www.czasopismoppiw.pl
Milan PORTIK
Uniwersytet Pedagogiczny im. KEN w Krakowie
Janka KABÁTOVÁ
Rodinné prostredie ako determinant rozvoja osobnosti dieťaťa
predškolského veku
Abstract: Family Environment as a Determinant of the Personality Development of a Pre-school Child
The presented study is the output of the diploma thesis. Content is already revealed by the title itself. The paper deals with the issue of family environment, family and its influence on the devel-opment of the personality of a child of pre-school age. Through actualized quantitative and quali-tative research, we present a real picture of the lives of particular families by interpreting their members.
Key words: family environment, personality development Kľúčové slová: rodinné prostredie, rozvoj osobnosti
Teoretické východiská
Rodinné prostredie je jedným z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich vývin všetkých zložiek osobnosti, preto hlavný vplyv a zodpovednosť za zdravý osobnostný rast dieťaťa v predškolskom veku má predovšetkým rodi-na. Rodina má dieťaťu poskytovať nielen hmotnú ale predovšetkým citovú a morálnu istotu. Harmonické rodinné prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je tým správnym odrazovým mostíkom a zárukou spokojného života v budúc-nosti.
Podľa viacerých autorov má rodina v prvom rade úlohu vzoru, práve rodi-čia sú prvými učiteľmi svojich detí. Úlohou rodičov je preto usilovať sa, aby
dieťa malo pred sebou vzor, s ktorým sa môže identifikovať, ktorého správanie si môže osvojiť ako žiadúce. V kruhu rodiny si dieťa vytvára vlastný rebríček hodnôt tým, ako prijíma uznávané normy rodiny.
Odborníci na prácu s rodinouvnímajú niekoľko funkcií rodiny a medzi tie, na ktorých sa zhodujú, patria: biologická funkcia rodiny, emocionálna funkcia rodiny, sociálna funkcia, ekonomická funkcia, opatrovateľská funkcia, kultúr-no-hodnotová a výrobná funkcia (Gabura et al., 2004). Pedagogická verejnosť pracuje s rôznymi kategóriami. delenia rodiny. Na základe toho, do akej miery rodina plní spoločnosťou očakávané funkcie, existujú rôzne rodiny z hľadiska funkčnosti: 1. F u n k č n é, ktoré plnia všetky funkcie na ňu kladené, v rodine funguje tolerancia, kooperácia a úplná spokojnosť jej členov; 2. P r o b l é -m o v é — jedna alebo viaceré funkcie rodiny nie sú pri-merane napĺňané; 3. D y s f u n k č n é r o d i n y majú dlhodobo narušené viaceré funkcie a rozvoj osobno sti dieťaťa je vážne ohrozený; 4. V a f u n k č n ý c h rodinách ide o také narušenie rodiny, kde už nie sú napĺňané často ani základné potreby detí a ná-sledkom toho sú umiestňované v inštitúciách náhradnej rodinnej starostlivos-ti, rodičom pre neplnenie povinností môžu byť odobraté rodičovské práva.
Rodina ako najbližšie a najvplyvnejšie prostredie môže osobnosť dieťaťa v plnej miere rozvíjať, ale ho aj deformovať. Rodina môže byť zdrojom šťastia a spokojnosti, ale aj naopak, veľkého utrpenia. Sú prípady, kedy rodičia použí-vajú nevhodný výchovný štýl, kedy sa rodina nevie vysporiadať s mnohými problémami a vznikajú rôzne poruchy vzťahov, ako sú konflikty s nevhodným správaním rodičov.
Doteraz realizované výskumy, analýzy a závery od rôznych autorov nazna-čujú, že aj napriek veľkému úsiliu klásť na popredné miesta práve rodinné pro-stredie ako jedného z najdôležitejších determinantov rozvoja osobnosti dieťaťa i celej našej spoločnosti, existujú mnohí, pre ktorých rodinné prostredie veľa neznamená, v horšom prípade ho aj sami ničia.
Zatiaľ čo rodina zabezpečuje primárnu socializáciu, úlohou materskej ško-ly je socializácia sekundárna. Podľa Helusa (2007) sa do tejto socializácie , pre-nášajú ako kladné, tak i záporné efekty rodinného pôsobenia na dieťa, oboje s ďalekosiahlymi dôsledkami.
Rodičovská výchovavplýva na výchovno-vzdelávací proces v materskej ško-le z pohľadu mnohých faktorov. Do materskej školy prichádzajú deti z rozdiel-nych rodín, z rôzneho prostredia vychovávané rozdielnym štýlom výchovy, s hranicami či bez nich a práve preto aj ich prejavy v oblasti správania a preží-vania sú rôzne. Tým, z akého rodinného prostredia dieťa prichádza, je po-značený priebeh jeho celého fungovania (Šatánek, 2004). Pôsobenie rodiny na dieťa nie je vždy jednoznačne kladné. Nepriaznivý odklon od vyváženého, rov-nomerného vývoja detí, často sprevádzaného rôznymi prejavmi problémového správania môžu zapríčiniť aj chyby vo výchove.
Učiteľka stavia. vo výchovno-vzdelávacom procese učiteľka na tom, čo si dieťa prináša so sebou z rodiny. Vplyv vzoru výchovného pôsobenia rodiny na dieťa je v materskej škole zjavný. Poznanie rodiny učiteľkou materskej školy vo vzťahu k dieťaťu má veľký význam najmä preto, aby oba výchovné činitele nepôsobili proti sebe, ale aby sa vzájomne dopĺňali a spolupracovali.
Denne sa stretávame s mnohými rodičmi v materskej škole, s deťmi pred-školského veku vo výchovno-vzdelávacom procese a práve bližšie poznanie, v akých rodinách vyrastajú tieto deti navštevujúce konkrétnu materskú školu i to, aké sú názory ich rodičov na vhodné rodinné prostredie pre ich dieťa, nás viedli k realizácii tohto výskumu. Podľa Ondrejkoviča (2006) sa výskum rodi-ny neodlišuje od ostatných spoločenskovedných výskumov v metódach ale pre-dovšetkým v ohraničení predmetu svojho výskumu.
Metodológia výskumu
V našom výskume sme sa zamerali na rodinu z dvoch pohľadov. Prvým je rodi-na ako časť spoločnosti reprezentujúca makro spoločenský pohľad, čo v rodi-našom výskume predstavuje výskumný súbor rodičov všetkých detí navštevujúcich konkrétnu materskú školu v meste Humenné a druhým je mikro spoločenský pohľad na rodinu ako sociálnu skupinu, ktorý reprezentuje život konkrétnej, nami vybranej rodiny z rovnakej materskej školy.
Zvolili sme si kombináciu dvoch metód výskumu: metódu kvantitatívne vedeného výskumu a metódu kvalitatívne vedeného výskumu. Vznikla tak zmiešaná metodológia výskumu. Náš výskum sme realizovali v logicky na seba nadväzujúcich etapách, s cieľom získať informácie kvalitatívneho charakteru.
Z hľadiska metodológie predstavuje: 1. fázu výskumu etapa kvantitatívneho vý-skumu a 2. fázu vývý-skumu etapa kvalitatívneho vývý-skumu (obr. 1).
Vychádzajúc z teoretických poznatkov o rodinnom prostredí, jeho funk-ciách, o štýloch výchovy v rodine a vplyve na dieťa predškolského veku, sme si stanovili hlavný cieľ v prvej etape výskumu.
Cieľom kvantitatívneho výskumu bolo zistiť, z akých rodín a akého rodin-ného prostredia pochádzajú deti navštevujúce konkrétnu materskú školu, i to, aký je ich pohľad a názory na vplyv rodinného prostredia na dieťa, či celkové posúdenie funkčnosti — či nefunkčnosti svojej rodiny z pohľadu rodičov. Vý-skumnú vzorku tvorili všetci rodičia detí navštevujúcich Materskú školu na Mierovej ulici v Humennom, žijúci v meste Humenné a blízkom okolí. Res-pondenti boli do výskumu vybratí zámerne na základe osobného rozhodnutia, nakoľko v konkrétnej materskej škole pracujem ako učiteľka. Na výskume sa zúčastnilo 65 rodičov všetkých detí navštevujúcich uvedenú materskú školu.
Ako hlavnú metódu kvantitatívneho výskumu sme použili dotazníkovú me-tódu, označovanú za najfrekventovanejšiu metódu zisťovania údajov. Dotazní-ky v papierovej podobe boli respondentom odovzdané osobne.
Problematiku rodinného prostredia a jeho vplyvu na dieťa predškolského veku z pohľadu rodičov sme analyzovali na základe 24 otázok určených rodi-čom detí navštevujúcich vybranú materskú školu. Otázky v dotazníku sme zo-stavili tak, aby sme čo najefektívnejšie zistili názory respondentov v otázke ro-dinného prostredia.
Z výsledkov získaných dotazníkovou metódou je zrejmé, že 79% našich res-pondentov vychováva svoje deti v úplných rodinách s prítomnosťou obidvoch členov, 8% respondentov uviedlo, že ich rodina je neúplná — rozvedená, 6% respondentov žije v rozvedenej rodine ale už s prítomnosťou nového partnera. Zaznamenali sme aj rodičov, ktorí s partnerom neboli manželia, ale žili v spo-ločnej domácnosti bez uzavretia manželského zväzku (v kohabitácii — 4%), na dotazníku sa tiež zúčastnili aj slobodné matky, ktoré samy vychovávajú dieťa (3%).
Napriek tomu, že nie všetky rodiny sú úplné, je zaujímavý poznatok v otázke o posúdení rodiny z hľadiska funkčnosti. Z pohľadu všetkých rodi-čov (100%) je rodina, v ktorej vychovávajú svoje dieťa funkčná bez ohľadu na úplnosť rodiny.
Pri otázkach týkajúcich sa spôsobu výchovy a problémoch vo výchove die-ťaťa či spokojnosťou s rodinným prostredím sme zistili mnohé rozdiely v ná-zoroch opýtaných rodičov. Každá rodina uznáva vlastné hodnoty a to, čo pre niektorú rodinu predstavuje problém, môže byť zároveň prínosom pre ďalšiu rodinu.
Práve rozdielnosť názorov rodičov nás motivovali k dôkladnejšiemu skú-maniu a osobnejšiemu poznávaniu nami vybraných rodín, respektíve
priblíže-nie rozdielnosti konkrétneho rodinného prostredia a možné znaky nefunkčnos-ti vo funkčných rodinách.
Štúdie sme realizovali striedaním rôznych kvalitatívnych výskumných me-tód. Najčastejšie uplatňovanou metódou vo výskume bola metóda rozhovoru. Jednak v pravidelnom kontakte učiteľ — rodič v materskej škole, učiteľ — die-ťa vo výchovno-vzdelávacom procese, tak na vopred naplánovanom osobnom stretnutí s každou rodinou, pri ktorom sme použili metódu individuálneho in-terview a získali tak osobnejšie — úprimnejšie výpovede rodičov. Za ďalšiu naj-častejšie využívanú metódu vo výskume sme uplatňovali pozorovanie, ktoré sme dlhodobo využívali kombinovaním rôznych metód. V priebehu celého vý-skumu sme pozorovali detí, rodičov, prostredie a rôzne situácie i nečakané uda-losti v interakciách medzi nimi.
Ako doplnkovú sme využili projektívnu metódu kresby rodiny spojenej s následným rozhovorom, ktorý je dôležitý pri interpretácii kresieb dieťaťa. Práve metóda kresby sa nám osvedčila, nakoľko kreslenie deti baví a denne v materskej škole kreslia. V kresbe sa objavujú vedomé i nevedomé priania. Dieťa je pri kresbe motivované tým, čo ho zaujíma alebo trápi, a tým sa v kres-be odzrkadľuje realita (Davido, 2008).
Prípadové štúdie
Za najnáročnejšiu, no zároveň aj najprínosnejšiu v etape kvalitatívneho výsku-mu považujeme prípadovú štúdiu (kazuistiku) každej rodiny doplnenú o kres-by dieťaťa, jej interpretáciu dieťaťom i názor detskej psychologičky na každú z kresieb rodiny.
Výskumný súbor pre nás predstavovali konkrétne rodiny, ktoré sme do kva-litatívnej časti výskumu vybrali zámerne:
R o d i n a č. 1 — funkčná, úplná rodina s jedným dieťaťom, ktorú budeme uvádzať ako „Jedináčik“.
Z vlastných výpovedí rodičov vyplýva, že v tejto rodine je lásky vo vzťahu k dieťaťu až prehnane veľa. Rodina je dobre finančne zabezpečená, rodičia svoj život prispôsobujú len dieťaťu. Dieťa ovláda rodičov, v rodine diktuje pod-mienky. Adaptácia na MŠ bola u dieťaťa ťažká, dieťa sa odmietalo prispôsobiť pravidelnému režimu. Rodičia uplatňujú vo výchove liberálny štýl bez hraníc či zákazov.
P o h ľ a d p s y c h o l o g i č k y: Rodina predstavuje duchovné centrum lásky, pocit ochrany a dôvery, dom s množstvom doplnkov a autá predstavujú jej materiálne stelesnenie. Dieťa pri-pisuje týmto veciam dôležitosť, čo značí aj to, že materiálne veci nakreslilo ako prvé. Rodičov oddelilo od seba stenami, čím akoby chcelo ukázať svoju nezávislosť. Matke dieťa detailne vy-kreslilo náušnice, oči, čím jej akoby pridával hodnotu. Hrejivé žlté slnko s lúčmi signalizuje
Kresba rodiny „Jedináčik“
dobré vzťahy s rodičmi, v tomto prípade ich dieťa nakreslilo až dve — jedno by chcelo majet-nícky vlastniť ako vec.
R o d i n a č. 2 — funkčná — problémová, úplná rodina so šiestimi deťmi, ktorú budeme uvádzať ako „Mnohopočetná“.
Z vlastných výpovedí rodičov vyplýva, že o dieťa sa starajú starší súrodenci, dieťa je vychovávané liberálnym štýlom. Pasívny prístup vo vzťahu k dieťaťu, pripomína skôr zanedbávajúcu výchovu bez zodpovednosti. Najstaršie deti ma-jú problémy v škole so správaním, prospechom i dochádzkou. Rodičia tomu nepri kladajú význam. Nevedú deti správnym smerom. Rodina ako hlavný prob-lém vidí ich zlú finančnú situáciu. Matka je nezamestnaná, zamestnanie si od-mieta hľadať. Dieťa navštevuje MŠ nepravidelne, s adaptáciou nemalo problé-my, no chýbali niektoré základné hygienické návyky, pozdrav, poďakovanie.
P o h ľ a d p s y c h o l o g i č k y: Všetci členovia rodiny sú vzájomne prepojení, čo predstavuje sú-držnosť rodiny. Ako prvú a najdôležitejšiu osobu nakreslilo dieťa sestru, rodičov nakreslilo ako posledných. Dve rovnaké detské postavy — dieťa tej druhej pripisuje veľmi dôležitý význam,
hodnotu — časť seba. Vynechanie troch starších súrodencov z rodiny nie je dobrým znakom, dieťa im nepripisuje žiadnu hodnotu, prípadne má s nimi zlý vzťah či negatívne zážitky. R o d i n a č. 3 — funkčná, úplná harmonická rodina s dvoma deťmi — ná-sledne prechádzajúca krízou v rodine a nečakanými zmenami, ďalej uvádzaná ako „Zdanlivo funkčná“.
Z výpovede rodičov vyplýva, že rodina, ktorá bola navonok šťastná, priam príkladom harmonickej — dokonalej rodiny, bola v skutočnosti už dlhšie v krí-ze, bez šťastného domova. Ideál rodiny bol prezentovaný len na verejnosti. Rodi na sa skončila rozpadom — rozvodom. Zaujímavým zistením bolo, že aj dieťa v mš takto ideálne prezentovalo svoju rodinu. Pravidelne kreslilo jeden obrázok ich rodiny, ktorý vzorovo popísala a prezentovalo tak svoju „šťastnú“ rodinu. Doma však kreslilo obrázky s nešťastnou rodinou.
N á z o r p s y c h o l o g i č k y: Táto kresba prezentuje šťastnú — harmonickú rodinu. Dúha, žia-rivé slnko, kvety, dom — symboly šťastia. Rodina sa drží za ruky, usmievavé tváre. V tomto prípade môže ísť o vysnívanú, idealizovanú predstavu o rodine, prípadne rodinu, aká bola ke-dysi. Je možné, že dieťa sa v mš hambí, že jeho rodina má problémy, preto ju takto ideálne zo-brazuje.
Kresba rodiny dieťaťom v materskej škole „Zdanlivo funkčná rodina“ č. 1
O b r á z o k n a k r e s l e n ý d i e ť a ť o m d o m a: Už pohľad na obrázok vyvoláva smutný do-jem. Výraz tváre a najmä úst sú veľmi negatívnym znakom u kresby detí. Tmavé oranžové slnko signalizuje v tomto obrázku pravdepodobne dieťa citovo zanedbávané.
R o d i n a č. 4 — funkčná, neúplná rodina s jedným dieťaťom, ktorú nazý-vame „Slobodná matka“.
Matka dieťaťa pracuje v zahraničí, o dieťa sa príkladne starajú starí rodi-čia, ktorí sa snažia dieťa vychovávať čo najsprávnejším smerom a v plnej mie-re vytvárať harmonické rodinné prostmie-redie. Dieťa ich vníma ako svojich rodi-čov. Dieťa je vychovávané demokratickým štýlom. Pravidelne navštevuje mš, s adaptáciou nemalo žiaden problém, ide o spokojné a šťastné dieťa, ktoré sa v mš javí ako veľmi dobre prospievajúce.
N á z o r p s y c h o l o g i č k y: Kresba vyžaruje pozitívne svetlo z rodiny. Pekná, harmonická ro-dina, žiarivé farby, množstvo doplnkov osobám — topánky, náušnice, mašľa, gombíky, týmto dieťa poukázalo na dôležitosť a city k osobám. U dedka vyzdvihla mužský rod aj príslušnou rolou. Žiarivé slnko — spokojné dieťa.
R o d i n a č. 5 — neúplná rodina (slobodná matka), ktorá prechádza zmena-mi z funkčnej — problémovej cez dysfunkčnú na afunkčnú — dieťa bolo vy-ňaté z rodiny do náhradnej starostlivosti krízového strediska. Rodinu nazýva-me „Krízové stredisko“.
V tejto rodine sa o správnu výchovu dieťaťa starala prastará mama dieťaťa v pokročilom veku, nakoľko matka o dieťa napriek tomu, že žili v spoločnej domácnosti, nejavila záujem. Po smrti prastarej mamy prestalo dieťa navštevo-vať MŠ, chodilo zanedbané, matka sa o dieťa nestarala. Dieťa bolo umiestne-né do krízového strediska, dieťa plače za svojou mamou, ktorá však dáva pred-nosť alkoholu a o dieťa nejaví žiaden záujem.
P o h ľ a d p s y c h o l o g i č k y: Nápadne veľká postava je typická pre deti, ktoré majú sklon k seba presadzovaniu, často až k agresívnemu reagovaniu. Nechcú sa podriadiť pravidlám, Môže ísť o deti, ktoré chcú vyniknúť, cítia sa potláčané a bezvýznamné. Ďalším znakom pú-tania pozornosti (volania pomoci) sú zdvihnuté, akoby mávajúce ruky u dieťaťa, matky a tety. Pravdepodobne môže ísť i dieťa citovo zanedbávané. Na rozdiel od ostatných kresieb, dieťa nenakreslilo slnko, vo vzduchu sú podľa jeho slov kamene, čo predstavuje zlo, chlad dieťaťa s okolím.
Záver
Každý výskum má svoj príbeh a tak to bolo aj v prípade nášho výskumu. Prí-beh výskumu sa odohrával v reálnom živote konkrétnych rodín s reálnymi ra-dosťami i problémami. Štúdium literatúry, skúmanie rodín a všetkých súvi-slostí nám poskytli možnosť poznať rodinné prostredie z viacerých pohľadov. Náš výskum preto neposkytuje žiadne teoretické návody, ani posudzovanie ro-dín. Nechceli sme podať správu o nich. Chceli sme podať správu o téme. Vý-sledky nášho výskumu nereprezentujú spoločnosť, ale reprezentujú konkrétne rodiny a rôznorodosť života i celkového pohľadu na rodinné prostredie. Na zá-klade zrealizovaného výskumu sme dospeli k záveru, že teória o miere vplyvu rodinného prostredia neexistuje. Jestvuje však množstvo rôznych interpretácií rodín, rozdielnych výskumov a názorov. Jednotnosť v názoroch, s ktorými sú-Kresba rodiny „Slobodná matka“
hlasíme aj my je, že najdôležitejším a výrazne najviac formatívnym determinan-tom pri rozvoji osobnosti dieťaťa je práve rodina a rodinné prostredie.
Zoznam bibliografických odkazov
Darák, M.–Ferencová, J. (2001). Metodológia pedagogického výskumu. Terminologické minimum. Pre-šov: ManaCon.
Davido, R. (2001). Kresba jako nástroj poznání dítěte. Praha: Portál. Gabura, J. a kol. (2004). Vedenie sociálneho prípadu. Bratislava: ASSP. Helus, Z. (2007). Sociální psychologie pro pedagogy. 1. vyd. Praha: Grada.
Ondrejkovič, P. (2007). Úvod do metodológie spoločenskovedného výskumu. Bratislava: Veda. Šatánek, J. (2004). Komunikácia v rodine. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela. Kresba rodiny „Krízové centrum“
