Ivana Rochovská, Ludmila
Krajčíriková
Metódy rozvíjania prírodovednej
gramotnosti vo vysokoškolskej
príprave pedagógov predprimárneho
a primárneho stupňa školy
Scientific Bulletin of Chełm - Section of Pedagogy nr 1, 143-147
2011
Scientific Bulletin of Chełm Section of Pedagogy No. 1/2011
METÓDY ROZVÍJANIA PRÍRODOVEDNEJ
GRAMOTNOSTI VO VYSOKOŠKOLSKEJ PRÍPRAVE
PEDAGÓGOV PREDPRIMÁRNEHO A PRIMÁRNEHO
STUPŇA ŠKOLY
IVANA ROCHOVSKÁ – LUDMILA KRAJČÍRIKOVÁ Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku
abstrakt: Príspevok sa zaoberá didaktickými metódami uplatňovanými vo vzdelávacom procese študentov predškolskej a elementárnej pedagogiky, predovšetkým vo výučbe prírodovedných predmetov. Charakterizuje didaktické metódy podľa zdroja poznatkov, podľa motivácie učebno-poznávacej činnosti študentov a podľa charakteru poznávacej činnosti žiakov. Zdôrazňuje využívanie aktivizujúcich metód, ktoré sú založené na simulovaní práce vedcov a ktoré majú charakter experimentu.
KľÚčovéslová: didaktické metódy, predškolská a elementárna pedagogika, vysokoškolská príprava.
Prírodovedné vzdelávanie vzdelávania na všetkých stupňoch a typoch škôl smeruje k rozvíjaniu prírodovednej gramotnosti, ktorá pozostáva z poznania ve-deckých faktov, pojmov, procesov; z poznania metód a procedúr vedeckého skú-mania; z pochopenia úlohy vedy a technológie v spoločnosti1. V štúdii OECD PISA (Programme for International Student Assessment) sa pojem prírodovedná gramotnosť chápe ako „schopnosť používať vedecké poznatky, identifikovať otáz-ky a vyvodzovať dôkazmi podložené závery pre pochopenie a tvorbu rozhodnutí o svete prírody a zmenách, ktoré v ňom nastali v dôsledku ľudskej aktivity“2. V historickom kontexte sa prírodovedná gramotnosť vzťahuje k „nevedeckej“ potre-be porozumieť vede v demokratickej spoločnosti, v ktorej vedci zohrávajú popred-nú úlohu pri riešení ekonomických, personálnych a politických otázok 3.
1 L. Held, Príroda – deti – vedecké vzdelávanie. In. Z. Kollarikova, B. Pupala, Predškolská a elementárna pedagogika, Praha : Portál, 2001. s. 347 – 362.
2 Národná správa PISA SK, 2007, s. 29
3 R. W. Bybee, Achieving scientific literacy from purposes to practices. Portsmouth, NH: Heinemann, 1997.
144 METÓDY ROZVÍJANIA PRÍRODOVEDNEJ GRAMOTNOSTI VO...
Edukačný proces prírodovedného vzdelávania na všetkých stupňoch a typoch škôl si vyžaduje využívanie vyučovacích metód postavených na aktívnom po-znávaní, objavovaní, experimentovaní, riešení problémov. Prečo? Pretože prí-rodovedné vzdelávanie má samo osebe experimentálny charakter. Ako uvádza I. Baník experiment v prírodovede „...nikdy nestratí svoj význam, práve tak ako je to aj s materským mliekom. To je a zostane tým najlepším, čo dieťaťu pri vstupe do života môžeme dať. Na tom nič nezmení – ako som presvedčený – ani technický pokrok, ani nijaká digitalizácia a elektronizácia, ani žiadna virtuálna realita“4.
Každý učiteľ vyučuje svojím špecifickým spôsobom, ovplyvneným vlastnými skúsenosťami, ktoré získal ako žiak a študent. Často sa študenti pedagogických fakúlt paradoxne oboznamujú s inováciami výučby prostredníctvom slovných monologických metód a frontálnych foriem typických pre tradičné vyučovanie. Tieto skúsenosti v nich ostávajú zakorenené a premietajú sa do ich vlastnej peda-gogickej praxe. Ak však chceme motivovať učiteľov k využívaniu alternatívnych metód a foriem vyučovania, mali by sme im dať možnosť zažiť ich na vlastnej koži, aby si uvedomili, v čom spočívajú ich výhody, čo je ich podstatou. Špeci-álne v prírodovednom vzdelávaní budúcich učiteľov predprimárneho a primár-neho vzdelávania považujeme za nevyhnutné, aby sami získavali prírodovedné poznatky potrebné pre ich budúcu učiteľskú prax najmä v procese samostatného vedeckého bádania, aby si tieto metódy osvojili a neskôr ich sami uplatňovali
metódyPrírodovednéhovzdelávaniavPríPraveštudentovPredškolskej
aelementárnejPedagogiky
Najčastejším kritériom delenia didaktických metód je podľa zdroja poznat-kov. Slovné metódy sa ďalej delia na monologické, ktoré sa skrátene nazývajú vý-klad5. Vo vysokoškolskej príprave študentov, nevynímajúc prírodovedné pred-mety, je tento druh metód veľmi často využívaný, pretože je to časovo efektívne. Zdrojom poznatkov je slovo prednášajúceho. Študenti na prednáškach získavajú prostredníctvom výkladu množstvo teoretických poznatkov, ktoré potom môžu vyžívať a cvičeniach a seminároch, kde sú informácie precvičované, aplikované na špecifické aj nešpecifické problémové úlohy, či tvorivo spracúvané. Z ďal-ších početne využívaných slovných metód v prírodovednom vzdelávaní študen-tov odboru Predškolská a elementárna pedagogika možno spomenúť
rozpráva-nie, vysvetľovarozpráva-nie, opis, prednášku.
Dialogické metódy sú taktiež často uplatňované, predovšetkým rozhovor
a beseda 6, či už s vyučujúcim daného predmetu, alebo s pozvaným
odborní-4 I. Baník, I., Jednoduchý experiment – materské mlieko školskej fyziky. In D.Krupa, M. Kireš, (eds.) Tvorivý učiteľ fyziky III, Národný festival fyziky 2010. Bratislava 2010, Slovenská fyzikálna spoločnosť, s. 58.
5 I.Turek,. Didaktika. Bratislava : Iura Edition, 2008. 6 Tamże.
IVANA ROCHOVSKÁ, LUDMILA KRAJČÍRIKOVÁ
kom, napr. vedcom, kozmonautom, lekárom a pod. Nevyhnutnou metódou v štúdiu budúcich pedagógov predprimárneho a primárneho stupňa školy je metóda práce
s knihou. To, čo vysokoškolský pedagóg prednáša, je potrebné rozšíriť a prehĺbiť
prostredníctvom štúdia odbornej literatúry, pretože zvlášť v štúdiu prírodovedných predmetov je pre pochopenie prírodovedných fenoménov potrebné hlbšie štúdium.
Slovné metódy je nevyhnutné dopĺňať živým nazeraním na objekty a javy, čo je zabezpečované prostredníctvom názorných metód. Patrí sem predovšetkým
demon-štrovanie, pozorovanie, exkurzia. Pedagóg môže využívaním učebných pomôcok
(živých prírodnín, modelov a pod.) demonštrovať prírodovedné predmet a javy, štu-denti ich tiež môžu pozorovať buď bezprostredne alebo prostredníctvom fotozázna-mov a videozáznafotozázna-mov. Dôležitými pomôckami pri pozorovaní sú lupy a mikroskopy. Ak pozorovanie nie je možné v priestoroch učební, je možné v rámci prírodovedných kurzov realizovať exkurziu, napr. do národných parkov, zoologických a botanických záhrad, arborét, hvezdární a planetárií, náučných chodníkov a pod.
Pri vyššie uvedených metódach je zdrojom poznania najmä pasívne vnímanie7. Vo vysokoškolskej príprave budúcich pedagógov predprimárneho a primárneho stup-ňa školy je nevyhnutné slovné a názorné metódy využívať v súčinnosti s
praktic-kými metódami, kde je zdrojom poznania aktívna činnosť. Môže byť uplatňované metódy riešenia úloh – laboratórne práce, projektové práce, grafické práce, kon-štrukčné práce, technologické práce, písomné práce a pod. Pri študentoch v dennej
forme sa spomínané metódy uplatňujú v rámci cvičení a seminárov. Avšak vo vyso-koškolskej príprave študentov v externej forme, kde je dotácia kurzov obmedzená, je nevyhnutné slovné a názorné metódy dopĺňať praktickými v rámci domácej prípravy. Študentom môže byť zadaná problémová úloha, pre vyriešenie ktorej je potrebné štúdium odbornej literatúry, a ktorú je potrebné riešiť využívaním vlastnej objavnej a bádateľskej činnosti. Študenti môžu vyučujúcemu odovzdať riešenie doplnené ná-kresmi, fotografiami a videozáznamom z realizovanej činnosti.
Ďalšie delenie metód je podľa motivácie učebno-poznávacej činnosti študentov8.
Metódy opierajúce sa o vnútornú motiváciu vyplývajú z vnútorných potrieb
štu-dentov, napr. z potreby poznania, zmeny podnetov a zážitkov, potreby spolupráce, úspechov. Metódy opierajúce sa o vonkajšiu motiváciu vyplývajú najmä z potrieb zodpovednosti a povinnosti.
Metódy výučby možno ďalej rozdeliť podľa charakteru poznávacej činnosti žia-kov na informatívno-receptívnu, reproduktívnu, problémový výklad, heuristickú a výskumnú metódu9.
Na vysokých školách je rozšírená predovšetkým inormatívno-receptívna me-tóda, ktorá „...v porovnaní s ostatnými metódami umožňuje v tom istom čase
7 Tamże. 8 Tamże.
146 METÓDY ROZVÍJANIA PRÍRODOVEDNEJ GRAMOTNOSTI VO...
a v koncentrovanej podobe odovzdať žiakom väčší objem učiva“10. Rozvíja-niu systematického, vedeckého a tvorivého myslenia, zvlášť v prírodovednom vzdelávaní, napomáha skôr metóda problémového výkladu. Pedagóg študentov oboznamuje s tým, ako vznikol daný problém, ako prišli vedci na jeho riešenie prostredníctvom formulovania hypotéz a ich overovania. Tým, že študent uvažu-je a premýšľa súbežne s chodom myšlienok prednášajúceho pedagóga, postupne preniká do vedeckého tvorivého myslenia. V priebehu problémového výkladu majú svoje miesto rôzne pozorovania a demonštrácie. Ak sa študenti aktívne zú-častňujú na osvojovaní učiva, a riešia samostatne časti úloh po jednotlivých kro-koch, ide o heuristickú metódu (všeobecne známou je napr. heuristika DITOR). Pri nadobúdaní čoraz väčšej samostatnosti práce študentov možno v prírodoved-nom vzdelávaní uplatňovať výskumnú metódu, pri ktorej sa už činnosť študentov blíži výskumnej práci vedcov.
aktivizujÚcemetódyvovysokoškolskejPríPraveštudentovPredškolskej
aelementárnejPedagogiky
E. Petlák11 vyjadruje presvedčenie, že je nutné v oveľa väčšej miere vyu-žívať v edukačnom procese aktivizujúce metódy, ktoré navodzujú intelektuál-nu, kognitívnu aktivitu (samostatné osvojovanie vedomostí alebo v kooperácii s inými žiakmi), emocionálnu aktivitu (prežívanie radosti, úspechu, prežívanie mravných, estetických a spoločenských hodnôt navodených učiteľom), praktickú aktivitu (psychomotorické činnosti, situácie bežného života).
Uplatňovanie aktivizujúcich metód pozitívne pôsobí na rozvoj osobnosti učia-ceho sa subjektu. V prírodovednom vzdelávaní študentom je možné využívať také aktivizujúce metódy, ktoré sú založené na simulovaní práce vedcov, ktoré majú charakter experimentu. To znamená, že študenti dostanú problémovú úlohu z bežného života, ktorú riešia zisťovaním kauzálnych vzťahov medzi premenný-mi. Úlohy sú založené na teórii kognitívneho konfliktu, ktorej didaktická straté-gia pozostáva z troch fáz
1. Zisťovanie predstáv o danej téme: Študent sa pokúsi formulovať a následne prediskutovať svoje chápanie daného javu, a tiež odhad jeho priebehu.
2. Konfrontácia predstáv s novým učivom: Študent porovná svoje pred-stavy s pozorovaním alebo odborným vysvetlením daného javu. Dis-kutuje s ostatnými študentmi o tom, aký je rozdiel medzi jeho očaká-vaním a medzi pozorovanými javmi (naštudovanými informáciami). 3. Rekonštrukcia predstáv: Realizuje navrhované činnosti (praktické
činnosti, experimentovanie, diskusie), ktorých cieľom je pomôcť študentom pri riešení problému spojeného s novým učivom. Riešenie 10 I.Turek,. I.Turek,. Didaktika, Bratislava : Iura Edition, 2008, s. 243.
IVANA ROCHOVSKÁ, LUDMILA KRAJČÍRIKOVÁ
by malo viesť k zmene a zdokonaleniu predstáv študentov o sledo-vanom jave.
U študentov môže byť príkladom problémovej úlohy napr. navrhnúť plán šetrenia elektrickou energiou a aplikovať ho vo svojej domácnosti v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov. Študenti určia výskumný problém, premen-né a hypotézy, ktoré môžu experimentálne textovať. Okrem toho môžu študenti riešiť rôzne problémy z prírodovedného učiva v primárnom vzdelávaní, avšak očakáva sa od nich odbornejší vklad do danej problematiky a využitie ich naštu-dovaných fyzikálnych, chemických a biologických poznatkov.
záver
Považujeme za dôležité, aby učitelia prírodovedy na všetkých stupňoch škôl, nevynímajúc predprimárne a primárne vzdelávanie, zachovávali v procese príro-dovedného vzdelávania jeho experimentálny charakter. Ak sa usilujeme o pod-necovanie učiteľov k využívaniu zážitkových, bádateľských a objavných metód v rámci ich učiteľskej praxe, je nevyhnutnosťou venovať sa rozvíjaniu experi-mentálnych zručností učiteľov už v priebehu ich vysokoškolskej prípravy.
Poďakovanie
Príspevok vychádza ako súčasť grantovej úlohy KEGA MŠ SR č. 002KU-4-2011 Rozvíjanie prírodovednej gramotnosti vo vysokoškolskej príprave študentov odboru Predškolská a elementárna pedagogika.
METHODS USED FOR DEVELOPMENT OF SCIENTIFIC
LITERACY IN UNIVERSITY PREPARATION FUTURE
EDUCATIONISTS OF PRE-PRIMARY AND PRIMRY
SCHOOL LEVEL
IVANA ROCHOVSKÁ –LUDMILA KRAJČÍRIKOVÁ
abstract: The article deals with didactic methods used in educational process of students of Pre-school and Elementary School Pedagogy, especially in education of Science subjects. It characterizes didactic methods according to source of knowledge, according to studentsˈ motivation of cognitive activity and according to studentsˈ cognitive activity. It emphasizes using of methods with dynamite instruction based on the simulation of work of researcher and experimental character.
Key words: didactic methods, Pre-school and Elementary School Pedagogy,
