Súčasná trestnoprávna úprava boja s terorizmom v Slovenskej Republike

(1)

Dušan Korgo

Súčasná trestnoprávna úprava boja s

terorizmom v Slovenskej Republike

Studia Prawnoustrojowe nr 16, 61-70

(2)

UWM 2012

S tu d ia Praw noustrojow e 16

Dusan Korgo

K ated ra verejneho prava U niverzity M ateja Bela

Sucasna trestnopravna uprava boja s terorizmom

v Slovenskej Republike

V poslednych desatrociach 20. storocia sa narusil system m edzinarodnych vzt’ahov, ktoreho sta b ilita spocivala n a rovnovahe moci m edzi statm i. Koniec „studenej vojny“ a globalizacia priniesli n a ra s t nielen poctu, ale aj moci novych akterov, ktorych aktiv ity sa vym ykaju kontrole s ta tu a vyznam ne ovplyvńuju politicky vyvoj a bezpecnostne prostredie: terorizm us, m edia, n adnarodne korporacie, revolucne h n u tia , organizovany zlocin, m im ovladne organizacie. Globalizacia zaroveń znam ena rozvoj sieti v p lanetarno m roz- m ere. K om unikacna a poćitacova technika, financne toky a m edzinarodna doprava znasobuju akcne p rostriedky a potencialne ciele terorizm u. Siet’ je zakladnym organizacnym principom m edzinarodnych zlocineckych skupin. Otvorenie h ran ic a b u ran ie b a rie r slobodnem u pohybu osób a k a p ita lu v globalizovanom svete vedie k vzajomnej zavislosti. Prikladom su nelegalni p ristah o v alci, ktori sa po prekroceni vonkajsich hran ic Schengenu rozplynu v 450-miliónovej m ase europskych obcanov. E xistencia liberalnych dańovych rajov zalozenych n a bankovom tajom stve ufahcuje pachanie financnej kri- m inality a predstavuje jed en z pilierov financovania terorizm u. Globalny dosah audiovizualnych m edii z a is tu je teroristom potrebnu publicitu. Nero- vnovahy v del’be svetoveho bohatstv a, chudoba, hlad, to ta lita alebo naopak rozpad statn y ch in stitu cii v tre tic h krajinach, rozsiruju p rie p a s t m edzi bo- h atym Severom a chudobnym Juhom .

Slovenska republika sa stotozńuje s usilim boja proti terorizm u n a uro- vn i EU. V yuziva krucov e d o k u m en ty ako E u ro p s k a p r o tite r o ris tic k a strategia, nadvazujuci Akcny plan EU pre boj proti terorizm u, S trateg iu boja proti radikalizacii a naboru, europsky Akcny plan pre boj proti radikalizacii a naboru a dalsie. Slovenska republika taktiez pozorne sleduje a podiel’a sa n a plneni zavazkov vyplyvajucich z tzv. Tam perskeho program u (1999-2004), H aagskeho program u (2004-2009) a Stokholmskeho program u (2009-2014), ktorych ciel’om je zintenzivnenie spoluprace v oblasti v n u tra a spravodlivosti

(3)

n a celoeuropskej urovni. Ich spolocnym ciefom je vytvorenie spolocnej p ris t’ahovaleckej a azylovej politiky spolu s prevenciou terorizm u. E uropska k o m isia p ra v id e ln e vyhodnocuje s ta v im p le m e n ta c ie je d n o tliv y c h odporucani, uvadzanych v jednotlivych program och1.

Rekodifikovany tre stn y zakon c. 300/2005 Z.z, ucinny od 1.1.2005, defi- noval v § 419, ze terorizm u sa dopusti ten, „kto v um ysle vazne z a stra s it’ o byvatefstvo, vazne d e sta b ilizo v a t’ alebo zn icit’ u sta v n e , politicke, hospodarske alebo spolocenske zriadenie s ta tu alebo usporiadanie m edzinarodnej organizacie, alebo d o n u tit vlad u s ta tu alebo m edzinarodnu organizaciu, aby nieco konala alebo sa zdrzala konania, hrozi spachanim alebo spacha zlocin ohrozujuci zivot, zdravie fudi, ich osobnu slobodu alebo m ajetok alebo n eopravnene vyrobi, ziska, v lastn i, drzi, prepravuje, dodava alebo in ak pouziva vybusne, jadrove, biologicke alebo chemicke zbrane, alebo usku- tocńuje nedovoleny vyskum a vyvoj takych zbrani alebo zbrani zakazanych zakonom alebo m edzinarodnou zmluvou“.

Financovanie terorizm u v tejto skutkovej podstate nebolo vyslovne u sta- novene ako m o zn o st p ach an ia tejto tre stn e j cinnosti, ale mohlo b y t tre sta n e iba podfa vseobecneho ustanovenia o priprave na, o pomoci k trestn em u cinu terorizm u. Zavazok vyslovne z a v ie st u pravu do osobitnej casti Trestneho zakona vznikol az po dokladnej analyze nedostatocnosti vseobecnych ustano- veni o priprave trestneho cinu. Odporucanie n a vyslovne zakotvenie trestno- sti financovania terorizm u je zakotvene v odporucani Vyboru Rady Europy pre p ranie spinavych peńazi v tretej hodnotiacej sprave o SR o plneni odporucani FATF. N avrhuje sa ro z s irit vypocet sposobov pripravy trestneho cin u ako vseobecnej form y tre s tn e j cin n o sti aj o zam ern e plan o v an ie trestn eh o cinu. Takato u p rav a je predm etom Rezolucie Bezpecnostnej Rady OSN c. 1373 (2001), k to ra v sulade s kapitolou VII C h arty OSN rozhodla v bode 2 pism . e), ze vsetky sta ty zabezpecia, aby osoby, ktore sa zucastńuju n a financovani, planovani alebo pachani teroristickych tre stn y c h cinov alebo n a podporovani teroristickych trestnych cinov boli postavene pred sud a popri o statnych op atren iach zabezpecia, aby v n u tro sta tn a legislativa a ostatn e p ravne predpisy kvalifikovali tak eto teroristicke ciny ako zavazne tre stn e ciny, a aby p rislu sne tre s ty prim eran e zohfadńovali zav az n o st tychto teroristickych cinov“.

Terorizm us je jed ny m z n a jta z s ic h zlocinov uvedenych v T restnom zakone. Zavedenie tohto ustanovenia do Trestneho zakona bolo vyvolane p o treb o u z in te n ziv n e n ia boja p ro ti tero rizm u , pricom bolo n e v y h n u tn e v y u z it najprisnejsie tresty. Vychadzalo sa pritom z n a v rh u ram coveho roz- h od n u tia Rady o boji proti terorizm u zo 7. decem bra 2001. Ramcove rozhod- n u tie Rady o boji proti terorizm u z 13. ju n a 2002 sa opiera o konstatovanie,

(4)

S u c a s n a tre stn o p ra v n a u p ra v a boja s tero rizm o m v S lo v e n s k e j R e p u b lik e ₆₃

ze E urópska u n ia je zalozena n a univerzalnych hodnotach l’udskej dostojnosti, slobody, rovnosti a solidarity, respektovania l’udskych prav a zakladnych slobod. J e zalozen a n a prin cip o ch dem ok racie a z ak o n n o sti, te d a n a principoch, ktore su spolocne pre clenske staty, a prave terorizm us predstavuje jedno z najzavaznejsich poruseni tychto principov.

D na 3.decem bra 2009 bola N arodnou radou SR p rija ta novela Trestneho zakona, s ucinnost’ou od 1.1.2010, a ktorej hlavnym bodom bola rozsiahla u p rav a § 419, ktory m a novy nazov „Terorizmus a niektore formy u casti n a terorizm e“.

§ 419: (1) Kto

a) v um ysle vazne z a s tr a s it obyvatefstvo, vazne d estab ilizo v at alebo z n ic it ustavne, politicke, hospodarske alebo spolocenske zriadenie s ta tu ale bo u sporiadanie m edzinarodnej organizacie, alebo d o n u tit vladu s ta tu alebo m edzinarodnu organizaciu, aby nieco konala alebo sa zdrzala konania, hrozi spachanim alebo spacha zlocin ohrozujuci zivot, zdravie l’udi, ich osobnu slobodu alebo m ajetok alebo neopravnene vyrobi, ziska, vlastni, drzi, prepravuje, dodava alebo in ak pouziva vybusniny, jadrove, biologicke alebo chemicke zbrane, alebo uskutocnuje nedovoleny vyskum a vyvoj takych zbrani alebo zbrani zakazanych zakonom alebo m edzinarodnou zmluvou;

b) v um ysle spo so b it s m r t alebo v aznu ujm u n a zdravi alebo znacnu skodu n a m ajetk u alebo n a zivotnom p rostredi drzi radioaktivny m aterial alebo m a alebo vyrobi jadrove vybusne zariadenie alebo zariadenie rozp- ty fu ju c e ra d io a k tiv n y m a te ria l alebo vyzaru ju ce ra d ia c iu , k to re moze v dosledku svojich radiologickych v lastn osti sposobit s m r t, v aznu ujm u na zdravi alebo zavaznu skodu n a m ajetk u alebo n a zivotnom prostredi,

c) v um ysle sposobit s m r t alebo vaznu ujm u n a zdravi alebo znacnu skodu n a m ajetku alebo n a zivotnom pro stredi alebo d o n u tit fyzicku osobu alebo pravnicku osobu, m edzinarodnu organizaciu alebo s ta t k o n a t alebo z d rz a t sa konania pouziva radioaktivny m ate ria l alebo jadrove vybusne zaria d e n ie aleb o z a ria d e n ie ro z p ty l’u ju ce r a d io a k tiv n y m a te r ia l alebo vyzarujuce radiaciu, ktore moze v dosledku svojich radiologickych vlastn osti sposobit s m r t, vazn u ujm u n a zdravi alebo zavaznu skodu n a m ajetku alebo n a zivotnom prostredi, alebo pouziva alebo poskodzuje jadrovy rea k to r v rata- ne reaktorov nainstalovanych n a plavidlach, vozidlach, lietadlach alebo kozmickych objektoch vyuzivany ako zdroj energie n a pohananie takych plavidiel, vozidiel, lietadiel alebo kozmickych objektov, alebo n a ine ucely, alebo prevadzku alebo dopravne zariadenie pouzivane n a vyrobu, skladovanie, spraco van ie alebo p re p ra v u ra d io a k tiv n e h o m a te ria lu sposobom, k to ry uvofnuje alebo moze uvol’n it’ radioaktivny m aterial, alebo takym konanim hrozi za okolnosti, ktore n aznacuju viero h od no st hrozby, alebo

d) pozaduje radioaktivny m aterial, jadrove vybusne zariadenie alebo za riadenie rozptyl’ujuce radioaktivny m ate ria l alebo vyzarujuce radiaciu, ktore

(5)

móze v dósledku svojich radiologickych v lastn o sti spóso bit sm rt’, vaznu u jm u n a zdravi alebo zavaznu skodu na m ajetku alebo n a zivotnom prostredi, alebo jadrovy rea k to r v ra ta n e reaktorov nainstalovanych n a plavidlach, vozidlach, lietad lach alebo kozmickych objektoch vyuzivany ako zdroj energie n a pohańanie takych plavidiel, vozidiel, lietadiel alebo kozmickych objektov, alebo n a ine ucely, alebo prevadzku alebo dopravne zariadenie pouzivane na vyrobu, skladovanie, spracovanie alebo p rep rav u radioak tiv n eh o m a te ria lu , s pouzitim hrozby za okolnosti, k to re n a z n ac u ju v ieroh od no st hrozby alebo pouzitia sily, p o tre sta sa odńatim slobody na d v a d s a t rokov az d v a d s a t p a t rokov alebo tre sto m o d ń a tia slobody na dozivotie.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa p otresta, kto

a) zhrom azduje alebo poskytuje financne alebo ine prostriedky sam alebo prostrednictvom inej osoby, co aj len ciastocne na ucely ich pouzitia alebo um oznenia ich pouzitia na spachanie cinu uvedeneho v odseku 1,

b) poskytuje znalosti m etod alebo tech nik n a vyrobu alebo pouzitie vybusnin, jadrovych, biologickych alebo chemickych zbrani alebo inych po dobne skodlivych alebo nebezpecnych latok n a ucely spachania cinu uvedeneho v odseku 1 alebo sa o tak e poskytnutie pokusi alebo m a na ńom u c a st,

c) verejne podnecuje n a spachanie trestn eh o cinu uvedeneho v odseku 1 spósobom obhajujucim alebo ospravedlńujucim spachanie takeho cinu pre p rip ad jeho spachania a spósobi ta k nebezpecenstvo jeho spachania, alebo m a na ńom u c a st,

d) poziada ineho, aby spachal alebo m al u c a s t n a spachani cinu uvedeneho v odseku 1, alebo sa o tak e poziadanie pokusi alebo m a n a ńom u c a s t, alebo

e) planuje spachanie cinu uvedeneho v odseku 1 v um ysle s p a c h a t alebo u m o z n it jeho spachanie.

(3) Trestom o d ńatia slobody n a dozivotie sa pachatel’ potresta, ak spacha cin uvedeny v odseku 1

a) a spósobi nim ta z k u ujm u n a zdravi viacerym osobam alebo s m r t viacerych osób,

b) n a chranenej osobe,

c) voci ozbrojenym silam alebo ozbrojenym zborom, d) ako clen nebezpecneho zoskupenia, alebo

e) za krizovej situacie.

(4) Kto spacha cin uvedeny v odseku 2 pism . a) a tym um ozni pouzitie nim zhrom azdenych alebo poskytnutych financnych alebo inych prostriedkov n a spachanie alebo pokus.

N ovoupravena skutkova p o d stata trestn eh o cinu „Terorizmus a niektore formy u casti n a tero rizm e“ m a v sucasnosti sty ri odseky, v ktorych su

(6)

S u c a s n a tre stn o p ra v n a u p ra v a boja s tero rizm o m v S lo v e n s k e j R e p u b lik e ₆₅

n a fo rm u lo v a n e je d n o tliv e s u b je k tiv n e a o b je k tiv n e n a le z ito s ti to h to trestn eh o cinu. V odseku 1 a 2 ide o zakladne skutkove podstaty, v odsekoch 3 a 4 ide o kvalifikovane skutkove podstaty.

Vzhl’adom n a to, ze sa zm enil nazov tohto trestn eh o cinu doslo k viacerym zm enam i vo vseobecnej casti TZ a to takym sposobom, ze v ustanove- niach TZ, v ktorych sa vyskytoval pojem terorizm us sa za slovo „terorizm u“ vkladaju slova „a niektorych foriem ucasti n a terorizm e“.

Objektom terorizm u je u stavne, politicke, hospodarske, spolocenske zriadenie s ta tu , ria d n a cinnost’ vlady a inych sta tn y c h organov ako i me- dzinarodnych organizacii, pokojny zivot obyvatel’stva, ale aj zdravie a zivoty, osobna sloboda Tudi a ich m ajetok a zivotne prostredie. D alsim objektom je slobodna beznatlakova cinnost fyzickych aj pravnickych osob ako aj statu .

Terorizm us je um yselny tre stn y cin, pricom „umyslom“ (ciel’om) pacha- teTa je v y k o n a t niektore z uvedenych konani s ciel’om vazne z a s tr a s it obyva- teTstvo, vazne destab ilizo v at alebo z n ic it uvedene objekty alebo d o n u tit vladu sta tu , m edzinarodnu organizaciu, ako aj fyzicke a pravnicke osoby aby nieco konali alebo sa zdrzali urciteho konania. D alsim cieTom moze b y t um ysel sp osob it s m r t alebo vazn u ujm u n a zdravi alebo znacnu skodu na m ajetku alebo n a zivotnom prostredi. PachateTom moze b y t k azda tre stn e zodpovedna osoba, t.j. clovek ktory dovrsil 14 rok svojho veku a je pricetny2.

Konanie pachateTa je specifikovane v je d n o tliv y c h odsekoch § 419, a to:

Podl’a odseku 1, pism. a) pachatel’

hrozi spach anim alebo sp acha zlocin ohrozujuci zivot, zdravie Tudi, ich osobnu slobodu alebo m ajetok alebo neopravnene vyrobi, ziska, vlastni, drzi, prepravuje, dodava alebo in ak pouziva vybusniny, jadrove, biologicke alebo chemicke zbrane, alebo uskutocnuje nedovoleny vyskum a vyvoj takych zbrani alebo zbrani zakazanych zakonom alebo m edzinarodnou zmluvou, v um ysle vazne z a s tr a s it obyvateTstvo, vazne d estab ilizo v at alebo z n ic it ustavne, politicke, hospodarske alebo spolocenske zriadenie s ta tu alebo uspo- riad anie m edzinarodnej organizacie, alebo d o n u tit vladu s ta tu alebo me- dzinarodnu organizaciu, aby nieco konala alebo sa zdrzala konania.

Zlocinom ohrozujucim zivoty, zdravie, ich osobnu slobodu Tudi alebo ma- jeto k su v podstate vsetky tre stn e ciny charakterizovane podTa zakona ako zlociny a nachadzajuce sa najm a v prvej, druhej, stvrtej, siestej a siedmej hlave Trestneho zakona. („Trestne ciny proti zivotu a zdraviu, tre s tn e ciny proti slobode a Tudskej dostojnosti, tre stn e ciny proti m ajetku, tre s tn e ciny vseobecne nebezpecne a tre s tn e ciny proti republike“.)

PodTa tejto skutkovej p odstaty je dokonanym cinom „nielen skutocne spachanie“ uvedenych zlocinov, „ale aj vyhrazan ie“ sa nim i, pricom pre trest- n o s t cinu nie je rozhodujuce, ci bol pachateT ochotny alebo schopny vyhrazky

(7)

sp ln it’. Sam otny a k t vyhrâzky je v tom to pripade povazovany za dokonany tre s tn y cin. Pojmy neoprâvnene vyrobi, ziska, v lastn i, drzi, prepravuje, dodâva alebo in ak pouziva vseobecne znâm e pojmy, ktorych rozborom sa nebudem e zao b erat.

„O vybusné, jadrové, biologické alebo chemické zbrane“ ide vtedy, ak tieto zbrane su m edzinârodnym vojnovym prâvom zaradené medzi zakâzané zbrane alebo m edzi zbrane s obm edzenym pouzitim . Medzi dohovory, ktoré obm edzujü alebo zakazujü urcité d ruhy zbrani, p a tria napriklad:

• P e tro h ra d sk â deklarâcia z roku 1868 o zâkaze p o u z iv a t vo vojne vybusné nâboje s hm otnost’ou m ensou ako 400 g (tzv. zâkaz p o u z iv a t dum -dum strely).

• Zenevsky protokol z roku 1925 o zâkaze v y u z iv a t vo vojne dusivé, otravné alebo iné plyny a bakteriologické prostriedky.

• Dohovor o zâkaze vyvoja, vyroby a h rom adenia zâsob bakteriologickych (biologickych) a toxinovych zbrani a o ich zniceni z roku 1972 (Londyn, M oskva, W ashington).

• P arizsk y dohovor z roku 1993 o zâkaze vyvoja, vyroby a hrom adenia a pouzitia chemickych zbrani a o ich zniceni.

• Dohovor o zâkaze vojenského alebo akéhokol’vek iného n epriatel’ského pouzitia prostriedkov m eniacich zivotné prostredie.

Z ariadenim rozptyl’ujücim râdioaktivny m ateriâl, alebo vyzarujuce ra- diâciu sa rozum ejü rôzne technické zariadenia, ktoré môzu râdioaktivne m ateriâly napr. vybuchom ro z p ty lit do ovzdusia alebo vodnych zdrojov. Ide o tzv. spinavé bomby.

Podl’a odseku 1, pism. b) pachatel’

drzi „râdioaktivny m ate riâ l“ alebo m â alebo vyrobi ,jad ro v é vybusné zariadenie alebo zariadenie rozptyl’ujüce râdioaktivny m ate riâ l alebo vyzarujüce rad iâciu “, ktoré môze v dôsledku svojich râdiologickych v lastno sti spôsobit s m r t, vâznu ujm u n a zdravi alebo zâvaznü skodu n a m ajetk u alebo na zivotnom prostredi ,a to uz v üm ysle spôsobit sm rt alebo vâznu ujm u na zdravi alebo znacnü skodu n a m ajetku alebo na zivotnom p ro stred i“.

V tom to pripade ide o skutocnü drzbu (osoba m â ich vo svojej faktickej moci) uvedenych m ateriâlov alebo zariadeni, bez rozdielu ci si ich p â ch ateï vyrobil sâm alebo inak zadovâzil, rozhodujüce je, ze ta k robi uz s konkrétnym üm yslom spô so b it uvedené nâsledky. Nie je rozhodujüce, ci pâch atef m al oprâvnenie n a râ b a t s takym ito p rostriedkam i alebo to robil bez oprâvnenia.

Podia odseku 1, pism. c) pachatel’

pouziva „râdioaktivny m ate riâ l alebo jadrové vybusné zariadenie alebo z a ria denie rozptyl’ujüce râdioaktivny m ate riâ l alebo vyzarujüce rad iâciu “, ktoré môze v dôsledku svojich râdiologickych v lastn o sti spôso bit s m r t, vâznu u jm u n a zdravi alebo zâvaznü skodu n a m ajetku alebo n a zivotnom prostredi, alebo pouziva alebo poskodzuje ,jadrovy rea k to r v râ ta n e reaktorov“

(8)

S u c a s n a tre stn o p ra v n a u p ra v a boja s tero rizm o m v S lo v e n s k e j R e p u b lik e ₆₇

nainstalovanych na plavidlach, vozidlach, lietadlach alebo kozmickych objektoch vyuzivany ako zdroj energie n a pohańanie takych plavidiel, vozidiel, lietadiel alebo kozmickych objektov, alebo na ine ucely, alebo prevadzku alebo dopravne zariadenie pouzivane n a vyrobu, skladovanie, spracovanie alebo p rep rav u radioaktivneho m ate ria lu spósobom, ktory uvolńuje alebo móze u v o ln it radioaktivny m aterial, alebo takym konanim hrozi za okolnosti, ktore naznacu ju v iero h o dn o st hrozby v um ysle spósobit s m r t alebo v aznu ujm u n a zdravi alebo znacnu skodu n a m ajetk u alebo n a zivotnom p rostredi alebo d o n u tit fyzicku osobu alebo pravnicku osobu, m edzinarodnu organizaciu alebo s ta t k o n a t alebo z d rz a t sa konania.

V tom to pripade ide o uz skutocne „pouzitie“ uvedenych m aterialov alebo zariad en i s um yslom sp ósob it uvedene nasledky. Nie je rozhodujuce, ci p achatel m al opravnenie n a r a b a t s takym ito prostriedkam i alebo to robil bez opravnenia. Specialnym spósobom spachanie tohto trestn eh o cinu je v uvedenom um ysle pouzitie alebo poskodenie „vymenovanych druhov jadrovych reaktorov“. V yhrazanie sa, ze uvedene prostriedky budu pouzite s uvedenym cielom je povazovane za dokonany tre s tn y cin v pripade, ak su vyhrazky uskutocnene takym spósobom, ze vzbudzuju dóvodnu obavu, ze ku konaniu skutocne dójde. Nie je pritom rozhodujuce, ci p a c h ate l m al skutocnu m o zn ost ich pouzitia.

Podia odseku 1, pism. d) pachatel’

pozaduje „radioaktivny m aterial, jadrove vybusne zariadenie alebo zariadenie rozptylujuce radioak tivn y m ate ria l alebo vyzarujuce rad iaciu “, ktore móze v dósledku svojich radiologickych vlastn o sti sp ó so b it s m r t, v aznu ujm u n a zdravi alebo zavaznu skodu n a m ajetk u alebo n a zivotnom prostredi, „alebo jadrovy rea k to r v ra ta n e reaktorov“ n ainstalovanych na plavidlach, vozidlach, lietad lach alebo kozmickych objektoch vyuzivany ako zdroj energie n a pohańanie takych plavidiel, vozidiel, lietadiel alebo kozmickych objektov, alebo n a ine ucely, alebo prevadzku alebo dopravne zariadenie pouzivane na vyrobu, skladovanie, spracovanie alebo p rep rav u radioak tiv n eh o m a te ria lu , s pou zitim hrozby za okolnosti, k to re n a z n ac u ju v iero h o dno st hrozby alebo pouzitia sily.

P o dla tejto skutkovej podstaty, ako dokonany cin, je tre s tn a uz p rip rava na tre s tn y cin formou pozadovania, co in ak znam ena, ze si ńou vlastne p a c h ate l iba pripravuje priaznive podm ienky n a neskór zam yślany terori- sticky utok.

V odseku 2 § 419 su uvedene d a lsie zakladne skutkove podstaty tohto trestn eho cinu. S rovnakym i trestn y m i sadzbam i ako v odseku 1.

Podia odseku 2, pism. a) pachatel’

zhrom azduje alebo poskytuje „financne alebo ine prostried ky “ sam alebo prostrednictvom inej osoby, „co aj len ciastocne na ucely ich pouzitia alebo um oznenia“ ich pouzitia n a spachanie cinu uvedeneho v odseku 1.

(9)

F in an cn y m i p ro strie d k a m i su v setk y p ro strie d k y urcen e n a p latby (najm a u rcita p la tn a m ena), ktorym i je mozne vo sfere financii u h r a d z a t pohladavky. Inym i prostried kam i sa napr. rozum eju rozne vecne prostriedky ako su zbrane, vybusniny, m iestnosti n a schadzanie sa alebo n a vyrobu roznych zariadeni a vybusnych systemov, ubytovacie priestory a pod.

P ri zhrom azdovani uvedenych prostriedkov nie je dolezity sposob (napr. vyzva k darovaniu, robenie zbierky), ale ciel’ takehoto zhrom azdovania. Tak- tiez u posky tn utia nie je dolezity sposob (prevod z uctu n a ucet, alebo priam o fyzicke odovzdanie prostriedkov).

Podl’a odseku 2, pism. b) pachatel’

poskytuje znalosti „metód alebo technik n a vyrobu alebo pouzitie“ vybusnin, jadrovych, biologickych alebo chemickych zbrani alebo inych podobne skodlivych alebo nebezpecnych latok n a ucely sp achania cinu uvedeneho v odse- k u 1 (terorizm u) alebo sa o tak e poskytnutie pokusi alebo m a n a nom u c a st.

Z n a lo sta m i sa rozum eju odborne vedom osti ziskane najm a studiom , pra- xou alebo i inak. Ich poskytovanie je tre stn e , iba ak su poskytnute n a ucely sp achan ia cinu terorizm u. P od la tejto skutkovej podstaty sa uvedenym i ko- n an iam i p a c h a te l dopusti dokonaneho trestn eh o cinu a nie jeho pokusu, alebo niektoreho sposobu ucastnictva. Ak p a c h ate l organizuje poskytnutie urcenych znalosti inym i osobami, ineho n a tak u to c in n o st navedie, objedna si tak u to c in n o st alebo pri poskytovani znalosti pom aha, vo vsetkych pripa- doch ide o naplnenie dokonaneho trestn eh o cinu.

Podia odseku 2, pism. c) pachatel’

verejne podnecuje n a spachanie trestneho cinu terorizm u „sposobom obhajujucim alebo ospravedlnujucim spachanie“ takeho cinu pre pripad jeho spacha-

n ia a sposobi ta k nebezpecenstvo jeho spachania, alebo m a n a nom u c a st. Verejne podnecovanie n a spachanie trestn eh o cinu terorizm u, je tym to ustanovenim zakona vynate z trestneho cinu Podnecovanie uvedeneho v § 337 z dovodov lex specialis3.

Podl’a odseku 2, pism. d) pachatel’

poziada ineho, aby spachal alebo m al u c a s t n a spachani cinu uvedeneho v odseku 1 „alebo sa o tak e poziadanie pokusi“ alebo m a n a nom u c a st.

Ide o dokonanie tohto trestn eh o cinu formou navodu, alebo objednania, pricom sa vseobecne u stan o v en ia o ucastnictve nem ozu p o u z it, pretoze zakon ich v tom to pripade povazuje za dokonanu form u trestn eh o cinu. Za d ok onany cin sa dokonca povazuje aj p rip a d p o k u su o ta k u to form u ucastnictva.

Podl’a odseku 2, pism. e) pachatel’

p lan u je spachanie cinu uvedeneho v odseku 1 v um ysle s p a c h a t alebo u m o z n it jeho spachanie.

(10)

S u c a s n a tre stn o p ra v n a u p ra v a boja s tero rizm o m v S lo v e n s k e j R e p u b lik e ₆₉

V tom to pripade ide v lastn e o vyvojove stad ium trestn eh o cinu - pripra- va n a zlocin, formou organizatorstva, pricom k dokonaniu cinu alebo k jeho pokusu skutocne nem usi d o jst. Aj v tom to pripade ide o dokonany tre stn y cin, n ap riek tom u, ze k cinu nedoslo.

Podfa Dovodovej spravy k tejto novele TZ boli uvedene trestno p ravn e konania do § 419 ods. 2 zavedene „na zaklade zavazku podfa cl. 5, 6, 7 a 9 Dohovoru Rady Europy o predchadzani terorizm u z 16. m aja 2005, ktory je p latn y pre Slovensku repu b lik u od 1. ju n a 2007 a zakotvuje tr e s tn o s t verejneho podnecovania n a pachanie trestn eh o cinu terorizm u „sposobom obhajujucim alebo ospravedlńujucim tre s tn y cin terorizm u so sposobenim nebez- p e c en stv a jeh o s p a c h a n ia “, p osk y to v an ie know -how n a vyrob u z b ra n i a vybusnin, ako aj nebezpecnych a skodlivych lato k n a ucel spachania trestn eh o cinu terorizm u, poziadanie ineho o spachanie trestn eh o cinu terorizm u alebo o u c a s t n a ńom, pokusu alebo ucasti n a tychto form ach okrem pokusu o verejne podnecovanie, co je vyjadrene v skutkovej po dstate ako tr e s tn o s t pokusu alebo u casti n a poskytovani know-how n a vyrobu zbrani alebo inych veci a latok, n a objednavke sp achania alebo u casti n a trestn o m cine terorizm u a tre s tn o s t u casti n a verejnom podnecovani v zakone stano- venym sposobom. Z ah rn u tie vyvojoveho sta d ia pokusu do skutkovej podstaty je odovodnene potrebou v y tv o rit z neho tzv. podporny tre s tn y cin v zmysle cl. 9 tohto dohovoru okrem verejneho podnecovania n a jeho spachanie. Zakotve- nie ucasti n a takom to trestn o m cine je odovodnene tym , ze dohovor vyzaduje t r e s tn o s t ria d e n ia , zosnovania, podpory a vseobecne u c a sti n a tychto form ach terorizm u, a t o v zmysle cl. 9 tohto dohovoru ako podporneho trestn eho cinu“.

O kolnostam i podm ieńujucim i pouzitie vyssej trestn ej sadzby uvedene v odseku 3 su: „sposobenie ta z k e j ujm y n a zdravi viacerym osobam alebo s m r t viacerych osob, spachanie cinu n a chranenej osobe, voci ozbrojenym silam alebo ozbrojenym zborom, alebo spachanie cinu clenom nebezpecneho zoskupenia, alebo za krizovej situacie“

D alsia kvalifikovana skutkova po dstata, zavedena do zakona uvedenou novelou, v odseku 4 stanovuje, ze prisnejsie tre stn y je ten, „kto spacha cin uvedeny v odseku 2 pism. a) a tym um ozni pouzitie“ nim zhrom azdenych alebo poskytnutych financnych alebo inych prostriedkov n a spachanie alebo pokus cinu vedeneho v odseku 1, „alebo ich tak ym sposobom sam pouzije alebo ak spacha cin uvedeny v odseku 2 pism . d) a tym um ozni spachanie alebo pokus cinu uvedeneho v odseku 1“.

P ri pouziti kvalifikacie podfa odsekov 3 alebo 4 zakon v sankcii uvadza absolutne urcity tre st, a to dozivotie.

(11)

S u m m a ry

C u rren t tre a tm e n t in c rim in a l la w to co m b a t terro rism in th e S lo va k R ep u b lic

K eyw ords: te rro ris m , te rro ris m , in tim id a tio n of th e p o p u latio n , c o n s titu tio n a l, p o litica l, econo m ic or social s tr u c tu r e s o f law.

The article provides a survey on individual featu res of th e body of the offence set forth in Section 419 nam ed “Terrorism and certain forms of p articip atio n in terro rism ” of a cu rren tly effective C rim inal Act and in te rp re ta tio n of certain term inology th e section contains. Also, the article points out c e rtain problem s th a t m ay arise in th e course of application of th e above body of offence in practice.