa rôzne skúsenosti. Deti v role žabky skáču, v role záhradníka zbierajú úrodu v záhrade, oberajú ovocie v sade, v role trpaslíka kopú zlatú rudu, kráčajú po úzkom chodníku, skáču po kamienkoch, v role kráľovského kuchára pripravujú hostinu, v role veterného kráľa strhávajú listy zo stromov, v role snehových vločiek lietajú a sadajú na rôzne miesta.

V priebehu činností učiteľ nehodnotí prejav dieťaťa, ale motivuje ho k ďalším pohybovým prejavom vyvolávajúcim pozitívne emócie. K spontánnym pohybovým prejavom môžu deti zapájať aj zvuky, ktoré charakterizujú určitú rolu.

Učiteľ postupne nadväzujúc na simultánnu a hromadnú improvizáciu má možnosť pracovať s dramatickým dejom, v ktorom sú postavy, situácia, vzťahy a dej vopred premyslené. Ako uvádza E. Machková, ide o naratívnu pantomímu, pri ktorej hráči sa pohybujú a vykonávajú činnosť na základe príbehu, ktorý rozpráva učiteľ. Ide o simultánnu pantomímu, ktorá má istý príbeh a je vedená rozprávaním.448

Deti majú rady rozprávkové príbehy, môžu to byť montáže básní, piesní na určitú spoločnú tému (počasie, zvieratká, rastliny, ročné obdobia), ktoré sú bohaté na dostatok akcií vhodných na spontánne pohybové vyjadrenie.

445 Tamże.

446 Por. E. Machková, Základy dramatické výchovy, SPN, Praha, 1980, s. 86.

447Por. E. Machková, Jak se učí dramatická výchova. Didaktika dramatické výchovy. 2. vyd., Akadémia muzických umení, Praha, 2007, s. 111 – 112.

448 Tamże, s. 112.

Interpretácia

Interpretácia a improvizácia sú metódy tvorivej dramatiky, ktoré sa vzájomne prepájajú, dopĺňajú a variabilne aplikujú v edukačnom procese.

Pri interpretácii, ktorá je jednou zo základných metód tvorivej dramatiky, uvádza E. Machková, ide o tvorivé spracovanie literárnej predlohy so zapojením všetkých výrazových prostriedkov tak. Pri nej v súvislosti s výberom literárnej predlohy ide o výchovu umením k umeniu.449 Literatúra zjednodušuje prácu učiteľa, pretože ponúka už vopred pripravenú fabulu a nie je potrebné si ju od základov vytvárať.

Pri výbere literárnej predlohy platia kritériá, ktoré učiteľ musí rešpektovať:

 prihliadal na vekovú skupinu, s ktorou pracuje, na jej vyspelosť,

 čas, koľko príbehu môže venovať,

 prečo, na čo, pre koho, aký je cieľ aktivity.

Veľkou skupinou žánrov a nezastupiteľnou medzi literárnymi predlohami, ktoré učiteľ aplikuje pri dramatickej improvizácii s deťmi v predprimárnom období, sú riekanky, epická poézia, texty piesní, ľudové rozprávky, neskôr bájky a zvieracie rozprávky, príbehy s detským hrdinom.

Interpretácia literárneho textu pomáha budovať vzťah dieťaťa k umeniu, obľúbené sú texty, v ktorých dieťa môže spájať slovo s pohybom a hudbou, čím sa zdokonaľuje pohybové vyjadrenie a prináša radosť z realizovaných činností.

Metódy tvorivej dramatiky vytvárajú dieťaťu priestor pre experimentovanie so sebou samým, ale i so svojím okolím, umožňujú objavovať svoje vnútorné zdroje, rozvíjať ich a učiť sa ich ovládať. V dramatických situáciách má možnosť sa učiť byť citlivým k druhým, spoznávať úlohu slova, gesta, pohybu, v role niekoho si vyskúšať rozmanité modely správania i sociálneho statusu, čo všetko mu ukazuje cestu ako pochopiť sám seba a ostatných nevtieravým spôsobom.

Metodický námet aplikácie tvorivej dramatiky so zameraním na rozvoj sociálno-emocionálnej stránky osobnosti dieťaťa v predprimárnom období

Príbeh o žabkách a zvieratkách z lesa

Ako už bolo naznačené, predprimárne obdobie v živote detí sa vyznačuje mimoriadnou aktivitou, túžbou spoznávať, objavovať svet, tešiť sa z nového, spontánne reagovať, ale i nechať sa unášať svetom fantázie, predstáv, vstúpiť do roly niekoho iného a prekračovať hranice reality, čím deti získavajú hodnotné poznatky a skúsenosti podnecujúce rozvoj osobnosti.

V predprimárnom období dieťaťa sa v edukačnom procese dôraz kladie na rozprávanie príbehov, vplyvom ktorých sa v navodenej situácií majú

449Por. E. Machková, Základy dramatické výchovy, SPN, Praha, 1980, s. 102 – 103.

možnosť spontánne preniesť do nového prostredia, vstupovať do vzájomných vzťahov, riešiť situácie a v hre v role prežiť nezabudnuteľné chvíle. Ako inšpiráciu ponúkam príbeh, ktorý vznikol na základe tvorivej práce s literárnou predlohou (riekanky, hádanky, básne, piesne).

Učiteľ rozpráva príbeh a deti súbežne na základe počutého slova vstupujú do roly „niekoho“ a „niečoho“ iného a spontánne sa prejavujú. Na základe navodenej situácie, v ktorej má možnosť sa dieťa vyjadriť pohybom, slovom, mimikou, pantomímou a všetkými vyjadrovacími prostriedkami, hľadá vlastný spôsob prejavu.

Opäť sa kladie dôraz na tvorivú prácu učiteľa, na jeho pozitívny vzťah k deťom, kultivovaný rečový a pohybový prejav, ktorým motivuje deti k činnosti prinášajúcej im radosť, nezabudnuteľné zážitky, získavať nové poznatky a skúsenosti.

1. časť: Úvod

W dokumencie Nauczyciel kreatorem zmiany (Stron 172-176)