Ak sa sústredíme len na zber údajov o počte ozbrojených konfliktov, potom získame nasledujúce údaje: od roku 1946 do roku 2006 bolo podľa metodiky Upsala Con-flict Data Project – UCDP 232 ozbrojených konfliktov v 148 kra jinách (Harbom L., Wallensteen P., 2007, s. 623). Ich geografická distribúcia je znázornená na obrázku 6.ako vyplýva z obrázku 6, väčšina konfliktov sa odohrala v krajinách v rozvojových oblastiach.
Pri podrobnejšej analýze zistíme, že aj keď sa väčšina konfliktov odohrala v roz-vojových regiónoch, najvyššiu angažovanosť v nich mali rozvinuté kra jiny: Veľká Británia 21, Francúzsko 19, potom nasledujú USA – 16, a bývalý So vietsky zväz (dnes Rusko) 9, Austrália 7, Holandsko 7, Izrael 6, Egypt 6 a Čína 6. Vysoký počet účasti Veľkej Británie a Francúzska v konfliktoch je spojený s ich vlastníctvom koló-nií a závislých území. V období po r. 1946 práve tieto dve krajiny boli zapojené do dekolonizačných konfliktov.
Ak by sme hodnotili počet rokov, počas ktorých bola krajina účastníkom ozbroje-ného konfliktu, potom dostávame iné poradie štátov (Human Security Report 2005, s. 27, tab. 1.4). Podľa počtu rokov, zapojených do konfliktu, suverénne vedie Myanmar (Barma), ktorá od r. 1946 do r. 2006 v bola 232 rokov v konflikte s rôznymi štátmi. Potom nasleduje India – 156 rokov, Etiópia – 88 rokov. Z európskych krajín vykazuje Veľká Británia 77 rokov a Francúzsko 66 rokov.
Viacej ako polovica všetkých ozbrojených konfliktov sa odohrala po skon čení Stu-denej vojny. V období StuStu-denej vojny sa (podľa metodiky UCDP) odohrali dve veľké vojny – v Kórey a vo Vietname. Potenciál vedúcich mocností bipolárneho systému v tomto období reguloval počet lokálnych konfliktov, ktorých počet bol nižší, ako je tomu v časovo kratšom období po zániku bipolarity.
po˜ et 26 3 2 3 2 68 7 4 0 10 20 30 40 50 60 70 80 Severn a Ju n Amerika E urópa Bl zky V c hod zi a a Oce ni a AfrikaAfrika Ázia a Oceánia Blízky Východ Európa Severná a Južná Amerika počet 74 68 32 32 26
Obr. 6 Počet a distribúcia ozbrojených konfliktov za r. 1946–2006
Zdroj: spracované podľa Harbom L., Wallensteen P., 2007.
Skutočnosť, že počet konfliktov sa znížil, však ešte nič nevypovedá o ich typológii a dynamike ich vývoja. Faktom je, že sa znížil počet ozbrojených konfliktov s účasťou štátu a po vrchole, ktorý bol v rokoch 1991–1992, sa ich počet znížil z 52 na úroveň okolo troch desiatok. To však nebol jediný rozdiel v charakteristikách ozbrojených konfliktov po skončení Studenej vojny. Zá kladnými črtami súčasných ozbrojených konfliktov sú tieto:
1. V súčasných ozbrojených konfliktoch je zrejmý ústup od vedenia veľkých vojen (v roku 2006 boli registrované „len“ 3 veľké ozbrojené konflikty – v Af ganistane, v Iraku a na Srí Lanke). Podľa metodiky UCDP ani konflikt me dzi Izraelom a liba-nonským Hizballáhom nie je možné označiť za vojnu, pretože počet obetí neprek-ročil číslo 1 000.
2. V súčasnosti nie sú registrované významné medzištátne ozbrojené kon flikty typu vojna. Za posledné desaťročie 95% všetkých ozbrojených konfliktov, v ktorých bol jedným z aktérov štát, malo vnútroštátny cha rakter. V súlade s metodikou UCDP za skutočne medzištátny ozbrojený konflikt bolo možné označiť konflikt medzi Eritreou a Etiópiou (1998–2000), pohraničné zrážky medzi Indiou a Pakistanom (1997–2003), ako aj operácia medzinárodnej koalície vedenej USA proti Iraku (2003). Od roku 2004 UCDP neregistruje ani jeden medzištátny konflikt.
3. Dominujúcimi aktérmi v ozbrojených konfliktoch sa stávajú neštátni ak téri. Podľa štatistík (Human Security Report, 2005) počet konfliktov bez účasti štátu prevyšujú konflikty medzi neštátnymi aktérmi: v roku 2002 to bolo 34 ku 66. v r. 2003 bol stav 30 ku 59 v prospech konfliktov bez účasti štátu. Medzi aktérov vnútroštátnych konfliktov sa zaraďuje kriminálne (často aj cezhraničné) skupiny, religiózne a kvázi-religiózne skupiny a transnacionálne siete. Významným hráčom v ozbrojených kon-fliktoch sa stal terorizmus, využívaný ako taktika vedenia asymetrických konfliktov nielen na lokálnej, resp. regionálnej úrovni, ale aj na transnacioálnej úrovni. 4. Základnými typmi ozbrojených konfliktov súčasnosti sú občianska vojna a
asymet-rická vojna. (Stepanova J., 2008)
V občianskych vojnách sa účastníci vyhýbajú veľkým stretom a ich útoky sa sú-streďujú predovšetkým na civilné objekty a ciele. V súčasných konfliktoch až 90% obetí občianskych vojen sú nezúčastnené osoby, civilní obyvatelia.
V asymetrickej vojne sa stretávajú ozbrojené sily vyspelých a rozvinutých štátov s neporovnateľne slabším protivníkom. Za taký typ konfliktu je možné považovať operáciu NATO proti Srbsku (1999), intervenciu do Afganistanu (2001) a do Iraku (2003).
1. Zmeny v charaktere ozbrojených konfliktov (od veľkých medzištátnych konfliktov k vnútroštátnym a asymetrickým konfliktom) sa prejavili v zmene štruktúry obetí konfliktov. Používanie ozbrojeného násilia má v súčasných konfliktoch menšiu in-tenzitu a je viacej lokalizované priamo len na oblasti ozbrojeného konfliktu. Pritom sa viac sústreďuje na civilné obyvateľstvo, ako na príslušníkov ozbrojených síl ak-térov konfliktu. Neozbrojení občania však nie sú schopní čeliť ozbrojenému ná-siliu, ani byť aktérom v ozbrojenom konflikte. Vyjadrením sebazáchovného a seba-obranného správania sa obyvateľstva je zvyšovanie počtu utečencov a vnútorne presídlených osôb z oblastí vnútorných ozbrojených konfliktov. Neriešenie situácie utečencov a vnútorne presídlených osôb však môže byť zdrojom nového násilia a nového konfliktu.
2. Objavujú sa nové typy ozbrojených konfliktov, ktoré nie je možné klasifikovať podľa doterajších kritérií. Sú to najmä internacionalizované vnútorné konflikty, ale aj kon-flikty s fragmentovaným násilím a diverzifikáciou ozbrojených neštátnych aktérov. V priebehu takýchto konfliktov dochádza k postupnému stieraniu hraníc medzi rôz-nymi formami násilia, súčasne sa prejavuje asymetričnosť terorizmu so symetric-kosťou násilia medzi náboženskými skupinami pri súčasných prejavoch kriminál-neho násilia. Takto sa javí súčasný konflikt v Iraku, alebo v sudánskom Darfúre.
Záver
Optimizmus, spojený s koncom studenej vojny a rozpadom bipolárneho systému sa nenaplnil. Nasledujúci vývoj ukázal, že eufória bola predčasná. Odstránenie bipo-lárnej kontroly spôsobilo oživenie konfliktov, kto rých príčiny boli v nedemokratických režimoch skôr umelo a násilne dusené, než riešené. Očakávaná harmónia a stabi-lita, nekonfrontačná spolupráca sa stratila v tieni etnických rasových, religióznych a iných konfliktov, v krvavom súperení o moc v novo sa rodiacich štátoch, v strachu z teroristických útokov, v nedostatku vody a základnej obživy, v súperení o zdroje strategických surovín a zaistenie energetickej bezpečnosti.
Svet je doslovne „obťažkaný“ konfliktami, ktoré znemožňujú normálny hospodár-sky a sociálny rozvoj. Konflikty ohrozujú regionálnu stabilitu, sú sprevádzané ľud-skými obeťami, vysokými materiálnymi stratami, masívnym porušovaním ľudských práv a občianskych slobôd, vrátane práv menšín. V dôsledku konfliktov sa mnoho ľudí dostáva do pozície utečencov, alebo mnoho ľudí býva vnútorne presídlených. Obete konfliktov často umierajú od hladu, bez čistej vody alebo kvôli zlej alebo ne-dostupnej zdravotnej starostlivosti.
Konflikty sú preto oprávnene považované za jednu z kľúčových hrozieb pre bez-pečnosť jednotlivca, sociálnych skupín, ale i štátov a celých regiónov.
Literatúra
Harbom L., Walensteen P. (2007), Armed Conflict 1989–2006, “Journal of Peace Rese-arch”, Vol. 44, No. 5, pp. 623–633.
Hofreiter L., Šimko J. (2007), Zdroje a oblasti konfliktov súčasného sveta, AOS Liptovský Mikuláš.
http://www.humansecurityreport.info/index.php?option=content&task=view&id=28&Ite mid=63 (Human Security Report, Dostupné).
Portál Institut für Internationale Konfliktforschung: Konfliktbarometer 1992–2006, http:// www.hiik.de/konfliktbarometer/index.html.de (citované 2007-09-18).
Stepanova J. (2008), Государство и человек в современных вооруженных конфликтах, http:// www.intertrends.ru/.