SAFETY AND RELIABILITY IN SKYDIVING
ACTIVITIES
BEZPEČNOSŤ A SPOĽAHLIVOSŤ V PARAŠUTIZME
Kaľavský PeterSlovak aeronautical institute, j. s. c. Slovenský letecký inštitút, a. s. 7 Rampová, 040 01 KOŠICE, Slovakia
e-mail: peter.kalavsky@sli.sk
Abstract: The paper is devoted to the safety of skydiving, to the reliability of parachute equipment and to the human factors in safety and reliability in listed areas. In the paper, there are detailed statistical coefficients of the reliability of the parachute equipment and statistical coefficients of the skydiving injuries and the skydiving fatalities. There are detailed principal reasons of the skydiving injuries and the skydiving fatalities.
Keywords: safety, reliability, skydiving, statistical coefficients
Abstrakt: Článok je venovaný bezpečnosti v parašutizme, spoľahlivosti padákovej techniky a ľudskému faktoru v oblasti bezpečnosti a spoľahlivosti v uvedenej problematike. V článku sú podrobne uvedené štatistické ukazovatele spoľahlivosti padákovej techniky a štatistické ukazovatele parašutistických zranení a parašutistických smrteľných zranení. Podrobne sú uvedené tiež hlavné príčiny parašutistických zranení a parašutistických smrteľných zranení.
SAFETY AND RELIABILITY IN SKYDIVING
ACTIVITIES
1. Introduction
Safety in parachuting/skydiving activities (and in all human activities too) is the personal or societal acceptance of a given risk. As with any human activities, skydiving can never be entirely risk-free. Risk is a measured quantity and in skydiving activities is measured by statistical coefficients.
2. Statistical coefficients in skydiving
Statistical coefficients in skydiving are not official determined, but of late years, indices (detailed in the paper) are accepted by skydiving community. Risk in skydiving is best expressed as:
– the number of injuries per 1 000 jumps, – the number of fatalities per 100 000 jumps.
These are main statistical coefficients in skydiving. Next statistical coefficient in skydiving is:
– the number of participants (of jumpers) per 1 fatality.
With the following are listed statistical indices in skydiving for 39 countries in 2004 year (without military area) according to FAI Parachuting Commission [1]:
Total of 493 250 jumpers made 5 332 756 jumps. 53 jumpers died. Experienced jumpers (over 250 jumps) involved in 34 accidents. Advanced jumpers (into 250 jumps) involved in 11 accidents. Students (into 25 jumps) involved in 8 accidents.
In 2004 year, the statistical coefficients in skydiving were following: – the injury rate was 1 injury/1 000 jumps,
– the fatality rate was 1 fatality/100 000 jumps, – the participant rate was 9 307 participants/1 fatality
Reliability of parachute equipment is expressed as malfunction per 1 000 jumps. The malfunction of present main parachutes mean usually obligation of application of reserve parachute. At the present time, the approximately average application of reserve parachute rate is 1 application of reserve parachute/1 000 jumps [2].
– human factor in the process of preparation of equipment for jump (about 1/3 incidents),
– human factor in the process of ground training for jump (about 1/3 incidents),
– human factor during jump (about 1/3 incidents),
– human factor in the process of development, testing and manufacturing of parachute equipment (about 1 % incidents).
3. Principal reasons of the skydiving fatalities
On the figure 1 [3], there are graph principal reasons of the skydiving fatalities according to www.dropzone.com. The Dropzone.com Skydiving Fatalities Database is maintained for preventive and educational purposes. It is an unofficial record of fatal skydiving accidents since January 1, 2004. The first most frequent reason is wrong execution of landing manoeuvre. Of all fatalities, over 50 % are under fully functional and open canopies. They literally fly themselves into the ground without regular landing manoeuvre. The second reason is malfunction of main parachute caused by human factor (wrong packing, unsatisfactory ground training, wrong solution of a trouble during jump).
The third principal reason are collisions between jumper during free fall or during flight on parachutes.
Without reason landings, approximately 27 % of victims would have been saved with an automatic activation device (AAD). Release static line (RSL) system might have saved 8 %. If all jumpers would had used both AAD and RSL, amount of victims might had decreased about one third.
On the figure 2 [4], there are graph injury rates by jumper´s experience level and by type of jump according to British parachute association within 2002-2006 years. The risk also vary depending on jumper´s gender, age, weight and fitness. For solo jumpers the injury rate for female novices is 2 - 2½ times that for male novices. The injury rate rises with increasing age, increasing weight and decreasing physical fitness.
Fig. 2 Injury Rates by jumper´s experience level and by type of jump, 2002-2006 4. Conclusion
Skydiving is an human activity with very real risks, but those can be easily and effectively mitigated through ground training, preparation of equipment, application of an automatic activation device and good judgment. A good understanding of parachute equipment, parachut´s deploing and inflating, parachut´s flight characteristics, weather conditions, etc. reduce risks too. „The most dangerous part of skydiving is driving car to the airport“.
References
[1] Safety information 2004. FAI Parachuting Commission. 2005.
[2] Kaľavský P., Bartoš M.: Operations analysis of parachute and rescue equipment of the Armed Forces of SR. SLI, a. s., Košice, 2006.
[3] Skydiving Fatalities Database. The Dropzone.com, 2008.
BEZPEČNOSŤ A SPOĽAHLIVOSŤ V PARAŠUTIZME
1. ÚvodBezpečnosť a spoľahlivosť v parašutizme (tak ako aj v iných ľudských aktivitách) je osobnou alebo spoločenskou akceptáciou rizika s tým spojeného. Tak ako aj iné ľudské aktivity, ani parašutizmus nie je možné vykonávať s nulovým rizikom. Riziko je kvantitatívne merateľné a v arašutizme je merané pomocou štatistických koeficientov.
2. Štatistické ukazovatele v parašutizme
Štatistické koeficienty v parašutizme nie sú určené oficiálne, ale v posledných rokoch sú odbornou verejnosťou akceptované ukazovatele uvedené v tomto článku. Riziko v parašutizme je najlepšie definovať ako:
– počet zranení na 1 000 zoskokov,
– počet smrteľných zranení na 100 000 zoskokov.
Toto sú hlavné štatistické koeficienty v parašutizme. Ďalším štatistickým koeficientom v parašutizme je:
– počet parašutistov na 1 smrteľné zranenie.
V nasledujúcom texte sú uvedené štatistické ukazovatele v parašutizme v roku 2004 pre 39 krajín podľa bezpečnostnej správy FAI Parachuting Commission [1] (bez vojenskej oblasti):
Celkovo 493 250 parašutistov vykonalo 5 332 756 zoskokov. 53 parašutistov zomrelo. Skúsení parašutisti (nad 250 zoskokov) zomreli v 34 prípadoch. Pokročilí parašutisti (do 250 zoskokov) zomreli v 11 prípadoch. Začiatočníci (do 25 zoskokov) zomreli v 8 prípadoch.
V roku 2004 boli štatistické koeficienty v parašutizme nasledovné: – 1 zranenie na 1 000 zoskokov,
– 1 smrteľné zranenie na 100 000 zoskokov, – 9 307 parašutistov na 1 smrteľné zranenie.
Spoľahlivosť padákovej techniky sa najlepšie vyjadruje počtom porúch na 1 000 zoskokov. Porucha súčasných hlavných padákov znamená zvyčajne nevyhnutnosť použitia záložného padáka. V súčasnosti pripadá približne priemerne 1 použitie záložného padáka na 1 000 zoskokov [2].
Hlavné príčiny nevyhnutnosti použitia záložného padáka:
– ľudský faktor v procese prípravy techniky na zoskok (cca 1/3 prípadov),
– ľudský faktor v procese pozemnej prípravy na zoskok (cca 1/3 prípadov),
– ľudský faktor počas vykonávania zoskoku (cca 1/3 prípadov),
– ľudský faktor v procese vývoja, skúšania a výroby padákovej techniky (cca 1 % prípadov).
3. Hlavné príčiny zranení a smrteľných zranení v parašutizme
Na obrázku 1 [3] sú graficky znázornené hlavné príčiny parašutistických smrteľných zranení podľa www.dropzone.com. Databáza parašutistických smrteľných zranení na internetovom portáli Dropzone.com je určená na preventívne a výučbové účely. Je to neoficiálna databáza parašutistických smrteľných zranení od 1. januára 2004.
Prvou najfrekventovanejšou príčinou je zlé vykonanie pristávacieho manévru. Až polovica smrteľných zranení sa týka parašutistov na plne funkčných padákových vrchlíkoch. Doslovne narazia počas letu do zemského povrchu bez správneho podrovnania.
Druhou príčinou je porucha hlavného vrchlíka spôsobená ľudským faktorom (zlé balenie, nedostatočná pozemná príprava parašutistu na zoskok, zlé riešenie krízovej situácie počas zoskoku).
Treťou hlavnou príčinou sú kolízie (zrážky) parašutistov počas voľného pádu alebo počas letu na padákoch.
S vylúčením smrteľných zranení spôsobených zlým pristávacím manévrom, približne 27 % obetí mohlo byť zachránených pomocou AAD (automatic activation device – automatické aktivačné zariadenie). Automatický systém otvorenia záložného padáka po odhodení hlavného padáka RSL (release static line) mohol zachrániť 8 % obetí. Ak by všetci parašutisti používali súčasne AAD aj RSL, tak počet obetí by poklesol približne o jednu tretinu.
Obr. 1 Hlavné príčiny parašutistických smrteľných zranení
Na obrázku 2 [4] sú grafický znázornené počty zranení na 1000 zoskokov v závislosti od vycvičenosti parašutistov a typu zoskokov podľa Britskej parašutistickej asociácii v období rokov 2002 až 2006. Riziko rôzne závisí na pohlaví, veku, hmotnosti a fyzickej kondícii parašutistu. Pri sólo zoskokoch je počet zranení na 1 000 zoskokov pri začínajúcich parašutistkách 2 – 2,5 krát väčší ako pri začínajúcich parašutistoch. Počet zranení na 1 000 zoskokov rastie so stúpajúcim vekom, so stúpajúcou hmotnosťou a s klesajúcou fyzickou kondíciou.
Obr. 2 Zranenia v závislosti od vycvičenosti parašutistov a typu zoskokov v r. 2002-2006
4. Záver
Parašutizmus je ľudská aktivita s veľmi reálnym rizikom, ale toto riziko môže byť veľmi jednoducho a efektívne minimalizované prostredníctvom pozemnej prípravy, prípravy techniky, používania AAD a zdravým úsudkom. Riziko znižujú tiež dobré vedomosti o padákovej technike, o otváraní a nafukovaní padákov, o letových charakteristikách padákov, o poveternostných podmienkach, atď.
„Najnebepečnejšou fázou parašutizmu je cesta autom na letisko.“
Eng. Peter Kaľavský, PhD. Slovak Aeronautical Institute, Košice – scientist - parachutist; PhD degree at the Technical University of Košice - dissertation thesis: “The measurement of vertical speed”; main areas of interest: applied mathematics, experiment’s theory, sensors, PC simulation; graduate of the Slovak Air Force Academy of Košice – graduation thesis: “Navigation preparation for airdrop flight”; interests: skydiving; research, development, and testing of parachutes and rescue equipment; skimountaineering.
