Ústav etnológie SAV, Bratislava
Instytut Etnologii i Antropologii Kulturowej w Cieszynie Uniwersytet Śląski w Katowicach
Metodologické problémy výskumu mesta
Korene výskumu mesta siahajú do 20.—30. rokov 20. storočia a sú spojené s tzv. chicagskou školou, z ktorej vyšla známa sociológia mesta, opierajúca sa o práce Roberta E. Parka. Boli to teda sociológovia, ktorí urobili prvé popisy mesta, opierajúc sa o bezprostredné pozorovanie a osobné skúsenosti. Vypra‑ covali štúdie o chicagskom gete, mestských zločincoch, spoločenskej elite i slu‑ moch. Na dlhé obdobie tak vymedzili tematické okruhy výskumu v urbánnom prostredí.
Výskumy antropológie mesta výrazne ovplyvnil Louis Wirth. Je autorom teore‑ tického rozpracovania dezintegračných procesov v meste, ktoré pokladal za akýsi protipól ku klasickým antropologickým teóriám (najmä Roberta Redfielda) o inte‑ grovanom charaktere tradičných kmeňových a roľníckych spoločenstiev. Táto teó‑ ria dichotómie „mestskej spoločnosti“ — urban society a „ľudovej spoločnosti“ — folk society idealizovala tzv. čisté typy spoločností a diskusia o nich zamestnávala ame‑ rických výskumníkov desaťročia.
Nezávisle od smeru, ktorý vytýčil Wirth, vznikli aj ďalšie významné práce antropológie mesta. Bola to klasická monografia manželov Lyndovcov (1929), ktorá je vyčerpávajúcim opisom života, štruktúry, ekonomických, spoločenských a mocenských stránok amerického mestečka Middletown. Ich monografia je skve‑Ich monografia je skve‑ lým príkladom, ako antropologicky zachytiť mesto ako celok. Zo štúdií pod názvom Yankee City, vypracovávaných pod vedením W. Lloyda Warnera (1930—1935) si zasluhujú pozornosť analýzy zaoberajúce sa súvislosťami spoločenských tried a pri‑
sťahovaleckých etnických skupín a analýzy hodnotiace vplyv priemyselnej práce na kultúru mesta. Ďalším významným autorom bol William Foote Whyte, ktorý vo svojej práci Street Corner Society z roku 1943, predznamenal výskumy rôznorodých subkultúr mestskej spoločnosti.
Druhá vetva antropológie mesta sa vyvíjala v súvislosti s tzv. rozvojovým sve‑ tom. Od 30. rokov 20. storočia sociálnych antropológov z Veľkej Británie zaujímali problémy afrických a ázijských miest. Svoje výskumy orientovali na štúdium spolo‑ čenstiev — community studies. Tento smer výskumov pokladal však mesto za ďalší stupeň spoločenského vývinu kmeňových a roľníckych spoločenstiev.
Napriek tomu, alebo práve preto, časť sociálnych antropológov sa v 60. rokoch zamerala na výskum vo vyspelých priemyselných krajinách a výskum tzv. kom‑ plexných spoločností bol zmenou, z výskumu cudzích kultúr sa preorientovali na výskum vlastnej kultúry.
História urbánnej etnografie a etnológie kontinentálnej Európy sa vyvíjala úplne inak a bola podmienená najmä akceleráciou urbanistických javov v týchto spoločnostiach. Etnografia mesta sa prvýkrát objavila v Nemecku v 30. rokoch 20. storočia, bola však silne naviazaná na ideológiu vtedajšieho fašistického štátno‑ ‑politického systému. Jej podstatou bola absolútna subjektivizácia kategórie „ľud“ — tzv. HerrenVolk, z ktorej sa odvíjali aj všetky teoretické uvažovania. V 30. rokoch vznikla tiež aj tzv. škandinávska etnografia mesta, ktorá sa zaoberala predovšet‑ kým životom robotníkov a mestskej chudoby.
Po druhej svetovej vojne sa výskum mesta začal realizovať aj v krajinách stred‑ nej a východnej Európy, avšak znova v kontexte politicko ‑spočenských reálií, v tomto prípade komunistickej ideológie a hľadania nového obsahu pojmu „ľud“. Príkladom sú výskumy realizované v Maďarsku, Čechách, ZSSR, Poľsku od 50. rokov 20. storočia. Tieto výskumy charakterizovali kultúru mesta predovšet‑ kým ako robotnícku kultúru a neodrážali reálne spoločenské a sociálne rozdiely. Napriek mnohým výhradám ukázali však tieto výskumy na fakt, že existujú rôzne formy mestskej kultúry. Maďarskí vedci upozornili napríklad na existenciu tzv. agrárnych miest, typických i pre Slovensko, ktoré mali odlišný charakter od zápa‑ doeurópskych typov miest1.
Ak analyzujeme vedecké zameranie starších antropologických a etnografických výskumov mesta, určujúcimi pojmami, ktoré ich charakterizovali, boli: urbanizácia, urbanizmus, adaptácia, subkultúry. Môžeme tiež konštatovať, že žiadna z orientácií výskumu mesta sa tak intenzívne nezaoberala vlastnou reflexiou, precizovaním pre‑ metu a metodiky výskumu, ale aj sebaspochybňovaním, sebapotvrdzovaním a obha‑ jobou opodstatnenosti svojej existencie, ako práve urbánna etnológia/antropológia. Aj termín urban antropology sa v odbornej literatúre objavil až v roku 1962 a až v roku 1972 vznikol rovnomenný časopis, v ktorom boli publikované štúdie, ktorých pred‑
1 P. Nie der mü l ler: Mestská kultúra — ľudová kultúra. „Slovenský národopis“ 1987, t. 35,
metom je mesto2. Ani slovenská urbánna etnológia, ktorej počiatky môžeme datovať
na koniec 70. rokov 20. storočia, to nemala jednoduché. Od započiatku musela veľmi citlivo, až diplomaticky reagovať na súdobé politické podmienky, v ktorých sa reali‑ zovala. Musela sa vysporiadat’ predovšetkým s vnútornou opozíciou slovenskej etno‑ lógie vyzbrojenej ideologickými argumentmi o tom, že mestské prostredie je neslo‑ venský, cudzorodý a teda nepriateľský prvok, preto by nemal byť predmetom etnolo‑ gického bádania. To, čo mohli nesmelé výskumy mesta do roku 1989 iba naznačiť, začali potvrdzovať výskumy realizované po zmene politického režimu.
Slovenskí etnológovia uskutočnili výskumy mestských spoločenstiev v Brati‑ slave, Trenčíne, Banskej Bystrici, Pezinku, Skalici, Liptovskom Mikuláši, Nitre, Banskej Štiavnici, ktoré odhalili zložitú štruktúru sociálnych vzťahov a poskytli empirické poznatky o fungovaní mesta ako sociálneho organizmu. Individuálny rozmer sociálneho bytia v meste obvykle síce vychádzal z univerzálnych diferencia‑ čných princípov — príbuzenských, priateľských, rodových (pohlavných), vekových, rasových, sociálnych, stavovských, profesijných, etnických, konfesionálnych a pod. činiteľov, bol však historicky i priestorovo premenný. Ukázalo sa, že v mestách je nielen ich štruktúra, ale aj poradie dôležitosti odlišné od rurálneho prostredia. Dominantný v nich bol napríklad získaný status, na rozdiel od statusu pripísaného, ktorý charakterizoval rurálne prostredie. Doložil to napríklad výskum formova‑ nia mestských elít po vzniku nového štátneho celku — Československej republiky v roku 1918, ktorá tvorila otvorenú heterogénnu spoločenskú vrstvu, ktorú spájalo prestížne postavenie v mestskej societe, založené na spoločenskom vplyve, eko‑ nomickej solventnosti, ale aj na sociálnom či profesijnom statuse, ktorý človeka oprávňoval stať sa členom novej elity. Spoločenská hierarchizácia miest sa ukázala zjavne odlišná od vidieka.
Pre mestské spoločenstvá bola príznačná i účasť jednotlivcov vo viacerých inštitucionalizovaných formách spoločenského života: spolkoch, združeniach, klu‑ boch, stolových, neoficiálnych i tajných spoločnostiach, nátlakových skupinách (odborových, menšinových, klikách, gangoch), ekonomických a politických lobi‑ stických skupinách, rodinkárskych, protekcionárskych a iných neformálnych skupi‑ nách (príbuzenských, susedských, rodáckych, kolegiálnych, atď.). Veľa týchto sku‑ pín ešte nie je vyskúmaných, ale aj bez toho je zrejmé, že o mechanizmy utvárania vzťahov v meste len okrajovo kopírujú pravidlá sociálnej diferenciácie rurálneho prostredia a boli viacnásobne prevrstvené.
Najmä v 20. storočí predstavovala aj politika a ideológia špecifický sociotvorný faktor v mestách. Ciele politických síl vyvolávali protichodné, bipolárne orientácie, ktoré obsahovali rozdielne predstavy o spoločenskom poriadku, všeobecnom blahu, dostatku, spravodlivosti, vlastenectve, národných záujmoch, náboženskom živote, poli‑ tike, vlastníctve, spoločenskom systéme a pod. Boli nástrojom polarizácie spoločno‑ 2 K. Pop el ková: Východiská urbánno ‑etnologického štúdia otázok sociálnej komunikácie. „Etnolo‑
sti. Najmä v zlomových obdobiach boli nadradené hodnotám, utvárajúcich prirodzené sociálne skupiny. Pod ich vplyvom sa vytváral iný rez spoločenstvom, ktorý nenah‑ rádzal existujúce rozvrstvenie, ale ho dopĺňal. Prívrženci určitej politiky sa spájali bez ohľadu na to, kam sociálne patrili. Vznikali duchovne spriaznené skupiny „my“, so spoločným vedomím súnaležitosti, solidárnosti a názorovej príbuznosti, ktoré vytyčo‑ vali doposiaľ neexistujúce hranice medzi ľuďmi. Víťazné ideológie na Slovensku (tzv. ľudácka v rokoch 1939—1945 a komunistická v rokoch 1948—1989) explicitne pome‑ novali škodlivé sociálne javy súdobej spoločnosti (v prvom prípade to boli skupiny obyvateľov neslovenského pôvodu — Židia, Rómovia, Česi, v druhom prípade to boli skupiny obyvateľov tzv. buržoázneho pôvodu — továrnici, latifundisti, ale aj živnost‑ níci, remeselníci, väčší roľníci, intelektuáli). Bol tak vytvorený účinný nástroj spolo‑ čenskej diferenciácie, no predovšetkým represívny nástroj na konkrétne sociálne sku‑ piny, proti ktorým bolo potrebné viesť ideologický zápas, zlikvidovať ich alebo v spo‑ ločnosti marginalizovať. Dôsledky týchto procesov poznáme z historických dokumen‑ tov, ale nepoznáme ich priebeh v rovine každodennosti a dosahu na život obyvateľov mesta, ktoré boli znova iné, ako rovnaké procesy prebiehajúce na vidieku3.
Slovenská urbánna etnológia v posledných rokoch nabrala na dynamike a jej výsledky podnietili aj rad diskusií o tom, ako realizovať výskumy v mestách. Väčšina výskumníkov sa priklonila k metodickému postupu prepájania mikro‑ ‑ a makrosvetov, to znamená, že sa preferuje výskum cez mikrosvet jednotlivca, ktorý sa v interpretačnej rovine zasadzuje do rámca celospoločenských makro‑ procesov. Obraz mesta sa takto metodologickými postupmi rozčleňuje na realitu individuálnej každodennosti a na vzťahy, súvislosti a významy, ktoré sú nadindi‑ viduálne, nepersonifikovateľné. V tomto rozlíšení je podstatné zdôraznenie indi‑ viduálnej integrity človeka a jeho „relatívne“ slobodného konania, z čoho sa odvo‑ dzuje, že poznanie mikroúrovní, mikrosvetov je nevyhnutnou podmienkou skúma‑ nia makroúrovní, makrosvetov. Netreba však zabúdať, že na úrovni individuality platí aj opačné pôsobenie: individuálne rozhodovanie je vedome i nevedome pod‑ mieňované vonkajšími (priestorovými, časovými, materiálnymi, sociálnymi, sym‑ bolickými a pod.) faktormi, ktoré sú nezávislé od jednotlivca, z čoho vyplýva, že bez poznania makroúrovní nie je možné interpretovať ani individálny mikrosvet.
Makrosvet — makrorealita mesta sa všeobecne vníma ako vývinový stav, ktorý spoluvytvárajú lokálne aj globálne spoločenské podmienky, javy, procesy a vplyvy. Etnológiu prioritne zaujíma, ako sa makrorealita premietla do správania ľudí, a pre‑ dovšetkým, ako pôsobila na utváranie rôznych skupín, aké boli vzťahy v rámci sku‑ piny aj s inými skupinami a širším sociálnym milieu, aké mali tieto skupiny normy správania, postoje, názory a pod4. Osobitne významné sa javia také vlastnosti sku‑
3 K. Pop el ková, P. Sa l ner: Urbánny svet v slovenskej etnológii. „Slovenský národopis“ 2002,
t. 50, s. 444—451.
4 G.A. Fi ne: On the macrofoundations of microsociology: Constraint and the exterior reality of struc‑
ture. „The Sociological Quarterly“ 1991, vol. 32, s. 161—177; D. Lut her: Mikrosvety a (makro)svety me‑ sta. „Slovenský národopis“ 2002, t. 50, s. 455—461.
pín, ktoré boli a sú zdrojom stereotypných postojov v rámci mestského spoločen‑ stva, ako sú napr.: rasa, etnicita, konfesionalita, politická orientácia, majetok, soci‑ álny status, rodinný pôvod, teritoriálna príslušnosť.
Najmä etnicita a konfesionalita sú typické a dlhodobé diferenciačné kontexty v mestách na Slovensku. Etnologický výskum sa preto prirodzene venoval skupi‑ nám etnických či konfesionálnych minorít a ich vzťahov s majoritou, ako aj otáz‑ kam, kedy a prečo dochádza medzi nimi ku konfliktom. To umožňovalo realizovať výskumy zamerané na problematiku tolerancie a intolerancie, izolácie, integrácie, adaptácie a pod. Výskumy minoritných skupín v mestách priniesli doklady o tom, že ani tieto skupiny nemôžeme kvalifikovať ako homogénne, naopak, že aj oni sú vnútorne značne diferencované a prepojené s okolím mnohorakými väzbami5.
Tento poznatok prispel k tomu, že niektorí urbánni etnológovia na Sloven‑ sku začali hovoriť o tom, že výskum pracovne nazvaný mikrosvety a makrosvety mesta pomáha síce výskumné poznatky do istej miery zovšeobecniť, avšak má aj nedostatky a nezodpovedá etnologickému vnímaniu sociálneho organizmu mesta. Výskumy totiž ukázali, že mnohorakosť situácií, inštitúcií a ideí, ktoré sprevádzali každodenný život v meste, neumožňovali ohraničiť jednotlivca ani z jedného dife‑ rencujúceho dôvodu: stavovského, etnického, konfesionálneho, politického, profe‑ sijného, záujmového, atď. Preto sa im javí užitočná inšpirácia sociologickou teó‑ riou „aktérov sietí“ Actor ‑Network ‑Theory, ktorá hovorí o tom, že mnohoraké a premenlivé prepojenie individualít v zmysle fyzickom, duchovnom i sociálnom môžeme vnímať ako „siete“, ktoré zo sociálneho prostredia mesta utvárajú dyna‑ mickú, cirkulujúcu entitu. Makrosvet v zmysle tejto teórie znamená lokálne, spro‑ stredkované, prepojené prostredie, čo pravdepodobne etnologickému výskumu zod‑ povedá viac, pretože nenúti výskumníka vnímať sociálny svet mesta ako veličinu danú a nemennú6.
V súčasnosti urbánni etnológovia a antropológovia už musia reflektovať aj sku‑ točnosť procesov globalizácie, ako procesov rozvíjania totožných ekonomických, politických a kultúrnych aktivít po celom svete. Aj globalizácia je často popiso‑ vaná ako forma vzájomných vzťahov, ako sieť, ktorá sa skladá z uzlových miest ‑ centier. Ďalším komponentom siete sú vlákna — trajektórie, za pomoci ktorých prebieha komunikácia medzi centrami. Priestory medzi centrami a trajektóriami sú perifériami. O definovanie tejto siete sa zaslúžil švédsky urbánny antropológ Ulf Hannerz. Predstavou globalizácie ako procesu vytvárania siete sa mu v antro‑ pológii podarilo popísať proces vzájomných väzieb svetových centier a vzťah cen‑ tra a periférie. Tým, že táto sieť dosahuje až k individualite, ktorá prijíma zo sveto‑ vých centier podnety, používa ich a pracuje s nimi, Hannerz aspoň čiastočne pre‑ 5 Etnourbánne Štúdie. Ed.: J. D a r u ľová. Banská Bystrica 1998; Ethnokulturelle Prozesse in Gross‑
‑Städten Mitelleuropas. Adaptation im Stadtmilieu. Toleranz ‑Intoleranz in Grossstädten Mitteleuropas.
Ed.: P. Sa l ner. Bratislava 1992.
6 B. L atou r: On recalling ANT. In: Actor Network Theory and After. Eds. J. L aw, J. Ha s s a rd.
klenul tak často kritizovanú priepasť medzi makroantropológiou a mikroantropo‑ lógiou a popísal jednotlivca ako súčasť celosvetových procesov.
Predstava globalizácie ako siete centrum — periférne vzťahy ponúka obraz pro‑ cesu, ktorý osciluje medzi dvoma pólmi. Jedným pólom globalizácie je majori‑ zácia zdrojov, prostriedkov, moci a médií, ktoré ich šíria, a druhým pólom je mar‑ ginalizácia. Miesta, ktoré sú globálnejšie, majú viac príležitostí z globalizačného procesu profitovať a menej globálne priestory túto možnosť relatívne alebo abso‑ lútne strácajú. Tento fakt potvrdila napríklad aj zpráva United Nations Centre for Human Settlemens v roku 2001. Globalizácia má zároveň aj redistribučné efekty, keď globálna celosvetová sieť do seba vstrebáva lokálne siete s ich vlastnými cen‑ trami a periférnymi vzťahmi. Preto tiež Hannerz uvažoval o globálnej spoločnosti ako o sieti sietí — Network of Networks7.
Globalizačný proces i diskurz o ňom priniesol aj do etnológie nové uhly pohľadov, ktoré umožnili identifikovať a definovať „nadnárodný“ pôvod mnohých kultúrnych javov, ktoré sa v minulosti často interpretovali ako prejavy „národné“, umožnili ich vidieť vo vzájomných súvislostiach a porovnať v obecnejších pers‑ pektívach. Vedci v európskych postkomunistických krajinách musia však brať do úvahy fakt, že globalizácia bola u nich v prvých fázach spojená s opačným pro‑ cesom, ako v tzv. západnom svete. Nesmerovala k centralizácii, ale práve naopak, k decentralizácii, v zmysle diverzifikácie politických subjektov, politickej moci a samozrejme ekonomických nástrojov. V plnej miere tu platí výrok Anthonyho Giddensa, že: „Globalizácia nie je jeden proces, ale zložitý súbor procesov, ktorý pôsobí navzájom rozporuplne a protikladne“8.
7 U. Ha n ner z: The Global Ecumene as a Network of Networks. In: Conceptualising Societies. Ed.
A. K up er. London—New York 1992.
8 A. G iddens: Unikající svět. Praha 2000; Z. U herek: Globalizace a urbanizace — trendy a výsled‑
ky výzkumů. „Slovenský národopis“ 2000, t. 50, s. 434—443.
Methodological Issues of Urban Ethnology
Su m ma r y
In the past two decades, Slovak ethnologists have conducted studies of several urban communi‑ ties revealing a complicated structure of social relations and yielding empirical data about the life of the city. They revealed that although the social dimension of the city life was based on universal differentiation principles — such as kinship, gender, age, race and ethnicity, religion, social class, occupation, and the like, it also changed in time and space. In the 20th century, especially politics and
ideology was the decisive factors in social differentiation. Interests of political powers inspired antago‑ nistic, bipolar orientations; they promoted differing ideas about the social order or regime and were
the tool of polarization of society. Politics united people regardless of their social group membership. Groups were united by common feelings of belonging, togetherness, solidarity and shared beliefs.
In the study of the city, most Slovak ethnologists methodologically prefer the combination of the micro and macro perspective — studying the individual and basing their interpretation on the large framework of broader social processes. They have primarily been interested in the question of how macro reality was reflected in people’s behavior and mainly how it influenced the formation of various groups, intergroup relations and relations with other groups and the broader social setting, norms of behavior, attitudes and opinions of these groups, and the like. As important appear those group characteristics that have been the source of stereotypical attitudes in the urban community — such as race, religion, political orientation, property, social status, family origin or territorial location.
Especially ethnicity and religion are typical and lasting differentiation traits in Slovak cities. Therefore, ethnological study has focused on ethnic groups or religious minorities and their relations with the majority, as well as on the causes and contexts of conflicts. Therefore, research has focused on the issues of tolerance, isolation, integration, adaptation, and the like.
Metodologiczne problemy badań nad miastem
St re szczen ie
W dwóch ostatnich dziesięcioleciach słowaccy etnologowie przeprowadzili szereg badań więk‑ szych społeczności miejskich, odkrywając złożoną strukturę więzi społecznych i dokumentując formy funkcjonowania miasta. Okazało się, że wymiar społecznego bytowania w mieście zwykle wychodził z uniwersalnych zasad — rodzinnych, przyjacielskich, płciowych, wiekowych, socjalnych, stanowych, zawodowych, etnicznych, rasowych, religijnych i innych, ale także zmieniał się w cza‑ sie i przestrzeni. W XX wieku specyficznym i istotnym czynnikiem oddziałującym na formowa‑ nie się społeczności miejskich stały się polityka i ideologia. Działalność partii politycznych wywie‑ rała wpływ na kształtowanie się niekiedy mocno odmiennych poglądów na temat porządku czy sys‑ temu funkcjonowania społeczeństwa. W przeszłości i obecnie to poważny czynnik polaryzujący spo‑ łeczności. Polityka łączyła ludzi bez względu na to, do której grupy społecznej należeli; powstawały grupy świadome swoistego pokrewieństwa duchowego, o podobnych poglądach i wewnętrznej soli‑ darności, ich członkowie mogli mówić o sobie „my”.
Większość słowackich etnologów badających miasto za najważniejsze uważa przenikanie się mikro ‑ i makroświatów, preferując badania ‑wywiady indywidualne, które na późniejszym etapie służą jako podstawa do uogólnień, odtwarzania procesów w makroskali. Interesuje ich, jak owe pro‑ cesy wpływają na zachowania ludzi, a zwłaszcza na powstawanie różnych grup i związków w ich obrębie, ich stosunek do innych grup i szerszego środowiska społecznego, wreszcie normy zacho‑ wań, postawy, poglądy itp. Szczególnie ważne są takie właściwości analizowanych grup, które były i są źródłem stereotypowych postaw w obrębie społeczności miejskiej w odniesieniu do np. rasy, odrębności etnicznej, wyznania, orientacji politycznej, zamożności, statusu socjalnego, pochodzenia z określonej dzielnicy miasta, a nawet konkretnej rodziny.
W miastach słowackich szczególnie długotrwałymi czynnikami, wpływającymi na kształtowanie się grup, były i nadal są etniczność i przynależność wyznaniowa. W swoich badaniach etnologowie sku‑ piali się zatem na grupach, czy to etnicznych, czy to wyznaniowych, i ich związkach z większością, jak i na szukaniu odpowiedzi na pytanie — kiedy i dlaczego dochodzi między nimi do konfliktów. To umożliwiło badania nad problematyką tolerancji i nietolerancji, izolacji, integracji, adaptacji itp.
