Posobnost’ a postavenie Kodifikačnej Komisie R.P

PoFský štát, ako už bolo zdóraznené vyššie, mal v porovnaní s ostatnými európskymi štátmi, ktoré po prvej světověj vojně museli riešiť unifikačné a kodifikačné problémy, ťažšiu východiskovú pozíciu. „Bolo málo národov vo světových dějinách a nebolo náro­ da p o světověj vojně, ktorý by bol býval nútený prevádzať výstavbu svojho štátu za tak ťažkých okolností ako (terajšie) Polsko” 103. Ako uvádza prof. Franciszek Ksavery Fierich, prvý prezident poFskej Ko­ difikačnej komisie táto situácia bola spósobená najma dvoma sku- točnosťami:

1)predovšetkým sa k odifikácia v PoFsku nem ohla oprieť o vlastné zákonodárstvo, ktoré by sa dalo uviesť do života na území celého štátu;

2) na druhej straně však potřeba jednoty štátu si vyžadovala jed­ notu právneho poriadku čo v najkratšom možnom čase104.

Práce na kodifikácii začali už pred získáním nezávislosti poFského štátu na póde Regentskej Rady. Bezprostredne po vzniku poFského štátu sa kodifikačné práce sústredili do komisii vytvořených pri Ministerstve spravodlivosti a nezaostali ani právnické fakulty ako centra vedy a vzdělanosti105.

Dňa 1. apríla 1919 bol novovytvorenému Sejmu posłańcom Dr. Zygmundom Markom podaný návrh na zriadenie „Stálej kodifikačnej kom isie”, której základnou úlohou malo byť vypracovanie jed­ notného zákonodárstva tak v oblasti práva civilného ako i trestného106.

"'3 F. Vaverka, Unifikačný problém v právnych poriadkoch štátov poválečnej

Strednej Európy. (Predbežný úvodný referát pre unifikačný kongres právnický

v Bratislavě v dňoch 2 6 -2 8 IX 1937), s. 357.

1114 X. Fierich, Kom isja Kodyfikacyjna w Rzeczypospolitej Polskiej, „Ruch Prawniczy, Ekonomiczny i Socjologiczny’', 5, 1925, s. 655.

105 S. Grodziski, Kom isja Kodyfikacyjna R zeczp o sp o litej Polskiej, „Czasopi­ smo Prawno-Historyczne”, 33, 1981, s. 48—49.

Snahy o kodifikáciu a unifikáciu súkrom ného (ob čian sk eh o) práva.. 143

Okrem návrhu Dr. Zygmunda Marka boli do rokovania právnej ko­ misie Sejmu předložené aj ďalšie štyri návrhy - projekty zriadenia kodifikačných komisií107. Boli to projekty Ministerstva spravodli- vosti, 2.předsedu Najvyššieho súdu Franciszka Nowodworskiego, projekt předsedu komisie civilného práva pri Ministerstve spravo- dlivosti Henryka Konica a předsedu komisie civilného práva pro­ cesného pri Ministerstve spravodlivosti Jana Jakuba Litauera108. Základný rozdiel medzi uvedenými návrhmi vytvorenia Kodifikačnej komisie spočíval vo vymedzení postavenia Kodifikačnej komisie, konkrétné či pojde o orgán Sejmu (projekty Z. Marka, F. Now o­ dworskiego a J. J. Litauera), alebo pojde o orgán moci výkonnej (projekt Ministerstva spravodlivosti), ku ktorému sa přibližoval návrh H. Konica, ktorý K odifik ačn ú kom isiu p o d riaď o val priam o náčelníkovi štátu. Nakoniec sa dospělo ku kompromisu medzi dvo­ rná krajnými stanoviskami a z Kodifikačnej komisie sa stal nezávislý a samostatný orgán109, ktorý vo vzťahu k Sejmu vystupoval ako „po­ mocný orgán” pripravujúci návrhy zákonov, ktoré do Sejmu pred- kladal Minister spravodlivosti. Zákon o Kodifikačnej komisii bol Sejmom jednomysel’ne schválený dňa 3. júna 1919"°. Z rozboru ustanovení tohto zákona je zřejmé, že išlo o základnu právnu normu upravujúcu postavenie a posobnost’ Kodifikačnej komisie. Zákon

1(17 Ibidem, s. 50.

10* Tieto projekty sa od seba odlišovali najma a) postavením a charakterom Kodifikačnej komisie, b) kompetenciou Kodifikačnej komisie, c) organizáciou Kodifikačnej komisie. Texty jednotlivých projektov spolu s textom návrhu zákona o Kodifikačnej komisii pozři In: Kwartalnik Prawa Cywilnego i Karnego, II, 1919, s. 275-291. Ďalej pozři K. Sójka-Zielińska, Organizacja p ra c nad kodyfikacją

prawa cywilnego w Polsce międzywojennej, „Czasopismo Prawno-Historyczne”,

27,1975, z. 2, s. 272-273.

X. Fierich, Komisja Kodyfikacyjna w Rzeczypospolitej Polskiej, s. 655. Ďalej pozři F. Ks. Fierich.&osHwei ustawy o Komisji Kodyfikacyjnej do Konsty­

tucji, „Czasopismo Prawnicze i Ekonomiczne”, 22, 1924, nr 1-1 2 , s. 9 5 -9 8

a S. Plaza. Historia praw a w Polsce na tle porównawczym. Część III. Okres mię­

dzywojenny, s. 36.

1 4 4 M iriam L a cla vík o vá

o Kodifikačnej komisii pozostával z ósmich paragrafov. V zmysle u stanovenia § 2 zákona do posobnosti K odifikačnej komisie prináležalo:

a) príprava návrhov jednotného zákonodárstva v oblasti práva občianskeho (civilného) a trestného;

b) príprava iných zákonodárných projektov, ktoré Kodifikačná kommisia vypracuje na základe rozhodnutia Sejmu alebo po dohodě s M inisterstvom spravodlivosti1".

Návrhy zákonov, ktoré pripraví Kodifikačna komisia, předkládá do Sejmu minister spravodlivosti ako návrhy vládne. Správy o svo- jej činnosti podává Kodifikačná komisia Sejmu aspoň raz za pol roka. Materialne zabezpečenie činnosti Kodifikačnej komisie zákon zveril Ministerstvu spravodlivosti. Kodifikačná komisia má právo v obore svojej činnosti žiadať od iných úradov potřebné informácie a vysvetlenia. Otázkami organizačného zloženia Kodifikačnej ko­ misie sa zaoberali § 4 a 5 citovaného zákona. Na čele Komisie stál prezident a traja viceprezidenti, ktoiých menuje náčelník štátu na návrh ministra spravodlivosti po dohodě s maršálkom Sejmu. Do komisie bolo d’alej tým istým sposobom vymenovaných ďalších 40 členov. Případných ďalších členov komisie mal vyměňovat’ náčelník štátu (neskór prezident R.P.) na návrh prezídia Kodifikačnej komi­ sie. Minister spravodlivosti je v komisii zastúpený svojim stálým delegatom. Minister sa móže osobne alebo prostredníctvom svojich delegátov zúčastňovat’ na práci komisie. V zmysle § 6 Kodifikačná komisia vypracuje svoj Vnútorný organizačný poriadok, v ktorom podrobné upraví svoju vlastnú vnútornú organizáciu a činnost’. Zákon o Kodifikačnej komisii nadobudol účinnost’ dňom svojho vyhláse- nia. Vykonáním zákona bol poverený minister spravodlivosti.

Ako už bolo vyššie uvedené Kodifikačná komisia bola autonóm- nym nezávislým orgánom sui generis, ktorý vo vzťahu k Minister­

111 N ezávisle od Kodifikačnej komisie рокіаГ išlo o zjednotenie práva správné­ ho unifikačnú a kodifikačnú prácu uskutečňovali jednotlivé ministerstva.

Snahy o kodifikáciu a unifikáciu súkrom ného (ob čian sk eh o) práva... 145

stvu spravodlivosti vystupoval samostatné, to znamená že Kodifi- kačná komisia v odbore plněnia svojich úloh nepodliehala M inister­ stvu spravodlivosti. Vo vztahu k Sejmu nedisponovalaprávom záko- nodarnej iniciativy a všetky návrhy komisiou pripravené predkladal Sejmu minister spravodlivosti. Takto pripravený návrh zákona mohol byť změněný či doplněný zo strany ministerstva ako aj pri konkrétnom prerokovaní návrhu Sejmom. Kodifikačná komisia bola chápaná ako dočasný orgán, ktorého činnost’ sa končí splněním účelu pre ktorý bola zriadená. Komisia úzko spolupracovala nielen s právnickými fa­ kultami (najma cez profesorov právnických fakúlt, z ktorých mnohí boli členmi Kodifikačnej komisie) ale aj s právnickými organizacja­ mi akou bola „Stála delegácia právnických združení a inštitúcií Repu­ bliky PoFskej”. Pomocnými organizáciami Kodifikačnej komisie boli „Polské Tovaryšstvo Zákonodárstva Civilného”a „Polské Tovaryšstvo Zákonodárstva Trestného”, ktoré úzko spolupracovali sozahraničnými právnickými organizáciami. Kodifikačná komisia tak představovala grémium expertov a nie politikov, čo sa často považuje za jednu z příčin jej bezmocnosti v konfliktných situáciách vznikajúcich pri prerokovaní niektorých jej návrhov"2.

Prvým prezidentom Kodifikačnej komisie sa stal profesor Fran­ ciszek Ksawery Fierich z univerzity v Krakove a viceprezidentami profesor Ernest Till z univerzity v Lvove, dr. Stanisław Bukowiecki z Generalnej prokuratúry vo Varšavě a advokát Ludwik Cichowicz z Poznane, ktorých dňa 23. septembra 1919 vyměňoval náčelník štátu Józef Piłsudski"3. Zloženie členov komisie sa muselo prispósobiť náročnosti úloh komisie - vypracovaniu jednotného zákonodárstva pre celý pofský štát, v ktorom s istým zjednodušením súčasne platili 4 rózne právně systémy. Ak by sme si chceli přiblížit’ personalne zloženie prvej Kodifikačnej komisie - 19 jej členov bolo z Varšavy,

11 z Krakova, 8 z Poznane, 6 z Lvova, 1 z Gdańska a 1 z V ilna"4.

112 K. Sójka-Zielińska, Organizacja p ra c nad kodyfikacją p ra w a cywilnego

w Polsce międzywojennej, s. 273.

m S. Grodziski, Komisja Kodyfikacyjna R zeczypospolitej Polskiej, s. 54. 114 Ibidem.

1 4 6 M iriam L a c la v ík o v á

Inauguračné zasadanie Kodifikačnej komisie sa uskutečnilo 10. no- vembra 1919 na KráFovskom zámku vo Varšavě. Prvý vnútorný or- ganizačný poriadok bol schválený 13. novembra 1919. PodFa neho sa Kodifikačná komisia rozčlenila na dve oddelenia- oddelenie práva občianskeho (civilného) a oddelenie práva trestného, ktoré sa ďalej členili na sekcie115. Práce komisie riadilo prezídium komisie (prezi­ dent, traja viceprezidenti a sekretár riadiaci kanceláriu komisie). Prijímanie a prerokovanie návrhov připravených jednotlivými od- deleniami prináležalo tzv. všeobecnému zasadaniu Kodifikačnej komisie. Táto organizačná štruktúra Kodifikačnej komisie však ne- vydržala dlho. V priebehu roku 1920 došlo k významným změnám v štruktúre Kodifikačnej kom isie-v y tv o řili sa 4 osobitné kancelarie - hlavná kancelaria vo Varšavě (pod vedením sekretára komisie), kancelaria prezidenta v Krakove, kancelaria viceprezidenta v Cvove, kancelaria viceprezidenta v Poznani a vytvořila sa osobitná podko- m isia pre organizáciu súdnictva. O ddelenia občianskeho práva a trestného práva sa členili na sekcie. Dalším problemom, ktorý bolo nevyhnutné riešiť bol problém fungován ia „všeobecného zasadania” komisie, nakol’ko účasť jednotlivých členov na všeobecnom zasa- daní sa stávala veFmi náročnou. N utnost’ zmien organizačnej štruktúry Kodifikačnej komisie viedla k prijatiu druhého vnútorného organizačného poriadku komisie dňa 5. decembra 1921, v zmysle ktorého časť funkcií póvodného „všeobecného zasadania” komisie prebralo 16-členné širšie prezídium komisie nazvané „Výbor orga- nizácie prác” . Clenmi výboru organizácie prác sa stali prezident komisie, viceprezidenti, predsedovia oddelení a členovia generálne- ho sekretariátu. Učinnosťou ďalšieho vnútorného poriadku komisie zo dňa 14. decembra 1924 zanikli oddelenia a kodifikačné práce prebiehali v jednotlivých sekciách a podkomisiách. Súčasne sa skráti- la procedúra prijímania návrhu v rámci komisie - návrh vypraco­

115 Oddelenie občianskeho (civilného) práva sa rozdělilo na 3 sekcie - sekciu občianskeho práva hmotného, sekciu práva obchodného a sekciu občianskeho práva procesného. Oddelenie práva trestného sa až v máji 1920 rozdělilo na 2 sekcie - sekciu trestného práva hmotného a sekciu trestného práva procesného.

Snahy o kodifikáciu a unifikáciu súkrom ného (ob čia n sk eh o ) práva... 1 47

vaný podkomisiou bol schválený v sekcii a bez zvolania „všeobecné­ ho zasadania” bol postúpený Výboru organizácie prác a odtiaP násled- ne cez Ministerstvo spravodlivosti předložený Sejmu.

Ťažisko konkrétných kodifikačných prác tak v najvačšej miere stále spočívalo na individuálnej práci jednotlivcov - referentov a koreferentov. Nový vnútorný organizačný poriadok z 19. decem- bra 1932"6 zrušil sekcie a práca sa uskutečňovala v jednotlivých podkomisiách vytváraných pod Fa potřeby. Už začiatkom 30-tych rokov bolo zrušené „všeobecné zasadanie” komisie a miesto Výbo­ ru organizácie prác zaujalo „SchvaPovacie kolegium”, ktorého člen- mi sa stali členovia prezídia, předseda danej podkomisie, referent a připadne i koreferent daného projektu. Táto vnútomá organizácia Kodifikačnej komisie pretrvala až do vypuknutia druhej světověj vojny. Projekty pred i skuto vané v rámci Kodifikačnej komisie boli následne vydané tlačou a rozposielané členom komisie, súdom, do­ tknutým úradom, právnickým inštitúciám a združeniam, príp. jed ­ notlivým významným právnikom - špecialistom. Tlačou vyšli aj dóvodové správy projektov, či správy o činnosti Kodifikačnej komi­ sie. Najvýznamnejším v tomto ohl’ade bolo vydavatel’stvo Kodifi­ kačnej komisie, z ktorého činnosti pochádza 89 zvázkov117.

Po smrti Fraciszka Ksaweryho Fiericha (rok 1928) sa novým prezidentem Kodifikačnej komisie (až v roku 1932) stal Boleslav Norbert Pohorecki. S postupom kodifikačných prác a ukončením niektorých projektov sa zužovala aj personalna skladba komisie. S návrhmi zostavenými komisiou bola oboznamovaná široká odborná i laická veřejnost’ prostredníctvom konferencií a čiastočne aj tlačou materiálov kom isie"8.

116 Regulamin Komisji Kodyfikacyjnej uchwalony w dniu 19 grudnia 1932 obowiązujący od dnia 1 stycznia 1933, pozri In: Kwartalnik Prawa Prywatnego, 1,

1992, z. 1-4, s. 181-186.

117 S. Plaza, Historia pra w a w Polsce na tle porównawczym. Część III. Okres

międzywojenny, s. 38.

"* W. Dbalowski, O pracow ni-czytelni i archiwizacji materjalow Komisji

1 4 8 M iriam L a cla v ík o v á

Pred Kodifikačnou komisiou stála nelahká úloha - čo najskór zabezpečit’ zjednotenie práva obnoveného polského štátu zvolenou cestou tvorby nových základných kodifikácií. Na druhej straně však požiadavka kvality zákonodárstva, ktorého príprava spočívala na Kodifikačnej komisii nedovol’ovala brať za prioritu naliehavosť kodifikačných prác. Kodifikačná komisia ihned’ na začiatku svojej činnosti vylúčila možnost’ nahradit’ rózne právně systémy platiace v pol'skom štáte akýmsi „dočasným právom”, ktoré by akiste muse­ lo byť neustále menené a doplňané. Prvý předseda Kodifikačnej ko­ misie už na začiatku kodifikačných prác správné predpokladal, že nemožno dúfať v ich rýchle skončenie. „Pomalé tempo” kodifi­ kačných prác, ktoré bolo neskór Kodifikačnej komisii vyčítané"9 bolo ďalej spósobené aj skutočnosťami, ktoré priamo od Kodifi­ kačnej komisie nezáviseli - presadením sa a uplatněním autority novovytvoreného orgánu, ako aj procedúrou prijímania projektov vypracovaných Kodifikačnou komisiou v Sejme. Prácu komisie li­ mitovali aj finančně prostriedky, ktoré boli na jej činnost’ vyme- dzené. V neposlednej miere však svoju úlohu zohrali aj dlhodobé procesy hladania efektívnych metód orgánu zloženého z členov rózneho veku, profesionálneho postavenia či pováh120 vyškolených právu a právnej terminologii danej konkretnej záborovej oblasti Pol'ska121. Zložitá niekoPkostupňová organizácia Kodifikačnej ko­ misie a tendencia prediskutovania každého ustanovenia na różnych stupňoch, ku ktorej sa připojila náročnost’ zídenia všeobecného za­ sadania komisie boli ďalšími skutočnosťami, ktoré sposobili, že v prvých desiatich rokoch existencie a činnosti Kodifikačnej ko­ misie jej činnost’vykazovala „pomalé tempo” kodifikačných prác122.

119 Pozři napr. Z. Sitnicki, Kodyfikacja a unifikacja, „Przegląd Sądowy”. 5. 1929, nr 4, s. 53-58.

12(1 S. Bukowiecki. Na powitanie Kwartalnika Prawa Prywatnego. „Kwartal­ nik Prawa Prywatnego", 1, 1938. z. l . s . 12-13.

121 S. Plaza, H istoria praw a w Polsce na tle porównawczym. Część III. Okres

międzywojenny, s. 42.

Snahy o kodifikáciu a unifikáciu súkrom ného (ob čia n sk eh o ) práva. 149

V tridsiatych rokoch sa však situácia změnila. K tejto zmene přispě­ la jednak reorganizacja kodifikačných prác - nový vnútorný organi- začný poriadok a zrušenie všeobecného zasadania komisie, ako aj zjednodušenie prijimania projektov vyhotovených Kodifikačnou komisiou - drvivá váčšina projektov nadobudla svoju právnu silu nie ako zákon, ale ako nariadenie prezidenta R.P.123. Napriek všetkým problemom s ktorými sa Kodifikačná komisia musela vysporiadať na poli unifikácie a kodifikácie práva v PoPsku124 odviedla vePký kus práce nielen v medzivojnovom období, ale aj v období po dru- hej světověj vojně, keď sa urýchlene zužitkovali materiály připra­ vené Kodifikačnou komisiou v období medzi dvoma vojnam i125.

2.3. Výsledky unifikačných a kodifikačných snáh