Filozoficka fakulta, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Slovenska Republika, Trnava, katarina.vilcekova@gmail.com
Ako sa prekladaju nemecke zdrobneniny v slovenskom jazyku?
Prispevok sa zameriava na komparaciu zdrobnenm v slovenskom a nemec- kom jazyku. V uvode prispevku su zhrnute teoreticke informacie o sposobe tvorby slovenskych a nemeckych deminutiv a sposobe ich použitia. V druhej časti prispevku sa zameriame na analyzu toho, ako su nemecke zdrobneniny prekladane do slovenskeho jazyka. Vychodiskove texty budu texty obsiahnute v prislusnych korpusoch, ktore umožnuju komparaciu textov v slovenskom a nemeckom jazyku.
The aim of this contribution is to compare diminutives in Slovak and German language. The introduction summarizes theoretical information on methods of creation of Slovak and German diminutives and their use. The second part analyzes the translation of German diminutives into Slovak language. Source texts will be included in their respective corpuses, which allow the comparison of texts in Slovak and German language.
K l’ucove slova: zdrobneniny, nemecky jazyk, slovensky jazyk, preklad, korpus Key words: diminutives, german language, slovak language, translation, corpus 1
1 Slovonauvod
V ramci jazykovedy sa možeme stretnuf s viacerymi pracami, ktore poravna
vaju sposoby tvorby a použitia zdrobnenm v jednotlivych jazykoch. Prikladom su napr. prace Mareka Nekulu (2004), ktory ponuka kontrastivny pohl’ad na deminutiva v češtine a nemčine alebo Bernadette Koecke (1994), ktora po
ravnava nemecky jazyk s pokskym, pričom uvadza aj možnosti vzajomneho prekladu deminutiv porovnavanych jazykov. Ciekom našej prace je okrem porovnania tvorby deminutiv v slovenskom a nemeckom jazyku, aj zistenie, akym sposobom su nemecke zdrobneniny prekladane v slovenskych textoch.
Kedze sa v praci nechceme zameraf iba na jednotlive izolovane slova, naš prieskum bude vychadzaf z textov, ktore su obsiahnute v korpusoch. Vysled- ky sa potom pokusime štatisticky interpretovaf. To znamena, že sa pokusime
vyč^slit’, ktore slovenske deminutivne sufixy sa najčastejšie použrvaju pri prekladoch nemeckych deminutiv.
2 Zdrobneninyvslovenskomjazyku
Slovenčina je často označovana ako l’ubozvučny jazyk. Vačšina cudzincov však nezabuda jednym dychom dodaf, že to je aj vel’mi fažky jazyk. Tento nazor byva často podporovany aj viacerymi rebričkami, ktore sa snažia zo- radovaf rozne jazyky sveta podla naročnosti. Vysledky takychto vyskumov byvaju ale často relativne. Kym pre Angličana je zvladnutie slovenčiny naroč- nou ulohou, Čech alebo Poliak taky velky problem nemaju. V čom spočrva komplikovanosf slovanskych jazykov, konkretne slovenčiny? S najvačšou pravdepodobnosfou je to rozmanitosf tvarov. Kym v angličtine sa tvary pod- statnych mien (odhliadnuc od množneho č^sla) pri sklonovam vobec nemenia, v slovenčine sa tvar podstatneho mena mem v zavislosti od padu. Ak by sme porovnali slovenčinu s nemčinou, aj vtedy by si slovenčina odniesla nalepku toho komplikovanejšieho jazyka. Kym Nemec, resp. nemecky hovoriaci človek sa mus^ popasovaf iba so štyrmi padmi, pričom sa pri sklonovani podstatnych mien meni (okrem tvaru v genitive singularu a dative pluralu a v pripade tzv.
silneho sklonovania) iba člen podstatneho mena, v slovenčine treba zvladnuf padov šest’ Aj ked’ možno uvedene priklady posobia odstrašujuco, prave tato rozmanitosf robi slovenčinu jedinečnou a lubozvučnou.
Okrem morfológie disponuje velkou pestrosfou tvarov, resp. prostriedkov aj lexikológia. Zorne pole lexikológie je široke a isto velmi zaujmave, avšak stredobodom tohto prispevku je iba jeho časf, a sfce zdrobneniny, alebo inak povedane deminutiva.
Čo vlastne znamena slovo deminutivum? Ako piše Pavlovič »deminutiva su slova, ktore vyjadruju menši rozmer alebo menšiu mieru; pomocou deminutiv- nej formy sa vyjadruje aj emocionalny hodnotiaci postoj« (Pavlovič 201: 14).
Trnkova ešte dodava, že deminutivna derivacia je typickou črtou slovanskych jazykov (Trnkova 1991: 87). Deminutivnost’ je, ako dalej uvadza Trnkova,
jednou zo slovotvornych onomaziologickych kategóril modifikačneho typu, ktorych de- rivaty su nositel’mi semantiky zakladoveho slova modifikovanej určitym sekundarnym prlznakom. Semantika deminutiva je oproti semantike zakladoveho substantlva mo- difikovana prlznakom deminutlvnosti, ktoreho formalnym vyjadrenlm je deminutlvny sufix (Trnkova 1991: 89, pozri aj Balažova 2009: 209).
Uvedena definicia je zaiste velmi vystižna a presna, no pre laika asi len fažko pochopitelna. Preto sa ju pokusime rozmenif na drobne. Pri tvorbe deminutiv
ide o slovotvorny proces, v ramci ktoreho vznikaju slova odvodene od po- vodnych slov. Taketo odvodene slova vznikaju pomocou tzv. deminurivnych sufixov, čiže pripon. Takto vzniknute slova vo svojej podstate nenadobudaju novy vyznam (su nositel’mi semantiky zakladneho slova), ich vyznam je ale modifikovany priznakom deminurivnosti, t.j. označuju (ak vychadzame z ich prvotnej funkcie) male veci. Deminuriva patria medzi tzv. expresrvne motivo- vane slova (pozri Furdik 2008: 59).
Z uvedeneho vyplyva, že zdrobneniny nemusia označovaf iba predmety men- šfch rozmerov, ale možu maf aj expresivny charakter. Teda nemusia vyjadro- vaf kvantitativnu vlastnosf danej veci alebo osoby, ale možu reprezentovaf aj kvalitativny vzfah osoby k inej osobe či k predmetu. Na zaklade toho je možne rozlišif kvantitativne a kvalitativne deminuriva. Medzi kvantitativne deminuriva patria pomenovania ako stolik (mały stol) alebo lampička (mala lampa). Medzi kvalitativne deminuriva možeme zaradif napr. slova ako babič- ka (v tomto pripade nejde o osobu maleho vzrastu, ale o vyjadrenie poziriv- neho vzfahu k danej osobe) alebo sestrička (pričom nejde o označenie malej sestry). Niekedy sa však kvalitativna a kvantitativna dimenzia možu stretnuf v jednom slove. V takom pripade hovorime o kvantitativno - kvalitarivnych deminurivach. Prikladom je napr. slovo chałupka - tato zdrobnenina može byf označenim pre malu chalupu/dom, ale može so sebou niesf aj expresrvny nadych, teda vyjadrenie pozirivneho vzfahu k danemu predmetu. To, či ide o kvantitativne, kvalitativne alebo kvantitativno - kvalitativne deminurivum, je často možne zistif iba z kontextu. Aj ked slovo zdrobnenina evokuje hlavne zjemńujuci charakter takto utvorenych slov, možu byf zdrobneniny v niekto- rych pripadoch použite aj v pejorativnom vyzname. Do tejto skupiny vačšinou patria podstatne mena označujuce nejake funkcie, resp. povolania: učitelik, funkcionarik atd. Okrem toho sa deminutiva daju použif aj v prave opačnom vyzname, teda ako augmentarivny vyraz. Takuto funkciu zdrobnenin je možne uvedomif si zvačša len v kontexte: hodna chviTka, pekna kdpka (pozri Bala- žova 2000: 210, Pavlovič 2012: 14, Trnkova 1991: 90).
2.1 Deminutfvne podstatne mena
Ako uvadza F u ^ k , zdrobneniny su produkrivnou kategoriou a v podstate je možne utvorif zdrobneninu od každeho substantfva. Tvorba zdrobnenm z podstatnych mien je ale podmienena rodom povodneho podstatneho mena.
Od rodu povodneho podstatneho mena potom zavisi aj inventar sufixov, kto- re je možne pri tvorbe deminuriv použif. Furdik pre tvorbu deminurivnych substanriv použfva vefmi všeobecny vzorec, ktorym je vyjadreny povodny
vyznam zdrobnenm. Vzorec je v tvare: Sdemin = mal - R + Smot, kde Sdemin je prislušne deminutrvum, mal - R je pridavne meno maly, mala, male, pričom
»R« označuje prave koncovky jednotlivych rodov a Smot je slovo s prislušnou motivaciou. Teda napr. loptička = mala lopta (Furdik 2004: 90).
Ako už bolo spomenute v uvode tohto prispevku, pre slovenčinu je priznačna rozmanitosf tvarov. Tuto rozmanitosf je možne najst aj pri tvorbe deminutiv, o čom svedč^ vel’ke množstvo deminutrinych sufixov pre všetky tri rody pod- statnych mien. Pre vačšiu prehl’adnost’ uvadzame tieto sufixy v nasledovnej tabul’ke:
Tabul’ka 1: Substantivne deminutivne sufixy
m užsky rod žensky rod stred n y rod
-ikl-ik -ica -ko
-ček -ika -ce
-ok -ka -ka
-ec -ička* -ecko/-iečko*
-ko/-enko/-ianko/-ičenko -čička(*) -očko/-očko*
-inko -očka* -uško*
-uško -očka* -ienko*
-enka/-ienka* -ičko/-očičko*
-uška* -ičičko**
-ečka* -ičečko**
*sekundarny sufix; (*) primarny aj sekundarny sufix; ** terciarny sufix
Zaujmavost’ou je, že kym Pavlovič vo svojej knihe (z ktorej sme vychadzali pri tvorbe tabul’ky) pomerne striktne rozlišuje medzi primarnym a sekundar- nymi, ba dokonča aj medzi terciarnymi sufixami (Pavlovič 2008: 14), Trnkova upozorńuje na to, že nie vždy je možne jasne rozlišit’, či ide o sufix primarny alebo sekundarny. Ako uvadza Trnkova, »z dvadsiatich troch deminutivnych sufixov spisovnej slovenčiny je sedem homogennych primarnych, šest homo
gennych sekundarnych (spolu 13 homogennych sufixov) a desat heterogennych sufixov« (Trnkova 1991: 92). Pričom medzi heterogenne sufixy zarađuje -ček/- tek, -ko, -ička, -očkal-očka; -enka/-ienka, -inka, -uška, -ičko; -iečko/-ečko, -očkol-očko. Tato skutočnost suvisi s tym, že v slovenčine sa vyskytuju aj take podstatne mena, ktore maju sice formalne tvar deminutiv, no nezarađuju sa medzi ne. Su to slova, ktore svoj deminutivny priznak stratili (cukrik) alebo sa použrvaju v odbornom kontexte (klinec). Taketo slova maju tvar tzv. primar- neho deminutiva, teda deminutiva, ktore vzniklo pridanim primarneho sufixu.
Tento tvar je ale iba formalny a v skutočnosti tieto slova nie su deminutivami.
Ak však chceme z tychto slov utvorit’ deminutivum, musune k nemu pridat’
už sekundarny sufix, ktory je ale v pripade takychto slov ich primarny sufix.
Preto je niekedy tažke rozlišit’ medzi tymito dvoma druhmi sufixov. Aby bo
lo možne substantivne deminutivum označit ako deminutrvny derivat, musi splnat’ nasledujuce kriteria:
(1) pritomnost’ deminutrvneho priznaku
(2) možnost spatne odvodit zakladove substantivum s tou istou semantikou, v ktorej však absentuje priznak deminutivnosti (Trnkova 1991: 92, pozri aj Pavlovič 2008: 14, Hayekova 1956: 77).
Pri tvorbe substantrvnych deminutiv dochadza v niektorych pripadoch okrem pripojenia sufixov, ktore su podla Furdika tzv. k-oveho typu (teda v každom sufixe sa nachadza pismeno »k« (Furdik 2004: 90), aj k zmene v kmeni slova.
Ide o tzv. samohlaskove a spoluhlaskove alternacie. Napr. pri mužskom rode:
boh - božik, pri ženskom rode: strecha - strieška (pozri Pavlovič 2008: 14).
2.2 Adjektfvne, adverbialne a slovesne deminutiva
Dalšimi slovnymi druhmi, od ktorych je možne utvorit zdrobneniny, su pri- davne mena, prislovky a slovesa. Pri opise tvorby tychto deminutiv budeme vychadzat z informacij ktore vo svojej knihe poskytuje Pavlovič.
Tak, ako sme pri podstatnych menach rozlišovali medzi primarnymi a se- kundarnymi priponami, tak isto je možne rozdelit aj sufixy adjekrivnych deminutiv do tychto dvoch kategoril Podla Pavloviča su pripony -učky/-učičky primarne a pripony -ušky, -unky, -ulky, -ulinky sekundarne. Takymi istymi priponami sa tvoria aj adverbialne deminutiva (Pavlovič 2008: 15). Ako d’alej uvadza Pavlovič:
Adjektivne a adverbialne deminutiva sa tvoria velmi pravidelne, pričom tuto ich pravidelnost sprevadzaju nasledujuce znaky:
(1) v pripone je vždy samohlaska u (okrem maličky), (2) samohlaska pred u je vždy kratka (nizučky), (3) spoluhlaska pred u je vždy tvrda (skromnučko),
(4) kvantita odvodzovacieho zakladu sa pred odvodzovacou priponou nemen!
biely - bielučky. Vynimky v tvoreni predstavuju adjektlva kratky, blizky, nizky, uzky, pri ktorych sa k vypušta (kratučky, blizučky) (Pavlovič 2008:
15).
Čo sa tyka slovesnych deminutiv, tie nedisponuju takou pestrost’ou sufixov ako napr. podstatne mena, no napriek tomu su v slovenčine často použrvane, pričom v niektorych jazykoch uplne absentuju. Pavlovič uvadza iba nasledovne tri sufixy, ktore služia na tvorbu tychto deminutrv, a sfce: -kat, -ikat, -likat’
(Pavlovič 2008: 15).
3 Zdrobneninyvnemeckomjazyku
Ked ze ciel’om našej prace je porovnat zdrobneniny v slovenskom a nemeckom jazyku, konkretne sposob ich tvorby a nasledne to, ako su nemecke deminu
tiva prekladane do slovenčiny, je potrebne venovat sa aj systemu deminutiv v nemeckom jazyku. Hned na uvod treba povedat, že nemčina ani zdaleka nedisponuje takym množstvom roznych deminutivnych foriem ako slovenčina.
Napriek tomu sa ale najdu určite spoločne črty v oboch jazykoch. Tou najpod- statnejšou je to, že v nemčine sa taktiež (povodne) deminutiva tvoria vyhradne pomocou sufixov a v niektorych pripadoch aj hlaskovymi zmenami v koreni slova. V sučasnosti sa stale viac a viac dostavaju do popredia aj tzv. analyticke formy deminutiv, ako napr. Kleinkind (male dieta) alebo Minirock (minisukna).
Zaujimavost’ou su aj geograficke rozdiely v použrvam sufixov.
3.1 Substantfvne deminutfva v nemeckom jazyku
Aj ked su substantivne deminutiva, tak ako aj v slovenčine, tvorene sufixami, predsa sa tu najde zopar podstatnych rozdielov:
(1) v nemčine nie je vyber sufixu podmieneny rodom podstatneho mena (tym, čim je vyber podmieneny sa budeme zaoberat neskor),
(2) tvary množneho č^sla zdrobnenm su tvorene tzv. nulovou morfemou (teda sa nelišia od tvaru v čisle jednotnom).
Najčastejšie použrvanymi sufixami pri tvorbe substantivnych deminutiv su sufixy -chen a -lein. Ako uvadza Koecke, vyber toho ktoreho sufixu može zavisiet od viacerych faktorov, napr.:
- od morfologickej štruktury zakladneho slova, hlavne od jeho koncovej hlasky, resp. skupiny hlasok,
- od toho, k akej vrstve sa zaraduje človek, ktory dane deminutivum použrva (toto však zohrava rolu hlavne pri hovorovej nemčine),
- od štylu, v akom sa dane deminutivum použiva alebo od druhu textu (od- borne texty, publicistika atd.) (Koecke 1994: 64).
Kedy je teda možne použit’ ten ktory sufix? Ako piše Dobrik,
najproduktivnejši sufix -chen sa spaja s motivantami končiacimi na -l(e) (Spielchen, Seelchen). Sufix -lein spravidla nadvazuje na motivanty so zakončenim na -ch, -g, -ng (Bachlein, Ringlein, Tuchlein). Substantiva na -el možno »zdrobnovat« sufixami -chen a -lein. V pripade použitia sufixu -lein dochadza k vypusteniu neprizvučneho vokalu -e, ktory je sučastou motivantu (Englein, Spieglein, Mantlein, Decklein). Distribucia sufixu -chen spravidla nesposobuje vynechanie neprizvučneho -e, napr. Engelchen, Mantelchen, Spiegelchen, Deckelchen. Vynimku predstavuje Deckchen (Dobrik 2010:
27).
Koecke ešte dodava, že je možne v niektorych pripadoch použit oba sufixy v zavislosti od vyznamu slova, napr. Mannchen (zvieraci samec) a Mannlein (muzik). Okrem toho uvadza ešte zaujimavu informaciu o pomere vyskytu tychto dvoch sufixov. Sufix -chen sa použiva v nemčine až štyrikrat častejšie ako sufix - lein. Ako jeden z dovodov uvadza Koecke skutočnost, že koncovka -chen je neutralnejšia, a preto je aj použivanejšia v spisovnej nemčine (Koecke 1994: 64).
Okrem spommanych dvoch sufixov je možne v nemčine najst aj dalšie, ako su napr. -le, -el, -erl(e), -li, -la, -i, -ken, -ke, -kin, -ske -sche alebo -tje a prebrate sufixy -ette (Sandalette), -it (Meteorit), -ine (Violine). Kym vačšina uvedenych sufixov (okrem prebratych sufixov) ma narečovy charakter, sufix - i sa stava čoraz produktivnejši a použrva sa nezavisle od narečia a to prevažne na tvorbu zdrobnenych oslovem, ako je Schatzi (pokladik) alebo Vati (otecko). Taktiež sufix -el sa nezaraduje medzi narečim podmienene sufixy, avšak tento je po- užrvany stale v menšej miere, napr. Krumel (odrobinka) (pozri Nekula 2004:
157, Koecke 1994: 62, Dobrik 2010: 27).
Dalšou spoločnou črtou slovenčiny a nemčiny je to, že sa v oboch jazykoch vyskytuju slova, ktore formalne vykazuju črty deminut^v, avšak nemaju fun- kciu deminut^v. V nemčine su to slova ako napr. Gurtel (opasok) alebo Bundel (zvazok). Okrem toho je možne v nemčine najst aj zdvojeny sufix: -el-chen, kde sufix - chen v tomto pripade vystupuje ako sekundarny sufix, napr. v slove Buchelchen (knižočka) (Dobrik 2010: 27).
Nemčina sa vyznačuje vel’kym počtom zloženych slov, aj ked tendencia tzv.
Mammutbildungen ustupuje v sučasnosti čoraz viac do uzadia. Doteraz sme sa stretavali s pripajan^m sufixov vylučne na konci slova, avšak pri kompozitach to nie vždy plati. V nemčine je totiž možne deminutrvny sufix pripojit nielen na koniec kompozita, ale aj na zakladne slovo: Schonheitsgrubchen (jamočka krasy), ale Fahnchenstander (stojan na vlajočky) (Koecke 1994: 67).
Ako posledny znak nemeckych substantivnych deminutiv uvadzame ešte fakt, že tak, ako v slovenskom jazyku, tak aj v nemeckom jazyku je možne deminu-
tiva použif nielen na označenie objektov malych rozmerov alebo na vyjadrenie kladneho citoveho vzfahu, ale aj na vyjadrenie zaporneho citoveho vzfahu.
Pre taketo vyjadrenie je typicka predovšetkym pripona - ling, ako napr. pri podstatnom mene Dichterling (basniček). Použitie tejto pripony je v podstate ekvivalentom slovenskym zdrobneninam, ako su už spommane pomenovania učiteHk, inžinierik atd.
3.2 Adjektfvne, adverbialne a slovesne deminutfva v nemeckom jazyku
Okrem substantiv je v nemčine možne tvorif zdrobneniny aj od pridavnych mien, prisloviek či slovies. Aj tu su však možnosti ich tvorby v porovnam so slovenčinou vel’mi obmedzene.
Pre adjektivne (a zaroven aj adverbialne) deminutiva je typicky sufix -lich, pričom hlavne pri adjektivach označujucich farby a Tudske vlastnosti dochadza sučasne s použirim tohto sufixu aj k zmene kmenovej samohlasky, napr. blau - blaulich (modravy) alebo arm - armlich (biedny). Ako uvadza Koecke, takto utvorene adjektrva vyjadruju určite oslabenie. Objekt, na ktore sa tieto adjekri- va vzfahuju, nenadobuda danu vlastnosf v plnej miere (Koecke 1994: 68-69).
Okrem toho je možne sa stretnuf aj so sufixom -oid (anachroid) alebo prefi- xom quasi (quasioffiziell), pričom tento sufix, resp. prefix by sa dal interpre- tovaf vo vyzname »temer, skoro«, napr. quasiofiiziell = skoro oficialny. (pozri Nekula 2004: 159, Koecke 1994: 69)
Pri tvorbe slovesnych deminutiv sa uvadzaju vačšinou sufixy -el a v privatnej sfere aj deminutrvny sufix pre imperativ -i. Pre sufix -el plati, že sa vsuva pred pre neurčitok typicky sufix -en, resp. -n: husteln, lacheln, tanzeln. Aj v tomto pripade dochadza pri niektorych slovesach k prehlasovaniu kmenovej samohlasky. Priklady pre použitie sufixu -i pri imperative su napr. trinki alebo schreibi. Okrem toho sa možu vyskytovaf aj dalšie sufixy, ktorych použivanie je ale geograficky, a teda narečovo podmienene. Su to sufixy -chen alebo - erl: haterl alebo machtchen, ktore možno najsf napr. vo viedenskom nareči (Nekula 2004: 159).
Ako konkurenčna forma k uvedenym sposobom tvorby deminutiv sa použiva aj tzv. analyticka forma, ktora vznika zvačša spojemm povodneho (nezdrob- neneho) podstatneho mena s pridavnym menom: kleiner Tisch (maly stol) namiesto Tischlein (stolik). Tieto ale vzhTadom na ciel prace nebudu bližšie popisane.
4 Prehladsufixovych foriemobochjazykov
Prostredmctvom nasledovnych tabuliek ponukame čitateFovi ešte raz prehFad všetkych deminutrvnych sufixov v oboch jazykoch.
Tabul’ka 2: Prehlad deminutivnych sufixov podstatnych mien v SJ a NJ
Slovensky jazy k Nemecky
M užsky rod S tredny rod Žensky rod jazy k
4k/-ik -ko -ica -chen
-ček -ce -ika -lein
-ok -ka -ka -ling
-ec -ecko/-iečko -ička -le
-ko/-enko/-ianko/-ičenko -očko/-očko -čička -el
-inko -uško -očka -erl(e)
-uško -ienko -očka -li
-ičko/-očko/-očičko -enka/-ienka -la
-w č k o -uška -i
-ičečko -ečka -ken
-ke -kin -ske -sche -ette -it -ine -elchen
Tabulka 3: Prehlad deminutivnych sufixov slovies v SJ a NJ
Slovensky ja z y k Nemecky ja z y k
-ka t -el
-ikat -i
-likat -chen
-erl
Tabulka 4: Prehlad deminutivnych sufixov pridavnych mien a prisloviek v SJ a NJ
Slovensky ja z y k Nemecky ja z y k
-učky/-učičky -lich
-ušky -oid
-unky -ulky -ulinky
5 Prieskum
Ako sme už uviedli, jednym z ciel’ov našej prace je aj prieskum toho, akym sposobom su prekladane nemecke deminutiva do slovenčiny. Najčastejšie sa vyskytujucimi zdrobneninami, hlavne v nemčine, su zdrobneniny podstatnych mien, a preto sme sa aj v našom prieskume zamerali prave na tuto skupinu. Ak vezmeme do uvahy iba rydzo nemecke sufixy, ktore nie su narečove a su stale dosf produktivne, vyber sufixov sa nam zuži iba na dva, a sice su to sufixy -chen a -lein. Samozrejme, bolo by možne zaoberaf sa aj ostatnymi sufixami nielen pri substantivach, ale aj pri zvyšnych slovnych druhoch, no na to by bolo potrebne viac priestoru. Skumanie zvyšnych sufixov a slovnych druhov by ale mohlo byf nametom pre rozsiahlejšie prace.
5.1 Metodika prieskumu
V bežnom živote sa slova iba zriedkakedy vyskytuju izolovane. Takmer vž- dy su sučast’ou určiteho kontextu. Preto sme aj my na pracu s deminutivami nezvolili iba bežne prekladove slovmky, ale korpus. Konkretne sme pracovali s Českym narodnym korpusom, ktory je po registracii pristupny na stranke http://korpus.cz/. Možno sa teraz ponuka otazka, prečo sme použili Česky narodny korpus, ked chceme skumat preklady nemeckych substantiv do slovenčiny? Česky narodny korpus nie je len korpusom českeho jazyka, ale v ramci rozhrania InterCorp ponuka aj paralelne korpusy, ktore sa daju bud použrvat’ samostatne ako korpusy daneho jazyka, ale aj paralelne s korpusom ineho jazyka. Viac informacti o použrvam tohto korpusu poskytuje Kana (Kana 2014) vo svojej knihe.
V prvej faze sme použili korpus nemeckeho jazyka ako samostatny korpus, v ktorom sme vyhl’adavali zdrobneniny v konkretnymi sufixami. Na ul’ahčenie prace s tymto korpusom je vhodne použrvat’ určitu syntax, teda akesi vzorce, ktore nam často umožnia zužit’ a spresnit vyhl’adavanie slov. My sme použi- vali vzorec [word=".*lein"&tag="NN"], resp. [word=".*chen"&tag="NN"\. Kde lein resp. chen su sufixy, ktore vyhl’adavame, symbol ».*« označuje l’ubovol’ny počet l’ubovol’nych znakov pred sufixom lein, resp. chen a »NN« znamena, že sme vyhl’adavali iba podstatne mena. Takto sme zostavili zoznam 100 slov, z čoho 50 slov su zdrobneniny so sufixom -chen a 50 slov so sufixom -lein.
V druhej faze sme využili možnosti paralelneho korpusu, pričom vychodis- kovym jazykom bol jazyk nemecky a jazykom prekladu bol jazyk slovensky.
Postupne sme vyhl’adavali jednotlive slova a ich preklady, pričom každe slovo (či už nemecke, alebo slovenske) je v ramci korpusu vždy zobrazene ako
sučast nejakeho textu. Jednotlive preklady slov sme potom zaznamenali. V pripade, že hl’adane slovo sa nenachadzalo v korpuse, použili sme na preklad prekladove slovniky.
Najprv sme sa sustredili na prvu skupinu preloženych slov, teda tu, ktora vznikla ako preklad nemeckych substanriv so sufixom -chen. Tieto slova sme nasledne rozdelili do štyroch kategóriu
(1) slova, ktore sa v slovenčine prekladaju ako podstatne mena ženskeho rodu, (2) slova, ktore sa v slovenčine prekladaju ako podstatne mena mužskeho rodu, (3) slova, ktore sa v slovenčine prekladaju ako podstatne mena stredneho rodu, (4) ine - teda take preklady z nemčiny, ktore v slovenskom jazyku nie su za-
radovane medzi deminutiva.
Nasledne sme v ramci každej skupiny zistovali, kol’ko percent z celkoveho počtu slov v skupine tvoria podstatne mena s jednotlivymi deminutivnymi sufixami. Teda napr. pri mužskom rode sufix -ik/-ik, -ček atd. Takto sme zis- kali percentualny podiel zastupenia jednotlivych slovenskych sufixov podstat- nych mien v ramci jednotlivych rodov, ktore vznikli ako preklad nemeckych deminutiv. Rovnaky postup sme potom aplikovali aj pri skumani sufixov v ramci skupiny nemeckych deminutiv so sufixom -lein. Nasledovne tabul’ky interpretuju z^skane vysledky:
Tabul’ka 5: Sufix -chen, mužsky rod Tabulka 6: Sufix -chen, stredny rod
Sufix Počet slovo s
danym sufixom % Sufix Počet slovo s
danym sufixom %
-ikl-ik 18 36 -ko 6 50
-ček 13 26 -ce 0 0
-ok 5 10 -ka 0 0
-ec 1 2 -eckoi-iečko 0 0
-koi-enkoi
-iankoi-ičenko 0 0 -očkoi-očko 0 0
-inko 0 0 -uško 0 0
-uško 0 0 -ienko 2 17
-ičkoi-očičko 0 0
-ičičko 0 0
-ičečko 0 0
ine 13 26 ine 4 33
spolu 50 100 spolu 12 100
Tabul'ka 7: Sufix -chen, žensky rod
Sufix Počet slovo s
danym sufixom %
-ica 0 0
-ika 0 0
-ka 15 39
-ička 8 21
-čička 1 2,6
-očka 1 2,6
-očka 3 8
-enka/-ienka 0 0
-uška 1 2,6
-ečka 0 0
ine 9 24
spolu 38 100
Tabul’ka 9: Sufix -lein, stredny rod
Sufix Počet slovo s
danym sufixom %
-ko 4 44,5
-ce 0 0
-ka 0 0
-ecko/-iečko 0 0
-očko/-očko 0 0
-uško 1 11
-ienko 0 0
-ičko/-očičko 0 0
-ičtiko 0 0
-ičečko 0 0
ine 4 44,5
spolu 9 100
Tabul’ka 8: Sufix -lein, mužsky rod
Sufix Počet slovo s
danym sufixom %
-ik/-ik 13 46
-ček 11 39
-ok 2 7
-ec 0 0
-koi-enkoi
-iankoi-ičenko 1 4
-inko 0 0
-uško 0 0
ine 1 4
spolu 28 100
Tabul’ka 10: Sufix -lein, žensky rod
Sufix Počet slovo s
danym sufixom %
-ica 0 0
-ika 0 0
-ka 19 51
-ička 10 27
-čička 0 0
-očka 2 5
-očka 0 0
-enka/-ienka 0 0
-uška 1 3
-ečka 0 0
ine 5 14
spolu 37 100
6 Interpretaciavysledkovazaver
Z^skane vysledky je možne interpretovaf nasledovne: nemecky sufix -chen je v ramci mužskeho rodu podstatnych mien prekladany v slovenčine najčastejšie
pomocou sufixov -ik/-ik a -ček. V ramci stredneho rodu prevažuje koncovka -ko a v ramci ženskeho rodu maju prvenstvo sufixy -ika a -ička.
Nemeckj sufix -lein je v kategorii mužskeho rodu taktiež najčastejšie prekla
danj pomocou slovenskeho sufixu -ik/Ak, resp. -ček. V kategorii stredneho rodu znovu prevažuje slovenskj sufix -ko a v ramci ženskeho rodu maju prvenstvo opat’ sufixy -ika a -ička.
Ziskane vysledky zodpovedaju produktivite jednotlivjch sufixov. Ako uva- dza Trnkova, medzi najproduktrvnejšie sufixy mužskeho rodu patria sufixy -ik/-ik, -ok, -ko, -ček, pri ženskom rode su to sufixy -ka, -ička, -očka, -očka a pre stredny rod su to sufixy -ko, -ce, -ičko (Trnkova 1991: 91). Prave tieto sufixy ziskali prvenstvo aj v oboch častiach našho prieskumu. Dalo by sa teda povedat, že slovenčina si aj pri preklade deminutiv z nemčiny zachovava svoj
»sufixovy štandard.«
Literatura
Bubica BALAŽOVA, 2009: Osobne (depersonalne) deminutiva: špecificka polysemia a jej lexikograficke spracovanie. Slovo - Tvorba - Dynamickost’: zborn^k z vedeckej konferen- cie. Bratislava: Jazykovedny ustav Budovfta Štura. 209—221.
Alois. BRANDSTETTER, 1964: Semantische Studien zum Diminutiv im Mittelbairischen.
Zeitschrift fu r Mundartforschung 30/4, 335-351.
Zdeno DOBRBK, 2010: Semantika a slovotvorny potencial deminutiv a kolektiv v slo- venčine a nemčine. Nova filologicka revue. Časopis o sucasnych problemoch lingvistiky, literarnej vedy, translatológie a kulturológie 2/4, 26-35.
Silvia FOGEL, 2009: Zur Bildung und Verwendung der Diminutiva in der Gernsheimer (Deutschland) und Tiedischer (Ungarn) dialektalen Variante des Rheinfrankischen. Pub- licationes Universitatis Miskolciensis 14/3, 61-71.
Juraj FURDBK, 2004: Slovenska slovotvorba (teória, opis, cvičenia). Prešov: Nauka.
Juraj FU RD K , 2008: Teória motivacie v slovnej zasobe. Košice: LG.
Tomaš KANA, 2014: Sprachkorpora in Unterricht und Forschung DaF/DaZ. Brno: v tlači.
Bernadette KOECKE, 1994: Diminutive im polnisch-deutschen Ubersetzungsvergleich:
eine Studie zu Divergenzen und Konvergenzen im Gebrauch einer variierenden Bildung.
Munchen: Sagner.
Jozef MLACEK, 1992: Zdrobnene slova vo frazeológu. Slovenska reč 57/2, 72-78.
Marek NEKULA, 2004: System und Funktionen der Diminutive. Kontrastiver Vergleich des Deutschen und Tschechischen. brucken - Germanistisches Jahrbuch Tschechien - Slowakei. Neue Folge 11 (2003), 145-188.
Jozef PAVLOVIČ, 2012: Lexikológia slovenskeho jazyka. Kompendium nauky o slovnej zasobe. Trnava: Pedagogicka fakulta Trnavskej univerzity.
Jana TRNKOVA, 1991: O substantivnej deminutivnej derivacn v slovenčine. Slovenska reč 56/2, 87-94.
Stanislava ZAJACOVA, 2012: Eufemizujuca lexika v reči matky a v reči otca orientovanej na diefa. Epistoły o jazyku a jazykovede. Zbormk študn venovany doc. PhDr. Františkovi Ruščakovi, CSc., pri priležitosti životneho jubilea. Eds. Jana Kesselova et al. Prešov: Fi- lozoficka fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. 108-123.
Inezdroje
<http://korpus.cz/> (4.4. 2015).
Summary
How are the German Diminutives Translated into Slovak?
The aim of this contribution was to detect the method of translation of German dimin
utives into Slovak language. Comparison of diminutives creation in both languages was the main theoretical background. To provide a wider overview, the description of diminutives creation was divided into several parts, based on the word class (substan
tives, adjectives, verbs, adverbs). The implemented research was focused only on the method of the translation of diminuted German nouns ending with -chen and -lein into Slovak language. The research was based on texts included in Czech national corpus.
The research showed that diminuted German nouns ending with -chen and -lein are usually translated using the -ikUk suffixes for male gender, -ko for neuter gender and -ikal-ička for female gender of Slovak nouns. The results were similar for both German suffixes. The given result corresponds with the frequency of use of Slovak suffixes in diminutives, since suffixes -ikl4k, -ček, -ika, -ička, -ko are the most productive ones.
