Chronicle
Zivot
vstyle
a styl
v
Zvote
(Za
profesorom
Jozefom
Mistrikom)
JÁN FINDRA
14. júla 2000,polroka pred osemdesiatyminarodeninami, nás nećakane opu-stil prof. PhDr. Jozef Mistrík, DrSc. Jeho odchodnásprekvapil najmá preto, źe do poslednych chvíf - tak ako pocas celého svojho plodného zivota - bol mimo-riadne aktfvny a vykonny. Ako pedagog i ako vedec. Ved’ si staci v tejto súvislosti pripomenúf jeho bibliografia zaroky 1990-1999: 10 kniźnych prác (z toho dve v reedicii, jedna v spoluautorstve), dve ućebnice, 16 vedeckych stúdií, páf videokaziet o slovencine pre cudzincov a 75 odbornych apopulárno-náucnych clánkov. Ako pedagogdo końca svojho zivota prednásal na Pedagogickejfakulte UK vBratislave a na Akademii umenivBanskej Bystri- ci.
VJozefovi Mistrikovi odiśieljeden znajvacsích jazykovedcov, ktoréhodielo presahuje hranice Slovenska. Je pritomzaujímavé, źe ako jazykovedec sa pre- zentoval relatívne neskoro. Najprv pósobil ako ucitel’ v rodnej Śpanej Doline ned’aleko Banskej Bystrice, kde sa 2. februára 1921 narodil. V r. 1943 - 54 vyucoval na Obchodnej akademii v Trencíne a na Vyssej hospodárskej śkole v Bratislave. V roku 1954 - 1960 pracoval v Státnom stenografickom ústave v Bratislave. Vtomtoobdobi publikuje prvé prácev ćasopise „Slovensky steno graf’, pripravuje priruckypre l’udové kurzyruśtinyauverejnujepoznámkyz ob- lasti jazykovej kultúry, ktoré vydal aj kniźne. Zároven - ako zrely clovek a bádatef - śtuduje na Filozofickej fakulte UK v Bratislave slovensky jazyk a rusky jazyk (1954 - 58).
Jednoznacná orientácia na jazykovedu súvisí s jeho nástupom do Ústavu slovenskéhojazyka SAVv Bratislave (1961). Tusa vel’mirychło zaradilmedzi
Stylistyka X
vedúce vedecké osobnosti; neklamnÿm dôkazom toho jeaj fakt, źe je spoluauto-rom monumentalnej Morfologie slovenského jazyka (1966). V tom istom roku mu vysla tlacou aj vyznamná syntaktická práca Slovosled a vetosled
V slovencine.
Hoci vedeckovÿskumnÿ záber profesora J. Mistrika je tematicky vel’mi śiroky, predsa len dominantnou oblasfou, ku której sa neustále vracal, bola śtylistika. Tutovyskumnú trasu vyznacujú jeho śtylistikyodPraktickej sloven- skej stylistiky(1961), Slovenskej śtylistiky (1965)cez Stylistiku slovenského ja
zyka(1970) kŚtylistike (1985). Tieto śtylistiky vychádzajú vo viacerych vyda- niach. Pritom novévydania prinásali nové pohl’ady nielen v jednotlivostiach, ale aj v celkovom ponatí śtylistickej problematiky. Prudkÿ rozvoj slovenskej stylistiky odzaćiatku 60. rokov minulého storoćia, ako aj fakt,źe jej úroveñ je prinajmenśom porovnatel’ná so situáciou vo svete, je späty práve smenompro fesora J. Mistrika. Vÿrecné svedectvo o tom podáva aj posledné vydanie Stylistikył7I997. Vo svojichStylistikách prof. J. Mistríksicevychádzalzteórie funkćnej stylistiky, no tieto idey tvorivorozvíjal, prehlboval a rozśirovalo nové pohl’ady. Takto originálne postupne rozpracúval stylistickú systemizáciu, klasifikáciu a charakteristiku vyrazovÿch prostriedkov a najmä problematiku kompozície (tektoniky a architektoniky) textu. Stylistiku nechápal izolovane, ale vclenoval ju do sirokého komunikacného a interdisciplinámeho kontextu. Uplatnenie jazykovÿch prostriedkov a nadvetnÿchkontextovÿch jednotiek v te xte sledoval s ohl’adom na vsetky relevantné vektory komunikacie.
V priamej väzbe na spomínané stylistické práce sú viaceré monografie, vktórych rozpracoval niektóre ciastkové problemy. Osobitnú pozomosf veno val kompozícii (napr. Kompozícia jazykového prejavu, 1968), problematike ja zyka, stylu atextu, pricom sa zameriaval nielen na umelecké, ale aj na vecné texty. Vtejto súvislostispomeñme aspoñmonografie Exakte Typologievon Tex
te (1973), fánre vecnej literatury (1975), Struktura textu (1975), Dramaticky
text(1979), Didaktické texty (1980), Vektory komunikacie (1990) ainé. Takvo svojich stylistikách, ako aj v uvedenÿch monografiach saprofesorJ. Mistrík ve noval nielenverbálnym,ale aj neverbálnym zlozkám komunikacie,najmä kine-tike, proxemike,vizuálnym prostriedkom a pod. Tieto jeho vyklady sú v mno-hom inspirujúce aj pre príbuzné vedné disciplíny, textovú syntax, teóriu verbálnej komunikacie, pragmalingvistiku i sociolingvistiku.
Profesor J.Mistrík rozsiroval lingvostylistické vyskumy onové témyi onové metódy. Vÿrazne sa zaslúzil ouplatñovanie metód matematickej śtatistiky, ktoré vyuzíval uz aj v spomínanych prácach. Sem treba priradit’ i jeho slovníky (Frek-
Chronicle
venda slov v slovencine, 1969; Retrográdnyslovnik, Frekvencia tvarov a konstrukcii v slovencine, 1985).
Mnoho ćasu a energievenoval nielen interpretácii umeleckÿch textov, ale aj ich zvukovej realizácii. Teoreticko-metodologickú a didaktickú problematiku umeleckého prednesu rozviedol v desiatich kniźnych publikáciách. Zasadnym sposobom sa podiel’al na vysokej úrovni recitacného umenia na Slovensku. Teoretickúhodnotu i prakticky dosah majá jeho stúdie a monografie z oblasti rétoriky, akoajpopulámo-náucnépráce orientované na oblast’jazykovej kultúry (napr.Slovendnaprekazdého, 1967; Rychle cítame, 1980; Abeceda sekretárky,
1968; Jazyk v administrative, 1974, a predovsetkÿm Jazyk a reć, 1984 atd’.). Nezabúdal ani na transformáciu teoretickych poznatkov do didaktického systému, o com svedcí viacero vysokoskolskÿch a stredoskolskÿch ucebníc.
Obrovskÿ kus práce vykonal profesor J. Mistrík v organizacnej oblasti. V spolupráci s prof. E. Paulinym sa podiel’al na organizaćno-koncepćnom zabezpecenívÿskumu mestskej rećiv polovici śesfdesiatych rokov. Dvadsaf ro-kov bol riaditel’om Letnej śkoly slovenského jazyka akultúiy. Jehozásluhou sa prednáskyztohto vyznamného medzinárodného podujatiakaźdoroćne vydávajú v zborníkochStudia Académica Slovaca(doteraz29 zvazkov). Popri torn vydal pie cudzincov studujúcich v letnej śkole viacero ucebníc slovenského jazyka. Tri obdobia bol predsedom Slovenskej jazykovednej spolocnosti SAV; aj tu zalożil tradíciu vydávania „Zápisníka slovenského jazykovedca”. Bohatá je i jeho redakcnácinnosf. Ako hlavny autor,editor a redaktor pripravildo tiace ta- kmerśtyri desiatky titulov. Zavsetky uved’me aspoñ základné dielo slovenskej lingvistiky Encyklopédiu jazykovedy (1993), ktoré spracoval ako vedúci autorského kolektívu.
Vedecko-vyskumná, publikacná, pedagogická, organizatorska a kultúrno -spolocenská cinnosf profesora Jozefa Mistríka vzbudzuje zaslúzeny obdiv a úctu. Zarad’uje ho medzivedúce osobnosti slovenskej jazykovedy a kultúry. Jeho monumentalne jazykovedné dielo sa uzavrelo, no svojou bádatel’skou pod- netnost’ou, myslienkovou sírkou a híbkou, ako aj novyrn, nekonvencnym pohl’adom na mnohé jazykovedné otázky zostáva otvorené ako stimul a inspirácia i pre d’alsie generácie jazykovedcov.
Právepreto je odchod profesora Jozefa Mistríka nenahraditel’noustratou nie len pre slovenskú jazykovedu.
Cesfjeho pamiatke!
499
