Procesné podmienky exekučného konania

(1)

A C . T A U N I V E R S ! T A T I S L O D Z I E N S I S POl.lA IURIDICA 42, 1989

Stefa ii OgutSdk, Jin НлгЛк

P R O C E S N É P O D M I E N K Y F . X E K U Ô N É H O K O N A N I A

1

Obćianske procesné prâvo je tvorené sùstavou prâvn ych noriem, ktoré - strudne povedané - upravujd civiln ÿ proces, Z najdôleiitejôich p râvn ych noriem treba spomenut' najmü O bèiansky sûdny poriadok (dalej O SP ), zâk. C. 99/1963 Zb. V zneni zikonov à. 36/196? Z b ., ć. 158/1969 Z b . , 6. 49/

/1973 Z b . , 6. 20/1975 Z b . , a Ć. 133/1982 Zb. (ùpln é znenie vyhtéae- né pod 6. 78/1983 Z b . ) , N olàrsky poriadok, zàkon Ć. 95/1983 Zb. v zne- n( neskoréich noviel (tiplné znenie vyhlasené pod 5. 72/1983 Z b . ) , ZÀkonntk préce, zàkon Ć. 65/1965 Zb. v znenî noviel (tiplné znenie vy- (ilaseim pod c. 52/1989 Z b . , vyvolané najmü zakonom à. 188/1988 Z b .) a na- pokon zâkon Й. 98/1963 Zb. о rozliodcovskoin konani v medzinarodnom obchodnom styku a о vykone rozhodeovskÿch rozhodnutf.

Najdólełitejśim pramenom obćianskeho procesného pràva je nepochybne O SP , ktorÿ upravuje postup sûdu a ücastnlkov konania, pn'p. in ÿch osôb a orgânov, ktorého cielom je poskytn ulie ochrany subjekti'vnym obćian- skym pràvam v sirÈom zmysle, ako aj prdvne vzt'ahy, ktoré pritom medzi nimi vznikajiü1. Tento po&tup sûdu nazÿvame obćianskym sûdnym konanim.

Zâkladnÿm cielom a poslanm siidov .v obôianekom sudnoin konaru je za- bezpećenie epravodlivej ochrany pi'âv a oprdvnenÿch zâujmov obcanov a organizàcil, ako aj vj/chova к zachovâvaniu zâkonov a pra vidiel sociali- stického spolużitia a к dcte к prâvam spoiuobdanov

(I

1 O S P ).

Toto posianie plnia südy lÿm, 4e prejédnâvajii a rozhodujû врогу, uskutodftujù vÿkon rozhodnuti, ktoré ne boll splnené dobrovolne, a za- raeriavaju svoju ćinnost' na to, aby prnvne vztahy zodpovedali zàkonom, aby nedochâdzalo к poruéovaniu zâujmov spoloônosti ani prâ v obümov

t. § t a j g г a k o l . , Ohéianske procesné privo, B r a tis la v a 1966, s. 10.

(2)

e aby ка ni vu nezneuifv&li na tikor в polot nos ti a jodnotllvca ( 1 2 O S P ). Uvedetié ustanovenle O SP vlastne vymedzuje samotny obs&h ćinnosti sû- <iov V obćianskom sódnom konanf, kto rÿ realizujó v sülade so evoji'm spolo£enskÿm poslanim2, a to tak , ie :

prejednàvaju a rozhoduju spory, tj. ricsia spor о pr&vo medzi dvo- п»а ućastnikami, reep. Skupinami ûéastnikov hmotnoprévnych vztahov, ktori stoją proti sebe v postaveni vzàjomnÿch odporcov. Toto konanie sa na- zÿva sporovÿm ko na nim;

zameriavaju svoju finnost na to, aby prévne vztahy zodpovedali zâ- konom, aby nedoctuldzalo k poruêovaniu. . . , teda svojimi rozhodnuUami upravujû tie prévne vztahy, na dprave których ш& spoloćnoet' eminentnÿ zâujem; toto konanie sa ruizÿva nesporovym konani'm, a napokon;

- uskutoćtiuju vÿkon rozhodnuti, ktoré neboli splnené dobrovolne. Toto konanie sa nazÿva vykonàvaci'm, resp. exekuénÿm konanim.

Obćiansky sûdny poriadok teda rozćleńuje obtwin.ske sudne konanie na tlve ftasti, a to na konanie sporové a nesporové, vo sponunanom poniiua- nf, ktoré je v procesnej teôrii nazÿvané z&kladnÿm konanim3 a iw exe- kućne konanie.

Zàkladné konanie a exekutné konanie tvo ria dve relativne sauiostatné Caati jednotného obćianekeho siidneho konania. Ich relativ na suroostatiiost' v yp lÿ va jednak z cie lov, ktoré eleduje to ktoré konanie a jednak z toho, ie sil na sebe nezdvislé.

Cielom zakladného konania je poskytnutie procesnej ochran y prńvum a prtr'om chrdnenÿm zàujmoin, teda hmotnopr&vnym nàrokom, napruti tomu cierom exekuCnèho konania je poskytnutiu procesnej ochrany takÿm prfi- vam, ktorÿch existencia bola zisterià zâkonom pi ed pisanym sposobom a kto ré neboli splnené dobrovolne, teda nÂrokom z rozhodnuti, tj. pràvam u ï judikovariÿm^.

NezAvislosf jedného konania od druhélio je danâ lym, te na zâkladné konanie nemusi v id y navüzovat1 exekuéné konanie a naopak, exeku6nému konaniu nemusi v ïd y predcłińdzat' zàkladné konanie v rńinci obômnskeho sódneho konania, За lej tÿm, ïe rozhodovanie niektorÿch otâzok, ktoré

2

H a a d 1, J . H u b e ś a k o l. , übâansky soudai râd. Ko- mentar, I . d ll . Praha 1985, s. 33.

3

Pre upresnenie prtchodi povedat', ie v slovenskej privn ej temino- lo g i i sa pop r i "zàkladnora konani" poużiya aj termin "proCesmS konanie" resp. "rozhodovacie konanie", èo zodpovcdi ceskérau terminu "nÄXeza'ci ri- zen{” , pozri F. S t a J g v, ObSidnske..., s . 288; A. В a J с u r a, Л. В a v о r s k y, Ł. К о g a Ś, Obèidnske procesné priva, Bra t is la v a 1987, s. 189.

4

V. S t e i n e r , iikiadni otAeky obSanského priva. ttrocesnibo.

(3)

v u iik li v exekućnom konanl aleho z jeho podnetu, sa zveruje zâkladnému konaniu, ako napr. konanie o excindaénej êalobe ( I 267 ods. 1 O S P ) , od- porovej ialobe ( ł 267 ods. 2 O SP ) a pod.

Pre dplnost' treba dodat' źe samos tat nos i' zdkladného a exekućnóho konania Je relativisa v tom zmyśle, ie obidve konania só sdćastbu ob- ćianskeho procesného prâva , бо zàkonoddrca vyjadril tÿm, te z&kladné konanie je upravené v tre ie j casti a exekuôné konanie v piatej fasti"* toho istého zàkona, tj. v O SP .

Napokon sa îiada poznamenat', #.e vzhfadora na relati'vnu samostatnost' oboch konam je potrebné poukÂzat' na to, 2e pri aplikâcii jednotiivÿch zâsud, ktoré ovbidaju obcianske sùdne konanie, bude ich pou i l lie v ur- éltych pripadoch spoloëné tak pre zâkladné ako aj exekuèné konanie (n a pr. zasada oiateriàlnej p ra vd y , zàsada volhélio hodnotenia dßkazov, zàsada verejnosti, zàsada hospodarnosti a p o d .), pre urfiité pripady bude ich uplatnenie do u rfite j miery rozdielne (n a p r. vÿluüné pou i i tie dispo- zitnej zàsady pokiaf ide o zaćmie exekudného konania, podobne aj zâsa- d y samosudcovského rozhodovanin, zàsady vyhladàvacej a zàsady legdlne- ho poriadku ) , a napokon pSjde о uplatnenie zàsad, ktoré sii typické len pre exekufné konanie (n a p r. zàsada z&kontiej ochrany povinného a tre- tich osôb, zâsady p rio rity , proporcion ality a prednostj)**.

VychàtizajUc z objektiv ne danej existencie tÿohto dvoch relatfvne sa- mostatnÿch tas il jednotného obćianskeho sńdneho konania a ich strućn ej eh arakteristiky7, prichodf nâm prejst' к skńmaniu predmetu nâèho zâujmu, tj. procesnÿch podmienok exekuCného konania.

11

Prostrednictvom exekufného konania sa dovtôuje ochrana prâ v a oprâv- nenÿch zâujinov obéanov a organizàcif v prfpadoch, ak naprtek autorita- tivnemu zisteniu existencie konkrétneho subjektivneho prâva pm luân ÿm orgànom, povlnn ÿ odmiela svoju pcyinnost1 dobrovolW plnit1. Exeku fné ko nanie sa tym stdva vÿznamnou sućastou pn ivn ych zàiuk socialistickej 7

Â-5 Zikonodarcd nazval p latu 6asf OSP "Vÿkon roiho dn utia", no naprlek tomu sa biiine pouàiva termin "exeltucnd konanie", prfpadne v iudikatüre sti- dov aj terrain "vyk on ivaeie konanie". Prvÿ z uvâdzanÿch pouêtva najmä pro- cesnâ nâuka a lit e r a t û r a .

6 B liż ś ie o tom J . F i a 1 a, Spoiy vznlkajici z podnîtu v^konu ror-hodnati (exekuâni spory), "Acta U n iv e r s ita t is C ar o lin e - lu rid ic a" XVI/ /1972, s. 27 a n asl.

7

_

(4)

g

konnosti . Aby tomu tak aj skutoćhe bolo, )e potrebnć dodrźonie urći- lÿch zékonom stanovenÿch podmienok, za ktorÿch môJie byt* exekâcia u-skutoénerié.

Tymita podmienkami su jednak podmienky uiateriàlne a jednak podmienky proces né.

Materiàlnou podmlenkou każdej exekucie je existencia exekuëného ti- tnlu , tj. lietiny vydunej к tomu oprévnenÿm orgénom a spiEajócej formal ne i materiàlne néleiitosti vykonatefnosti. Ak takÿto tiiu l chÿba, mu si byt' névrh na zaćutie exekufného konania zamietnutÿ. V pn'pade, ie by aj napriek tomu bola exekôcia nariademi, musi byt' v zmyśle I 268 ods. 1 pism. a O SP zastavenä.

Proces nÿmi podmienkami rozuraieute také podmienky, za splnenia któ rych môie süd rozhodnut vo veci9, V tejto sévielosti je potrebné po- ukAzat' na skutoćnost', te v piątej ćasti O SP , ktoré upravuje exekuéné konanie, niet oeobitnej dp ravy , ktoré by vymedzovula procesné podmienky exeku6ného konania. Preto so zreterom na i 254 ods. 1 O SP podfa к tor« ho sa na vÿkon rozhodnutin pouźije ustanovenia preddiéd zajücich iu- stf, ak nie je y tejto ćasti ustanovené inak, treba chàpat' procesné podmienky cxekuôného konaniu tak, uko procesné podmienky zékladného konania v intenciéch I 1Ü3 O SP.

V zhode s uvedenÿm możno tedu-za procesné podmienky exekulného ko nania povaiovat':

1) névrh na nariadenie vÿkunu rozhodnutia, 2) prévomoc exekuêného sńdu,

3) pn'sluSnost' exekuêného su d u ,

4) spôsobilost' byt' déastni'koin konania, 5) procesné spôsobilost' üéastnïka konania,

6) preukézanie plnoinocenstva pre zéstupcu ùèastnjkn konania,

7) okolnost', że konaniu neprekdia ani litis pendencia (prekdźku za- tatého konania), ani res iudicata (ргекЛгка prévoplatne rozhodnutej ve c i) .

Prirodzene, tâto zdsadnà zhoda medzi procesnÿmi podmienkami zàklad ného a exekuêného konania neznatnenà, ie procesné podmienky exekuéné- ho konania su kvalitaifvne rovnaké ako procesné podmienky zékladného

ko-jg

Sprâva NajvysSieho siidu SSR о v^sitdkoch prieskumu a zhodnote.nl гог-hodovania südov SlovenskeJ s o c i a l is t ic k e j republlky v obHanskoprâvnych veclach vo vykonivâcom konanf uverejnenâ pod P is 1/87 z 4.6.1987. s. 62.

9 „

H a n d l , R u b e ś a k o l., obcariskÿ. . . , s. 476, S t a j g r a k o l. , Ołićiancke. .., s. 121.

(5)

nauia. Jedn otlivé uatanovenia piątej dasti O SP d&vajû procesnÿm pod mien- kam exekudného konania âpeeifickÿ ch arakter, postihujüci osobitosti nd- teného uskutoôftovania prèva. P r i rozbore konkrétnych procesnÿch podmienok exeku£ného konania si budeme pochopiteFne vSlmat' tie procesné znaky, ktoré sü odchÿlne od véeobecnej iip ravy obsiahtiulej najmä v I. a 111. (a sti O SP.

111

Ad 1. Zàkladnou procesnou podmienkou vo vykonâvacom koriatu je bezo- sporu n àvrh opràvneného na nariadenie vÿkumi rozhodnutia. To płynie z

i

251 а 261 ods. 1 O SP . Okrem nàvrhu opràvneného sa mfîie vykonâva- cie konanie zaëat' aj na n àvrh prokuratora, iste lun v pripade, ie vy- konatefné rozhodnutie boio vydané v kommt, ktoré bolo alebo mohlo byt' zataté na n àvrh prokurâtora ( I 35 ods. 1, 251 druhrf veta O S P ).

Z tÿehto ustannveni O bfianskeho sudneho poriadku vyohodf, ie celé vykonàvacie konanie je ovlâdané dispozićnou zàsadou, ktorù okrem cito- vanÿch ustanovem potvrdzuje aj znenie ( 268 ods. 1 pism. с O S P lü . Prirodzenou vynimkou v tomto s mero je iba vÿkon rozhodnutia о vÿcho* ve maloletÿoh deti upruvt-nÿ v f 272 a 273 O SP, do je da né povahou veci (zàujem spolodnosti na riadnej vÿch ove maloletÿch d e ti). Tento v ÿ kon raûïe zaèat' tak na n àvrh ako aj ex offo, uznesemm pod Га

S 81 ods.

2 O SP (In śtru k cia ministerstva spravodlivo stl, zdravotm'ctva, vn u tr a, skolstva a k u ltu ry, Üradu dôchodkového zabezpeéenia zo dfta 7.6.1965, ôislo 734/65-L, ktorou sau pravil postup pri vÿkone rozhodnutia о vÿ- chove mulolelÿch d et{).

Nàleîjtosti nàvrhu na zaf-atie vykondvacieho konania, kto rÿ môïe byt' podanÿ pisomne a tie ï do zàpisnice spisanej ktorÿmkofvek okresnÿm sûdom treba skdmat' po^ndc

i

42 ods. 3 O SP (vèeobecné nâleiitosti kaï- dého podania) cez

f

79 ods. 1 O S P *1 aż po normy obsiahnuté v

S

261 ods. 1, 335 ods. 1, 323 ods. 1 a 352 O SP. Z nàvrhu musf byt* zrejmé, ktorému sddu Je u r ie n ÿ , kto ho podàva, akej veci sa tÿka , ćo sa nfm ziada; musi byt' uvedenÿ ddtum a podpis. Podrobnejèie sa musi iden- tifikovat' meno, priezvisko, bydiisko a zamestnanie déastnfkov, pri'padne ich zéstupcov, musia sa opjsat' rozhodujüce skuto£nosti, tj. oznaëenie

lü Na tomto zivere nid nemenf ani znenie § 264 ods. 1 OSP, pre po stup upravenÿ v te jt o norme sa to t iż im plicitne predpokladi nàvrh oprâvne- ného.

U Poziadavky obsiahnuté v tomto paragrafe sa vzt'ahujà najmä na tzv. ineidendné nâvrhy ako a j iné żałoby vo vÿkone rozhodnutia.

(6)

titulu pre vÿkon rozhodnutia a tvrden ie, ie povinn ÿ dobrovorne nesplnil, resp. spinil len óiastoćne a napokon navrhovatef je povinnÿ uvient1 nadviizujuc na, do û vahy priehàdzajiici druh vÿkon u rozhodnutia ak ÿ spÔ- sob vÿkonu rozhodnutia iiada, aby sa poskytla prtsIuSnà ochrana, ndtené uskutoènenie pràva na plnenie priznané vykonateftiÿm rozhodnutfm,

Osobitné nâleiitosti uvàdza 1 261 ods. 1 O SP , kto rÿ ustanovuje, te v nàvrhu na vÿkon rozhodnutia ukiadajàceho zaplatenie pefiainej sumy o- pràvn enÿ uvedie, pri zràtkaeh zo mzdy organizàciu, voći ktorej md povinnÿ nàrok na mzdy (platiteFa mzdy). Ak navrhuje vÿkon rozhodnu tia prikàzamm pohFadàvky, oznatî opràvnenÿ oblana alebo organizàciu, voéi ktorÿm mi povinnÿ pohfadàvku (dltn fk povinného) a uvedie dSvod pohfadàvky; ak ide о pohfadàvku z Ü6tu v penainom üstave, opràvnenÿ podГа motnost/ oznafi v nàvrhu i ôîslo üétu, z ktorého sa mà pohfa- dàvka odpfeat'.

Pokraôovanîm tohto predpisu O SP je

I

335 ods. 1 O SP , k to rÿ pri nàvrhu na vÿkon rozhodnutia predajom nehnutelnosti vy£aduje, aby o- pràvn enÿ presne ozuafil nehnutefnost', к toni sa md predat' a navrh n ûl’ dSkaz o tom, te nehnutelhoet' je vo vlastru'ctve povinného.

P r i vÿkone predajom hnutel'nÿch vec£ by mal n àvrh na vÿkon roz hodnutia obsahovat' i oznaéenie vec{, ktoré sa tuaju predat', eventuàlne by ea mal vztahovat*, podïa vÿslovmého prejavu opràvneného, na bliiśie neurèené veci (* 323 ods. 1 O S P ).

Nà vrh na nariadenie likvidàcie majetku mà navySe obsahovat' skutoc- nosti o predlźenosti povinného spolu s dôkazmi o lora a musi byt* vÿ- slovne poiiadané о likviddciu majetku ( I 352 O S P ).

Vykonàvacie predpiey O SP, najmä Spravovaci poriadok pre okresné a krajské stidy, eSté doplfiaju nâleiitosti nàvrhu p ri v ÿ k o n e rozhodnutia zràikami zo mzdy tak, te p ri vÿkone smerujiicom proti osobe vykonà- vajiicej nepodmiene£nÿ trest odnatia slobody je potrebné uviest' i dà- ta narodenia a pri dSchodcoch aj takzvané rodné ({sla , ktoré identifi- kuje rozhodnutie Ćradu ctôchodkového zabezpeàenia priznàvajüce dôchodok.

Pre upinost' prichodf uviest', i e n àvrh sa mus» podat' ako k aid é iné podanie s potrebnÿm poćtom rovnopisov tak, ïe b y jeden zostai na sûde a aby k a id ÿ üSastnik dostat jeden rovnopis. К nà vrhu sa pripàja rovnopis rozhodnutia opatrenÿ potvrdemm о jeho vykonatefnosti, 5o sa . nevy- îadu je ak sa n àvrh podàva na sûde, ktorÿ vykonàvané rozhodnutie vy- dal ( I 261 ods. 2 O S P ).

Ku konStatovaniu, ie nàvrh na vÿkon rozhodnutia patri к zàkladnÿm procésnÿm podmienkam môfeme - po analyze jeho formàlnych a obsahovÿch naleSitosti - pripojit' zàver, ie prdve n àvrh je vÿehodiskom, üplne

(7)

neza-stupitefnym, pri posudzovani, Ci sû splnené aj ostatné procesné pod mienky vykonâvacieho konania, tak ako o nich eête bude r e f.

Nedostatky, ktoré sa tokaju nâvrhu na zaćatie vykon&vacieho konania m6iu byt' rozmanité, avSak spoloïnym menovatefom je ich zâsadna od- stranitel’nost'. Ak tu raz n âvrh je, moïno jeho vä etk y nedostatky od- stränit', p ra vd aïe, najmä za splnenia manudukCnej povinnosti sńdu ( I S , 260 O SP) a potrićnej sńćinnosti ôéastnikov vÿkonavacieho konania, pre- dovtelkÿrn oprâvneného. Inou je vàak otàzka odstrànenia nedostatkov nâ vrhu na zafatie vykondvacieho konania. Tieto nedostatky taoïe byt' odstrânené a rovnako, napriek pouftovacej a pomocnej f-innosti sûdu, aj neodstrénené. A naviac, neodstrénené nedostatky sa podfa poznatkov praxe délia na tie, ktoré brânia pokméovat* vo vykonâvacom ko nam, a v

dai&ie, ktopÿch existencia nie je prekàlkou postupu sûdu.

RozifSenie nedostatkov nâvrh u na zaćatie konania raà prak tiek ÿ vÿ- znam a priamy doped na spôsob rozhodovania sńdu vo vztkhu к zaćatiu tohto konania.

Pre vätSiu nâzornost' postât4! uviest', ie ak nedostatok ndvrhu na za* cette vykonâvacieho konania zostanę neods trânenjf bez ohl'adu na pokus sudu о jeho odstrânenie a nie je moi né pre tento nedostatok vo vyko- nàvacom konani pokraèovat', süd konanie о vÿkon rozhodnutia zastavi podfa I 43 ods. 2 O SP uznesemm, proti ktorému sa pripüStk odvolanie a dorućuje sa ten oprâvnenému. V o statn ich pripadoch sód - po zisteni, îe nedostatok nâvrhu bol odstrân enÿ, resp. nie je takého ch arak teru , ïe by b ré nil pokraéovaf v konani - postupuje vo vykonâvacom konam podïa do tivuhy prichàd zajücich ustanoveni O SP .

Ad 2. Piata ćast' O SP , v której je upravené vykon àvacie konanie, mâ osobitné ustanoveriia о prâvomoci exeku6ného sûdu ( I 251 a 274). Z tÿchto ustanoveni ako aj z ustanoveni âalèich zâkonov (n ap r. zâkona о hospodârskej a rb itrâ t!, zâkona о medzimirodnom prâve sükromnom a pro- eesnom), pripadne podzâkonnÿtj» noriem (n ap r. vy h l. 6. 42/1966 Zb. о poskytovani lieèebnopreventivnej starostUvosti) n â u k a ^ vyvo dila rozii- âenie prâvomoci sûdu vo vÿkone rozhodnutia na prâvomoci:

a ) v pozitivnom zmysie, mysliac na prip ady, v ktorÿch je danâ prdvo- moc sûdu a sa del> na:

vÿluénü prâvorooc sûdu vzt'aliujücu sa na uréité titu ly pre vÿk on roz hodnutia. ktoré mÔie nûtené uskutoSÂovat' len übtian skoprévn y sud13,

^ H i l >, Spory..., с. 3ł-32. 1Э

B liz S ie рог г i ob&an&ktj soudni ïad. Komentâr X I. dii, Praha 1985. s. 298 a n asi.

(8)

na vÿ be r danû, alebo inak povedané volitefnu, spravidla prichàdza da ôvahy na vÿkon rozhodnutia obôianskoprâvny sud alebo sprâvny organ, najfastejäie nàrodnÿ vÿbor postupujuci pod l'a zkk. 6. 71/1907 Zb. о spravnom po ràd ku ;

b ) v negutfvnum zmyśle, ktoré vyluôuje kompeienciu ob6ianskopràv- ného sûdu pri vÿkone u rfttÿch tilulov judikujucich prâva na plnenie14.

Z rozborov najvyâéich svidov viac - menej v y p lÿ v a 1’*, ïe skûmanie procesnej podmienky, ktoru na tomto mieste analyzujeme, nespôsobuje a- plikafné a interpreiaëné taïkosti a pre prax je nedostatok sûdnej pré- vomoci vo vykonàvacom konam casus rarissimi.

Podmienka sudnej pràvomoci vo vykonàvacom konam je zàsadne neod- etrànitefnà (pokiaf neuvaîujemo о zmene prévneho predpisu, kto rÿ by no- vÿra sposobom vymedzil tuto otàzku) a tÿm sa rozhodovanie sûdu pri nedostatku pràvomoci zjednoduSujo. Süd pri ziste rJ nedostatku prûvomoci konania о vÿkon roïhodnutia v ïd y zastavf ( I 103, 104 ods. 1, 254 ods. 1 O SP ).

Ad 3. Vo vykonàvacom konanî sa z druhov sudnej prisluÈnosti skuma predovëetkÿm miestna prlsluSnost^6 . Na nariadenie a uskutofnenie vÿko- nu rozhodnutia je miestne ptrlsiuSnÿ spravidla vfieobecnÿ sdd povinného, ktorÿm je sûd, v obvode ktorého povinnÿ bÿva, zdrïuje sa (ob£an), pri organizâcii ten, v obvode ktorého mà organizàcia sidlo a ak je povin nÿ §tât, sud, v obvode ktorého bol vydan ÿ titul na vÿkon rozhodnutia, pretoie jeho vydanie je tou prâvnou skutoCnost'ou, ktorà zakladà uplat- nené prâvo.

Tàto vëeobecnà miestna pmluSnost* je vyvoditeTnA z ustanovem I 252 O SP v nadvaznosti na i 85 O SP.

Vÿnimky z tejto vêeobecnej miestnej prisluânosti, ktoré moïno nazvai' aj procesnopràvnymi ekutoćnosfami zakladajdcimi v ÿ lu în û miestnu pn- sluSnost* sa tÿkajà:

Takÿm rozhûdnutim je naprîklad rozhodnutie SLjiŁnej a rb itrà Ee , ktorÄ znie sice na plnenie, avsak povinnost* nie je uloïenà obïanovi; vyiü^end je aj pràvomoc v pripade, Se by sa vÿkon rozhodnutia zrâzkami zô mzdy mal naviadit? mirao ûzemia CSSR.

Zhodnotenie rozhodovania sudov a stétnÿch n o tir s tie v vo vÿkone roz hodnutia, Cpj 159/79 NajvysSieho sddu Ćeskej s o c ia lis tl c k e j republiky z

18.2.1981 uverejnené pod ?. 21/1981 "Zbierky südnych rozhodnutî a.stano- vjfsk"; Spràva о vÿsledkoch prieskurau a zhodnotenia rozhodovania sàdov Slo- venskej s o c ia lis tlc k e j republiky v obcianskoprâvnych veciach .vo vykonàva- cora konani uverejnenà pod Pis 1/87 z A.6.1987.

^ Pre malÿ praktickÿ vÿznam nevenujeme pozornost? funken*.j ani vecnej prlslu sn o sti siidu vo vykonàvacom konanî.

(9)

a) vÿkonu rozhodnutia pre vymoïeme vÿ ïivn éh o pre maloleté deti, kedy je mi es me prislu Snÿ su d, v obvode ktorého nui muloleté dieta na ?.A- klade dohody rodiCov alebo rozhodnutia sûdu, pripadne in ÿch rozhodu- jucich skutoSnosti svoje bydLisko, prifcom sa dâ upozornit', te ide v pod- state о op&kovanie 1 88 pism. с O SP , kto rÿ upravuje miestnu prisluSnost' v konaniach «tarobtlivosti о au»loletÿch;

b) vÿkon rozhodnutia, kto rÿ sa akÿmkorvek spâsobom viaïe na nehnu- teïn osti. Tu je miestne prislu Snÿ sód, v obvode ktorého sa nehnutefnost' nachâdza (predaj nehnutefnosti, predaj spoluvlustmckeho podieiu к ne- hnutefnobti, rozdelenie nehnuternost», vypratanie nehn utefno sti);

c ) vÿkonu rozhodnutia ak povinnÿ nemâ vSeobecnÿ sûd v C S S R ; vtedy je tuiestne prisluSn ÿ sud, v obvode ktorého mà povinnÿ majetok a ak ide о vÿkon rozhodnutia prikàzanim pohfadâvky, je prislu Snÿ vSeobecnÿ sud dlïruka povinného (só d , v obvode ktorého mà d lîn ik bydlisko, pobyt 6i sîdlu ).

Vymâhanie vÿ ïivn éh o pre maloleté deti je zâkonom favorizované na- tofko, ïe napriek procesnej zâsade perpetuatio fo ri, O SP pripóStla ( i 252 ods. 4 druh â ve ta) prelomenie tohto prin cipu , k e J uetanovuje podmienky, za ktorÿch inak miestne prislu Snÿ sud môïe prentest1 uznesenhn miestnu prfslu&nobt' na in ÿ sód. Zâkon predpisuje jestvovanie v â în y ch dôvodov, na ktoré musi nadvâzovat' zâujem maloletého. Sü to kumulativ ne podmienky a typickÿm prikiadom je sûstredenle viace rÿch vÿkonov rozhod nutia uskuto£f)ovanÿch tÿm istÿm spßsobom na je dnom sude alebo zmena bydliska rodifa dietkt'a.

Praktické potreby si niekedy v yïa d u jii zmenu tuiestnej prisluSnosti aj vtedy кей nejde о vymâhanie vÿVivného pre muloleté deti. Takâ zmena je v la k moï-jiâ »en cestou prikâzania veci podfa i 12 ods. 2 O SP , tj. pri- kâz&nie veci vÿkonu rozhodnutia z dôvodov vhodnosti, о ktorom rozhoduje najbliïSie spoloîue nadriadenÿ sûd ( I 254 ods. 1 O S P ) .

Procesnâ podnùenka miestnej prûduSposti je odstrâniteïnou podmienkou vykonâvacieho konania, lebo ak sud do nariadenia vÿkonu rozhodnutia ne- rozhodne о nedostatku miestnej prisluSnosti (« 105 ods. 2, 3 O SP ) ex offo, pripadne na nâraietku povinného pri prvom ûkone, k to rÿ mu patri (tÿm je spravidla odvolanie proti uzneseniu, ktoj-ÿm sa nariadi vÿk on rozhodnu tia) je uvedenÿ nedostatok odstrânenÿ ex lege. Sûd sa stâva miestne prf- sluSnÿm tak ako keby nedostatok miestnej prisluSnosti vôbec neexistoval (prâ vn a fik cia ).

Postup sûdu p ri odstranovara nedostatku miestnej prisluSnosti vo v y konâvacom konani je obdobnÿ ako v z&kladnom konani. Sûd rozhoduje u- inesenfm, ktorÿm vyslo vi miestnu neprisluSnoet' a nariadi vec vÿkonu

(10)

rozhodnutia postdpSt1 miestne prieluSn osti. Uznesenie ка dorufuje àfast- nilcoffi vykoaivacie ho к ona rua a je n&padnutefné odvolanun. Opi'sanÿ postup je rovnakÿ pri postupe eiidu z û radnej moei i pri nÂmietke po vinného.

Ad 4. Spfisobilobt' byt' üfustnikoiu konania znamemi sposobilost' mat' procesné p r iv a a povinnosti, ktoré zàkon priznàva, resp. ukladà üüast- ntkom*7. T ito sposobilost1 byt’ ii£astnfkom sptÿva s hinotnopràvnou spo sobiło» t'ou mat' p r iv a a povinnosti, iebo I 19 O SP vÿslovn e ustanovuje, ïe spösobilost1 byt' üfoetnikom konania nui ten, kto mà spôsobüost’ uiat' p r iv a a povinnosti. Dalej zàkon ustanovuje, îe "iiw k " ( tj. ak nemâ ufastnik sp&sobilost' mat’ p r iv a a povinnosti) mà sputobilost' byt' lićast- tiikorn konania ten, komu jti zàkon priznàva.

Spôbobilost' byt' itâaslnikom konania majd predovsetkÿm vSetei obéania ( I 7 Ob£ianskuho zâkonnika, daltj O Z ). Tàto epßeobUost' vznikà naro- denfm a zaniki smrtbu obftnw.

(I

7 ode. 2 O Z ). So zosnuiÿBi nemoîno v konanî ako s lieastnikom zàsadne pokrafovat', a to ani vtedy, ak by bol zastüpenÿ zàstupcom s procesnÿm pinomoeenetvoin. SpÓKobiJost' rta p r i va a povinnosti mi aj poëaté dietka (.tzv. n ascitu ru s), za predpokladu» ïe sa narodi ïiv é .

Spösobilost' byt' ifastnfkom konania ttiajii aj vSetky sociaiisUcké or- ganizicie, ktorÿmi sü pod l'a

i

18 OZ Stàtne, d ru ïs 'e v n é , spolo^enaké

or-1 Ci

ganizàcie, ako aj iné organizàcie , Cinnost' ktorÿch prispieva к rozvoju socialistickÿeh vzt’ahov.

Spôsobilost' byt' û&etm'kom konania inajti aj iné organizàcie n e i so- cialistické, ak sü pràvniekymi osobami

(ł

488 O Z )1 J.

Napokon, spôsobilost' byt' iËastm'kom konania rnâ aj S l i t (5 21 O Z ), ktorÿm tu podïa okolnosti rozumieme Êeskoslovenskü s o c m lis ü c k ù repu- biiku, Ceskà alebo Slovenskü socialistieku republiku (М . 1 ods. 4 is t . zâk. ?. 143/1968 Zb. о £eekoe>lovenekej federà cii).

К nedostatku spôsobilosti' byt' liCastnikom konania mu si sud pri- hliadnür' v kaîdom Htàdiu konania, a to aj buz nàvrhu ( ï 103, 2Ь4, ods. 1 O S P ) . K e âîe nedostatok spôsobilosti byt* üfastnikom konania je

ne-^ Porovns j S . 0 g u r ? a к . Ûcastnici obëianskeho sûdneho Ścina n ia, irPràvny obzor" 1977, 2. 7, s. 582.

13 *

• Inÿml so cialistickÿ rai organizàciami, ktoré nenwzuo cz n aïit' za É t it -ne, druzstevné, alebo spolocenské vrgan izicie, ktoré vS«k svojov cinnostfou p rlspie vajii к rozvoju so cia listick ÿ ch vz't'aiiov sô napriklad autorské zvazy, kultàrne fondy, advokitske otganizàcie.

19 * *

S i nimi napriklad uéastinné spolocnostl so zahraniêisou kapitalovou àâast'ou podfa ïâk. ç. 243/1949 Zb., dalej rôzne ciikevne zloïky (ko sto ly , fa ry, nadacie, saroostatné fondy, b én é ficia ).

(11)

dostatkom neodstrànitefnym, bude v prîpade j«ho zistenia pos lupo vat' exe~ k u & iÿ sud jio dh f 104 ods. 1 a 2Ь4 ode. 1 O SP ta k , ie konanie za- Btavf.

Ad 5. Procesné spôsobilost' ïnamenà spfisobllost' na to, aby óSastnfk konania buä sàm alebo prostrednfelvom svojho splnomoenenca vykon àval v konani pn iva a povinriosti üéaetnike*10. ObSiansky sudny poriadok definu- je v I 20 proeesnń spôsobilost' ako spôsobilost“ samos tat ne konat’ pred sûdora ako u îastn îk. Samostatne konâ ten ûSastnîk, kto rÿ vykon àva prtl- V8 a povinnosti osobne alebo prostrednktvom svojho spinomocnenca.

Otézku, v akom rozsahu sa moïe niekto vlasinÿmi ukonmi zavazovat', rieSi htaotn^ pràvo v ustanoveniach о spôsobilosti na prévne ù ko n y.

Zakladné ustanoveni«, tÿkajüce sa ob&mov, obsahuje i 8 07., podfa ktorého spSsobilost' oblana vlastnÿmi ûkonmi nadobddat' prftva a brat' na seba povinnosti vzniké v pi nom rozsahu ptnolelostVm, tj. dovHSenim o- senmâsteho ro ku , resp. uzavret»m manieist v a .

Malolett majti spôsobilost' ton na tàké tikony, ktoré su svojou povahou primerane rotumovej a mravnej vyspelosti zodpovedajdcej ich veku ( I 9 O/.).

Napriek tomu, ie procesné spôsobilost' je viazanà na okolnost', v akom rozsahu molno vlastnÿmi likonmi uadobûdut* prâva a brat' na seba povinnost i , pêjde v ïd y о otézku procesnoprévnu, lebo pred pis y hmotného pr&va sa pouïiju len v ddsledku i 20 O SP , о Porn sve dfi aj skutoïnost', ie po- dTa * 23 O SP m3ie sud rozhodnét’, ak to okolnosti prfpadu vy ïad u jô , 2e ten, kto nemé Spôsobilost' na prévne dkony v plnoio rozsahu, musr byt' v konani zastüpenÿ svojlm zàkonnÿm zéstuprom, i ked ide о v er, v ktorej by inak motiol konat1 samostatne. Zékonodarra tu mal ne- poehybrie na mysli tü skutofinost', ie s6dne konanie si samo osebe vy- ïadu je vafëiu rozumovu vyspelost', n e ï p r i vu y ékon, kto rÿ je predmetom konania.

Procesné Spdsobiiost' çudzincov sa riadi pràvnym poriadkom stàtu (zA- sada lex pa tria e ), ktorcho sû pmluSrtiknti (S 3 ods. 1 Zékona о medzi- nérodnoui prâ ve etikromnom a procès nom, dalej M P S ), pokiaf medzinârod- né zmluva nestanovî ntefco iné ( » 2 M P S ). Aj keâ su cudzinct podl'a pi-ivtieho poriudku gtétu, ktorého su prisluSnikmi, nesposobilî na prévne Окопу, môiu pred Ceskoslovenskymi sûdmi samostatne konat', pokiaf by boli proeesae sposobili' podfa éeskoslovenskÿch predpisov (S 3 ods. 2 M P S).

(12)

na pràvne dkony ( i 19, 488 O Z ), rnajd tedu prooesnd spösobilost'. Tdto spösobilost' vèak vykondvajd pod Га povahy veci jednak Statutdrnym orgd- nom a jednak inÿrni svoji'mi pracovmkmi alebo flenmi, ktorf vSak mu ai« preukàzat1 svoje povcrenie га organizdciu konat’.

Procesnù spôsobüost' mà aj ëtât, га ktorÿ v zuiyele 8 21 ods. 2 O SP kona pracovmk toho êtàtneho orgdnu, ktordho sa vec tÿ k a , alebo poverenÿ pracovnik iného Stâtneho orgdnu.

Nu rozdiel od spGeobilosti byt* dfastnfkom konania, ktoré je neod- sUrànitel'uou proceenou podmienkou, je nedostatok proceeuej sp&sobilosti procesnou podmienkou odstrâniteihou.

Ak ide о nedostatok podmienky konania, kto rÿ тол no odstrdnit', sud urobj preto vhodnd opatrenia ( S 104 ods. 2 prvà veta O S P ), So v plnej miere plati üj pre exekuSix* konanie (S 254 ods. 1 O S P ).

Ad 6. Aj dfiastnik vykonhvacieho konania sa môïe dat' zastupovaf advokdtom alebo inÿm obCanom, pnpadne spolofenskou, odborovou, druï- stevnou organizdciou, ktorej je ôienom ( I 24 a ria s l.. 254 ods. 1 O SP). V takoni pripade zdkon ïiada preukâzanie procesného plnomocenstva. Pri skdmani tejto proeesnej podmień ky sa v praxi musi к Ida t' dóraz na to, aby sa tdto podinienka nepovwïovalu za spinend vtedy ak sa splnomocne- nec oiivula iba na plnomocenstvo, ktoré mu spinomocnitef udelil v za kład nom konuni, resp. v konani, v ktorom bol vydunÿ litu i pre vÿkon rozhodnutia. Vo vykonàvacom konanî, ktoré ako sme u ï spomen uli, je relativ ne samostatné a koniec koncov nemusi ani nadväzoval' na tre nu fast' O SP, sa musi zdstupca ûfastnîka tohto konania v y kâzal' osobitnÿm splnomocnemm vydanÿm pre üfe iy vÿkonu rozhodnutia. Nedostatok pro- cesnćho plnomoeenstva je si'ce odstróniteTnou proceenou podmienkou, avSak absencia dôkazu spôsobuje, ïe sûd vo vykoridvacom konanî kond iba s ufastnikoin a povaîuje ho za procesné nezastftpeného a ï do doby, k^m sa plnomocenstvo nepredlo5i. lnd sankciu zàkon vo vzfahu к tejto procesnej podmienke nepoznâ.

Ad 7. Poiifa S 83 O SP , kto rÿ nu z&klade i 254 ods. 1 O SP treba a- phkoval' aj vo vykonàvacom konanî, zafatie konania brdni toiuu, aby o tej istej veci prebiehalo na sdde ind konanie. Sdd musi teda skdmat1, 6i ndvrh na vÿkon rozhodnutia nie je podanÿ opatovne tÿm istÿm û- Castnikom (opràvnenÿm) proti tomu tstèniu ufastnikovi (povinnému), pre tu istü pohl’addvku plyndcu z rovnakého titulu pre vÿkon rozhodnutia, prifom uspokojenie sa navrhuje vykonat' tÿm istÿm sposobom, re sp . г toho istého predmetu vÿkonu rozhodnutia napr. zo zrdïok го mzdy, predajom hmtteTnosti,. etc. Pocbopiteïne, treba sdSasne skdmut' f i u ï pre- doSlÿ ndvrh neboi vybavenÿ pràvoplatnÿm uznesenfm nariadujdcim vÿkon

(13)

Juetiffnrf prax sa najfastejśie stre tâva s prekâïko u veci zufatcj p ri vÿ- kone rozhodnutia zrâikami zo mzdy. O prâvn enÿ nezriedka po zistenî, àe po nariadenl vÿkonu rozhodnutia tÿmto spôsobom povinnÿ zmenil platitefa mzdy, bez o h Padu na to, ïe uznesenie dosiaf nie je prâvoplatné, navrhu je novÿ vÿkon rozhodnutia len z dôvodu zmeny zamestndvatefekej o rg a n iśc ie . To je typick ÿ pripad kedy sdd zastavi konanie pre pre- kÀSku litispendencie,

Z pohfadu led rie sa javi zloïitejSou otâzkou pre kdïk a veci rozhodnu-t i

tej (re s iu dicata). V ysky tu je sa nâzor , ie vo vykonâvacom konani prekâzka res iudicata nemé miesto, preto ïe vo vykonâvacom konani ide о rÿdzo procesné otâzky, ta k ie uznesenie о nariadeni vÿkonu rozhodnu-Ua nenadobûda mirteritilnu prâvn u moc (* 1Ь9 ods. 2, 3 O S P ).

/22

Im ako aj apükaCnâ prax pripüSlajtü jestvovan ie p re k â îk y veci rozhodnutej i vo vykonâvacom konani, vychëdzajô z pojmu tej istej v e  ci (idem) tak ako sme о nej u ï pisali pri litispendencii a vychâdzajû z nej konzekvericie ako г kaidej inej neodstrânitefnej procesnej pre- k àïk y - zastaveaie konania о vÿkon rozhodnutia.

Sprâvne sa vSak argumentuje, 2e vo vykonâvacom konani p ri posu- dzovanS prekâzky rei iudicate nemoîno bez dalSieho obist* plynutie Са б и "*, aj ked 6asovÿ fakto r nemâ v ïd y til istü prâvn u relevanciu. Ak sa navrhuje vÿkon rozhodnutia predajom presne oznaëenÿch hnutefnÿch veci a je prâvoplatne nariaden ÿ, v tukom pripade uplynutie Cas и ne- inOïe mat1 îiaden v p lyv na posudzovanie procesnej podmienky veci rozhodnutej. Takisto je to pri vÿkon e rozhodnutia predajom nehnutei'nosti.

Na druhej strane prâvoplatné zamietnutie nâvrhu na zastavenie v ÿ konu rozhodnutia pre ne66innosf titulu pre vÿko n rozhodnutia nebràni to mu , aby - po neskorSej strate liSinnosti tohto titu lu - sa opâtovnému nâvrhu podanemu podfa i 268 ods. I piem. b O SP vyhovelo bez zretefa na predchédzajùce pràvoplatné uznesenie. Ilu strovat' to moïno na strate üCinnosti rozhodnutia, ktorÿm sa priznalo manzeisk^ v ÿ ïiv n é . К strate dochâdza prdyoplatnostfou rozsudku о rozvode mangelst va , priïom sa v praxi stretâvaaie s tÿm, ie povinn ÿ manïei poddva nâ vrh na zastavenie vÿkonu rozhodnutia podfa I 268 ods. 1 pism. b OSP u ï po vynese ni rozsudku, &J samozrejme vedie к zamietnutiu nâvrhu (od vynesenla roz sudku о rozvode manzelstva po nadobudnutie prâvoplatnosti tohto roz hodnutia spravidla upłynie &as niekedy i niekoFko mesiaeov, najmii ak je

21

S t e i n e r , zàkladni o t à z k y , s. 283. ^ F i a 1 a. S p o r y ..., s. 32.

(14)

poduné odvolanie) bez toho, aby sa v budücnosti, po nadobudnutf prti- voplatnneti rocvodového rozsudku, vylôCil rovnak ÿ n àvrh , s ktorÿm by povinnÿ u ï mal nuit' procesnÿ üspech. A uby ume boli dplnt, i tu by sme mohli u vaïovat' о pre kéïk e rei iudicata, iete len v pripade, £e by povinnÿ man tel ( drïime sa zvolertého prikladu ) podat opatovnÿ nàvrh zas pred nadobudnutfin pràvoplatnosti rozvodov^ho rozsudku. Uplynutie 6asu by vzhfadom na to, ïe rozvodovÿ rozaudok nenadobudol pravoplat- nost', zatiaf nemaio ïiaden vÿznam a stid by mueel konanie о nàvrhu zastavit'.

Z povedaného sa dii urobit1 zàver, ktorÿ jednoznaSne rdui я pre- kàïkou veci rozhodnutej aj vo vÿkone rozhodnutia. Prijat1 opa£nÿ nà- zor by znametialo v praktickej Ôinnosti sôdov vytvo rit' procesne nerie- Sitefné situàcie, ?o napokon v yp lÿv a aj z uvedenÿch priktadov.

IV

P ri rozbore jednotiivÿch procesnÿch podniienok v konanî о vÿkon rozhodnutia sme u ï naznaÿili ako mus( sud postupovat' v pripade, ïe sa vyskytn e nedostatok niektórej z podmienok tohto konania. Tieto mySlien- k y v5ak vyïadu ju doplnenie.

ZAkladnÿm pravidlom pri zisteni nedoslutku niektórej г procesnÿch podmienok je povinnost' stidu u v âïit' fi ide о odstrdnitel’nÿ alebo neod- strân ite ïn y nedostatok procesnej podmienky. P r i zàvere, ïe ide о od- stràn itefn y nedostatok, m«s( svid vyn alo ïit' vSetko üsilie lia nàpravu, resp. odstrànenie procesnej p re k àïk y . Ak sa sponunanÿ nedostatok ne- podan odstrànit', je etid podstavenÿ pred otuzku, 2i napriek neodstrd- neniu nedostatku mozno alebo sa nedâ poki^afc’ovat' v konanî о vÿkon rozhodnutia. A ï ked süd dôjde к zàveru, ïe ide tu ce o odstràniteFny nedostatok procesnej podmienky, le ï neodstrànenÿ, potom môïe poetupo- vat' rovnako ako pri neodstrànitefnom nedostatku procesnÿch podmienok, pravda, uvedenÿ nedostatok musi brdnit' riadriemu postupu v konant.

P r i vÿsk yte neodstrànitefriého nedostatku procesnej podmienky, któ rej naroveft sme dali neodstrànenÿ nedostatok к procesnej podmienky, bràniacaj pokra<5ovaf riadne v konani, must s Cid v kaïdom pripade *a- stavit/ konanie о vÿkon rozhodnutia, nesmie nariaciovat' vÿkon rozhod

nutia.

-Uvedené nedostatky nikdy v£ak nemôïu viest', tak ako n4s obvias pre- k v a pf prax , к zamietnutiu nàvrhu na vÿkon rozhodnutia, lebo nejde о postidenie opodstatnenosti nàvrhu na vÿkon rozhodnutia, ale о posùde- nie otA/.ky pripustnosti vykonâvaeieho konania, ktorii priehodf rieâit' iba nemeritdrnÿm rozhodnuttm zastavujticim konanie о vÿkon rozhodnutia.

(15)

Prirodzene, dakedy sa nariadi vÿkon rozhodnutia v rozporę s poïiadav- kami pripustiw sti vykonâvacieho konania. B e t о h Га du na to, 6i je u z no se nie, k to ryu sa nariadil vÿkon rozhodnutia pr&voplatné alebo me, muai sûd, p ri zisteni nedostatku procesnej podmienky, ktoré je neodstréni- tefnà, resp. neodstr&nena a nemoïno pre nu pak ra&w et1 v konani, zastuvit' vÿkon rozhodnutia. Po nariadeni vÿkonu rozhodnutia u ï to tiï nie je moine zaatavovat' konanie о vÿkon rozhodnutia. Vÿniinkou je iba procesn i situâcia, v к tore j sa proti uzneseniu о nariadeni vÿkonu rozhod nutia podé odvolanie a odvolaci sdd zisti, ï.e nie su sptnené podmienky konania. V takom pripade odvolaci sûd zruSi uznesenie о naradieni vÿkonu rozhodnutia a zastavi konanie.

Katedra obëianskeho priva a medzin.4rodného priva Un iverzlta P. J . S a fi r ik a , KoSice

S le/ли Oguriik, JAn Hàzâk

PKZEbtANKI PRÜOKSOWE W PÜST1- P0WAN1U EGZEKUCYJNYM

Przesłankami procesowymi w postępowaniu egzekucyjnym są przestanki, przy zachowaniu których sąd może prowadzić egzekucję. Przestanki te określone są w kodeksie postępowanie cywilnego tak samo, jak przestanki postępowania zasadniczego, uregulowanego w części trz e c ie j kodeksu. W Ich skład wchodzą: wniosek o wszczęcie egzekucji, kompetencja, właściwość, zdolność bycia uczectntkieo postępowania, zdolność procesowa, brak przeszkody w postaci sprawy w toku 1 sprawy, w której zapadło orzeczenie.

Oczywiście ta formalna zbieżność nie oznacza, że przesłan ki postępowa n ia egzekucyjnego można w pełn i utożsamiać z przesłankami postępowania za sadniczego. Ich znaczeniowo Inna treść- i specyficzny charakter określone są celem postępowania egzekucyjnego, który różni się od celu postępowania zasadniczego, a ponadto wynikają z względnej samodzielności obu postępowań.

Celem postępowania egzekucyjnego je s t zapewnienie ochrony takim prawon, których Istn ie n ie zostało stwierdzone na właściwej drodze, a które nie zo s ta ły dobrowolnie zaspokojone. Chodzi zatem o prawa ustalone w orzeczeniu. Dlatego też an alizę przesłanek procesowych w postępowaniu egzekucyjnym na leży i możua przeprowadzać jedynie z punktu widzenia tego celu . Samo dzielność tych przesłanek uwidoczni s ię także w wypadku dotyczącym рга»з ustalonego w orzeczeniu innego sądu niż są d przeprowadzający egzekucję względnie organu niesądowego.

(16)

Stefan Ogurcik, JAn КлгЛк

FROZEflVORAUSSrrZUHGÜi IM ZWANCSVOLLSTKEOCUNCSVEßFAHREH

Ale ProzeBvoraussetzungen ln Zwangsvoll streckungsverfahren werden d ie je nigen Voraussetzungen bezeichnet, bei deren Aufrechterhaltung dae Gericht die Zwangsvollstreckung fuhren kann. Die 'Voraussetzungen des Zwangsvoll- streckungsverfahren werden ln der Z iv i 1Prozeßordnung genau so bestimmt wie die Voraussetzungen des Haupt verfahren», das im d ritte n T e il der ZPO gere g elt wird. Dazu gehören! der Antrag auf Ein le itun g des Zwangsvollstreck- ungsverfahrens, die Ge rich tsb ark eit, die Zuständigkeit, die Fähigkeit ein V erfah ren sb ete ilig ter zu sein, die Prozeßfähigkeit, die Vorlegung der Vollmacht, das Fehlen des Hindernisses in Fora der Rechtshängigkeit und der re chtskräftig en Entscheidung.

Diese formale Ähnlichkeit bedeutet jedoch n ich t, daß die Voraussetzun gen des Zwangsvollstreckungsverfahrens mit den Voraussetzungen des Haupt verfahrens v ö llin g id e n t if iz ie r t werden können. Ih r bedeutungsmäßig anderer In h alt und spe zifische r Charakter werden durch das Z ie l des Zwangsvoll streckungsverfahrens bestimmt, das sich vom Z ie l des Hauptverfahrens unter scheidet und außerdem aus der re lative n Selbständig keit der beiden Ver fahrensarten r e s u l tie r t .

Da« Z ie l des Zwangsvollstreckungsverfahrens is t die Sicherung des Schutzes solcher Rechte, deren Vorhandensein auf entsprechendem Wege fesL- g e st e llt worden i s t und die nicht f r e i w il l i g b efrie dig t worden sind. Es handelt sich h ier also um die Rechte, die in der Entscheidung fe stg e ste llt worden sind. Deshalb kann und s o ll die Analyse der Prozeßvoraussetzungen im Zwangsvollslreckujigsverfahren au ssch ließlich vom Standpunkt dieses Z ie les aus durchgeführt werden. Die Selbstän digk eit dieser Voraussetzungen kommt auch im F a lle der F eststellu ng der Rechte durch ein anderes Gericht a ls das die Zwangsvollstreckung durchführeiuie Gericht bzw, durch ein auß e rg e rich tlich e s Organ zum Ausdruck.