A C T A U N I V E R S I T A T I S L O D Z I E N S ł S FOLIA IUR1DICA 42, 1989
Katarina Kirstovd
PKÀVNA Ü
ï
>
KL
A
.
VA SLUŻIEB V ĆSL.
OBftlANSKOM PRÂVE
Osobitosfou nâSho civitného kôdexu v porovnani н civiln ÿm i kôdexami cociaiiBtickÿcb krajin je té skutc&nosf, £o obsahuje zùkladnü prAvnu Ö- pravu «iu fieb poskytovanÿch socialisitickÿrai organizacjami оЬЛапот v oeo- bitnej & » t i zAkona. Po prv ÿk ràt ekunomickâ katogória e lu ïle b naêla svoj o d n u v pràvn ej dprave Ob&unskeho zAkonnika (zàkon f . 40/1964 Z b . , cŁulej ten O Z ), kto rÿ nadobudol tiSinnost* 01.04.1964. ObPiartóky zakon nik bol novelizovttnÿ zAkonom C. 131/1982 Z b ., ktorÿm sa me ni e DOPIiNA Obftanbky zAkonnfk a uprovuju »a niektoró dalSie majelkové vzl'ahy, kto rÿ nadobudol ACtnnoHt1 01.04.1983, okrem I 489 a, k to rÿ nadobudol ЛШп- noet' u ï 01.01.1983^. Kategdriu slu ïlub obdobne ako ndS zakonnik »pra- vii v aamostatnej £aeti aj OZ NDR г 1975 r . , kto rÿ vSak dôslednejSie vychàdza z ektinondckej ktosifikAcie e lu ïiu b .
Proti vymedzeniu pojmu elu île b v uaSom OZ sa namieta, ïe ide о evoj- sk<5 vyœedz^nle, ktord nezodpovedû «konomickému vymedzeniu slu fie b. J e pravd a, lu pre prAvnu dpravu je u rïu jû ca ekonoraickâ strAnka toho - ktorého epoloSen*kého vzt'ahu, to ovïem neznamerui, ïe ncmâSc n e f uvo- jo osobitné zàkonitosti. F.konomic-ké kategória iriuïieb a triedenle slu ïlob pod fa ekonumlckÿch Cft mA vÿznam pre prdivo, avSak prAvna kategória slu ïie b , re sp. jednoliivé prAvne d ru h y e lu ïie b , riemuaia sa zhodovaf s c-konotuickÿmi druhmi e lu ïieb . Pre prAvnu iSpravu t o tiï inôïu b y f roz- hodiijiitx* aj Iné probiémy, n et pre danÿ t>polo£enskÿ vztiah v oblasti e- konomiky. Zâkonodarca p ri koncipovani JV . »asti OZ (pod nAzvom
r'odfâ & 507a ode. 1 0Z v ïnenf novely vä Siin a ustanovenf tiovcly l'AÂ fcpalnü lu: i une s f 01.4<1964. C i t. ustanov&nie zavidza novÿ druh posky- tovaniâ slu zieb obeanmi - tzw. doplnkové slu ïb y . Nariadenie v lâ d republik (pre ĆSft с . 154/1982 Zb. a pre SSR £. 158/1982 Z b .) podrobnejSie upravujii podaienky, *a ktorjfch t ie t o slu ïb y poskytujó.
"S łu ż b y ") vyehAdzal zo eprävneho tieudku, ïe s lu ïb y v soeializme plnia ind funkciu n e ï v predoSlÿch spoloCerisko-ekonomickÿch formdciâch a do- spel k rnizoru, żeby nebolo e prévne socialistickÿ systèm slu ïie b vlesnal do systému zâvâzkov prevzatÿch z bÿvalej pràvn ej d p rav y. Hoci OZ ne- deiinuje pojem slu ïieb , na z&klade a n a lizy dospejeme k zâveru, ïe OZ pod sluïbami rozumie osobitné oblig»6noprévne vzfahy vznikajôce medzi eo- cialistickÿmi organizéciami « ob&nm i, prifom predmetom tÿchto vztkhov sd vecné pinenia, vÿkony a iné pinenia zamerané na uspokojovanie hmot- nÿch a ku lturnych potrieb obfanov ( ï 222 o*.U. 1 O Z ). Ide о pr&vne vzUa- hy vzmkftjüf^e spravidla na zmluvnom podkłade. Odsek 1 okrem vSeobec- ného vymedzenia pojmu slu ïie b, vyplÿvajü ceho г u rîe n ia predmetu slu ïie b, sń s lu ïb y vymedzené aj tÿm, ïe OZ kvaiifikuje ako s lu ïb y a) ur£ité kon- krétne pràvne vztlahy, ktoré upravuje ako konkrétne typ y s lu ïie b . Ako konkrétne typy slu ïieb OZ upravuje predaj v obchode, poïiCiavanie v « i , zhotovenie veci na zàkazku, oprava a u prava v eci, obstarévatefaké slu ïby, ubytovaeie slu ïb y , preprevné s lu ïb y , prâvnu pornor; advokàtskej orgunl- zéoie, peftaïné s lu ïb y a pois lente. Naprotl tomu OZ nekvalifikuje ako elu ïbn pràvne vztah y, ktoré umoïftuju dlhodobé bÿvante obfanov. Ticto vzteh y upravuje v rsimei osobitného inStUiitu osobného uïivu m u bylov (* 152-189 O Z ), prfpadne v ràmci û p ra vy in ÿch zmlùv, ktoré sti obsiah- nuté v V. £astl OZ ( I 390-396) ako aj v ràmci ù piu vy tzv. iny'ch ob- fcianskopràvnyeh vztîahov ( I 493 O Z ).
Napriek tomu, ïe urCité pràvne vztk hy, kvaiifikovan é OZ ako s lu ïb y , nespffiajà podmienky sluïieb z ekonomického hfadi.ska, nemusfme, regpe- ktujue vSfu zàkonodarcu, aj tieto vztkhy z pràvneho hfadiska povaïovet1 zft s lu ïb y . Zâkonodarea bol si zrejme vedomÿ, ïe vymedzenie pojmu slu- ïie b v OZ sa nezhoduje s vymedzenfm spotrebnÿch slu ïieb z ekonomieké- ho hfadiska. Naprjek tomu väak vymedzü s lu ïb y z legislatfvnitechnickÿch dôvodov inÿm spfisobom. Zâkonodarea bol pritom vedenÿ snahou vytvo- rit'u ce len d àpravu osobitnÿeh obligaSimprùvnych vztahov vznikajàcieh na zmluvnom podklade medzi socialist ickÿmi organizàciaini a ob£aiuni. P ri klaeifikécii obligàcii zaradenÿch do IV . 2asti OZ zâkonodarea vychàdzal zo sociàlno-ekonomickej funkele sledovanej tÿmito obligdciami priuspoko- jovani hmotnÿch a k u ltü rny ch potrieb obCanov, riajmâ na zâklade zmlùv uzavretÿch medzi social! s tick ÿmi organizàciami, ktoré s lu ïb y poskytuju a obïanm i, ktorÿm sa s lu ïb y poskytu jii. P r i komplex nej liprave \>bli- gaSnÿch vztahov, ktoré vznikajii medzi socialistickÿmi organizäciaini a obïanmi p r i poskytovanà s lu ïie b , ako aj p ri obdobnÿeh ïin no stiach , ktoré zékonodarea takisto kva iifikujé ako predmet slu ïie b, boio moïné v prévnej liprave zovSeobecnit’ urCité zàsady tÿkajüce sa vSetkÿeh
dru-hov slu îieb a upravit* ich vo forme vâeobecnÿch ustanovenf о slu&béch platn ÿch pre vBetky d ru h y slu îie b u pravenÿch oeobitnÿmi prodpismi.
I. VZN1K O B LIG À C IÏ PHI p o s k y t o v a n! s l u î i e b
Pod fa I 224 ods. 1 OZ s lu ïb y sa poskytujd na z&klude zmitiv alebo na zAklade inÿch prëvn ych skutoCnostf. Pokiaï ide о s lu ïb y upraversé O Z , spravidla sa poskytuju na zâklade zuilüv. Zmluvnÿ zàkUd poskytova- nia elu ïieb plne zodpovedi funkcii elu ïieb, ktorÿmi sa maju uspokojovat' hcwtué a kulttirne potreby obfanov na zàklade v£eobecnÿch podmienok vytvo rvn ÿch socialistickÿmi orgamzdciami, zriadonÿmi naüou spolo£noefou zя dfeloro poskytovania elu ïieb , ako aj na zàklade ïelan f ob&rnov, ktorf majû raoïnosf pod Га svojho u vàïu nia a potrieb u za vria t1 s organizàdou zmluvu о poakytovanl u rfttej s lu ïb y . О Ь&ш teda uzaviera zinluvu na w i klad« dobrovol*i*oeti v te dy , ked ai prostrwdnurtvom s lu ïb y chce us po- kojlf u rfitô hmolnd a ku ltürnu put rebu, Naprotl tomu »ociallatické or- ganizàcie zriadené га d&rio» poskytovania slu ïleb o b& u io*, v ia ïc OZ kontraktuffrwu povinnosfou, k to r i vy piÿv u * I 224 od». 2 O Z , podfa kto- rého uk potkytn utie s lu ïb y patri k dlohàm orguniydcta, fa povintni na ïtadosf ob8ana }u poakytndt1, okrem, «k by to ncboio v meddach jej prevédzkovÿch moïnostî. Pokiar sii splnené zAkonom stnnovenë podmian - ky na uzavretie zmluvy o poskytnuti slu ïb y a organizâcia ju s otn'anoin nechee uzavriet’, môïe obfan svoje pràvo na uzavretie zmluvy о poskytnuti slu ïb y uplatnit* na südo. V siidnom konanî obfan prt-ukazujc, ï e slu ïb a pal ri k liloliim .»rganizücle, organizâcia naopak preukazuje, ïe nebolo v j*j prevàdzkovych moïnoetiach slu ib u poskytm it1. Ak süd dospejt k zâ- ve ru , îe sd dané zâkonom M anovené podmienky na u zavretie zmtuvy, svo- jfrn rozsudkom ukladajiicim vyhlàsenie voie môle nahradit* vyhtèaenie or g anizm ie, £c uzavrte zmluvu (» 161 ods. 3 О Ы Чап кку südny poriadok ).
ObCianeky zàkonnik pre jednotUvé d ru h y slu îieb upre vu je osobitné po- menované zmluvy, eü to: zmluva о p o ïiîia v a n l ve ci, zmluva о zhotoveni veci na zàkazku, zmluva о oprave a up rave veci, zmluva о poskytnut/ obstaràvatefekej s lu ïb y , zmluva о obstaranf predaja ve ci, zmluva о ûscho- v e , zmluva о poskytn uti ubytovacej s lu ïb y , zmluva о poskytn uti prdvnej ponsoci, zmluva о pCïtéke a poistnâ zmluva. Aj kecl v uetauoveni I 239 O i, о prodaji v obchode sa priamo о zmluve nehovori, niet pochybnosti
o tom, ïe aj prtda j v obchode sa u6kuto?fiuje na zÂklade zmluvy. Zmlu va о predaji tu s(ce nie je vyslovn e pontenovand, ale napriek tomu ju nemabo povaïr.vaf za aiypk-küi. Podobna aituścia je aj p ri prepi'avnÿch
sluïbrich a pri v in ik u vkladového vzt'ahu. Ani v tÿchto pripadoch OZ priamo neustanovuje о zmluvàch, avâak zakon aj tu po£{ta eo zmluvami, aj ked ich priamo nepomenuva.
Podfa I 51 OZ, kto rÿ prlpiigta inominAtnt; - atypické zmluvy, je moï- né potkylndt* slu ïb u aj takÿmito zmluvami. Ako priklad moïno uviest' zwiuvu о p o ïifa n i televizora v rémci snultiservisu. V da nom prîpade tu v/.nikâ na zâklade inominutncj zmluvy urCitÿ zmieSanÿ p râ vn y vztah (n e gotium mixtum), kto rÿ vykazuje znaky obsahu troch sluïieb upraven ÿch OZ a to: poifêanle ve c i, opravy veci, a r.apokon aj predaj ve ci. V zmysle S 496 OZ treba na atypickÿ vzfah apUkovat' uetanovenia zàkuna, ktoré upravujù vzt'ahy obsahom a ütfelom im rmjbliïSie, P ri tÿchto aty- pickÿch prâvn ych vr.tlahoeh je vÿznam zmluvy, ktorou vzniku ju, ornnoho viltf&f n t ï pri typickÿch slu ïbAch, pretole niet bezproatrednej prüv- nej ù pravy vztlahu, preto zmiuva musi upi-avif celÿ obsuh prévnvho v ztiihu.
Uzavieranie zmlùv о po skyln ull slu ïb y treba posudzoviif predovSet- kÿm podfa vSeobecnÿch ustanoveni OZ zakotvenÿch v f 43-45. Aj pre zmluvy о poskytnuti slu ïb y pluti zéisada, î e zmiuva je uzavretâ, leu &> su àëastnici zhodnü na jej obsahu. То znamenii, ïe medzi ofertou a ak- ceptdei ou mus! byt' vzâjomnÿ konsens. Vr.ijoinnÿ копьеок musi byi', nujmii pokiaf ide о essentialia negotii, po kia I* by chÿbali - zmiuva ne- v zniknę. V naêom ob£ianskoit) prâvc plati pre foriau zmlùv łAstida nefor- mAlitnsti prejavov. To znamend, 2e zmluvu inoïno epruvidla u za v riet' v hocijakej forme, teda tak dstne, ako aj piso»nne, pripadne konkludentnÿ* mi prejnvmi. Obëiunsky zakonnik pred pisuje u rfiu i formu ( pjsomnù) prâvn yeh ùkonov len vÿnimotfne. Vüfêina zmluv p poskytnuti s lu ïb y moï- no uzavriet' v hocijakej forme, iba v dvoch pripadoch OZ na uzavretie zmluvy predpisujo ptsomnu formu: je tu p ri zmluve о poskytftutf pô- ï i f k y (S 341 ods. 2) a pri poistnej zmluve (* 348). Od tÿch to prî- padov treba odüSovat1 p rip a d y , v k torÿch OZ uklada orgaiuzttcii vydat* ob<5anovi pisom ni? potvrdenie о prijatt objednâvky. Vydanie pisomného potvrdenie vëak nepodmieftuje plutnost' samej zmluvy, ale ide len о pîsomnÿ prejav, ktorÿm sa potvrdzuje, ïe doslo k uzavretiu zmluvy. То г name n A, ïe ak sa pisomué potvx'denie objednàvky ne v y dû, rtespliu sa tÿm iba jedna zo zmiuvnÿch povinnosti, avSok zmiuva je platné.
K aïdâ zmiuva о poskytnuti s lu ïb y musi maf aspoîS dve esseptiaii« negotii, bez których zmiuva о poskytnuti s lu ïb y neiuôïe vzniknùt', Tÿ- mito podstatnÿuù zloïkami sü: dohov o r о predmete s lu ïb y a dohovor о cene. S lu ïb y upravené OZ sa poskytujü zâsadne za odplatu a preto ur- 6enie ceny patri v ïd y k essentiaiiam negotii. Okrem podstatnÿch
obsa-hovÿch zloïiek znüuva о po skytnu ti s lu ïb y iiifiïe obsahovat1 aj dalfiie zloï- k y ako sd natura lia negotii, prfp. ucciden talia negotil. Zo zàkladnych podstatnych obsahovÿch zloïiek OZ ttpravuje iba dohovor о cene. Pokiaf ide о ottizku, ako sa mà urCit* cena, OZ ju rieèi trojakÿm spßsobom:
a ) podfa cenovÿeh predpisov, b ) pod?« rozpoîftu,
c) odhadom.
- Najèastejgio (ak je to œoin4) sa u rfu je cena podfa cenovÿch pred- plaov. V tÿchto pripadoch, v k torÿch vahfadom na zloïitost' predmetu s lu ïb y nttnoïno ur^it' cenu podra cen ovÿch predpisov, sa u r îu je podfa rozpoftu tnajma p ri stavebn ÿch prà ca ch ). Cena u rïe n à na zâklude roz p o r u nesuâe byt* bez eńhlasu ob£ana zvÿSenà. Odhadom sa urSu je cena s lu ïb y vted y, ak cenu nemoïno ur^it? p ri uzavretl zmluvy pevnou sumou. Takio sa u rfu je çena za s lu ïb y najmä p ri oprave a tiprave veci. Aj cena urfenà odhadom ie zàv&znd. Ak organixécia potas vÿkon u s lu ïb y zistł, ïe odhadnulu c n u je treba prekroüU', je {w vinnii na to o b & n a upozor- tut iba v te d y, k t by rloSlo к poUstaméinu prekro£eniu ceny ur&jnej od hadom. Fodfu stanoviska sudnej praxe zu pods tat né prek ro fe nie cony ur* 6enej odhadom moïno p y v u ïo v a f spravidla prekrofcenie cen y urSeneJ od hadom aspoft o 10 a ï 20%. Ak organizäeia oblana neuj>ozornf na pode ta t- né prekro£enie cen y, nemd pr4vo nu zaplatanie roadlelu v cene. Ak ho u* pozorni a ol»2an ucodsiûpi od zmluvy sa mà za to, ïe s novou cenou sûhlusf.
S lu ïb y sa poskytujd vo vÿmmofnÿcih pripadoch aj na zàki&de in ÿch sku to ïn oslj uetanovenÿeh prÂVnymi predplsinl. О aké Iné sku tofn osti ide, na zàkladt- kto rÿch sa vÿiiiuwFne poskytujü s lu ï b y , OZ ncuvàdza. O bfian sky zakonnik pobita iba na dvoch miestach so vznikom slu îie b na zàkiade tnÿch skutoćtK ctt :
1. P ri prftvnej pomoei advokâtskou organizticiou
t
321 OZ po&'ta aj я ustanovem'm advokàta ob&movi jw dfa zAkoim. V takomto prfpade vznikd obîanovi bez uzavretia zmluvy s advokâtskou orgunizâciou prévo na poe- k ytn utie pravn ej pomocl uetanovenÿiu advokéltom;2. P r i poistem I 346 OZ takisti pofita s poistenfm na zàklade inej skutofcnoeti, tj. so zàkonnÿm poistenÿm (zàkonné poistenie zodpovednosti za ükody spôeobené prevâdzkou motorovÿch vozidiei podfa vy h là Sk y i. 124/ /19Ï4 Z b . ).
Pokiaf za s lu ïb y poskÿtujd podfa in ÿ ch predpisov n e ï podfa O Z.epra- vidla sa poskytujü na zàklade in ÿch skuurfnosu' prenne vymedzenÿch v tÿchio predpisoch. Ide najmü о s l u ïb y , ktoré sa obCanom poskytujü
bez-piatne г celospolotfenskÿch fondov, najm« oblast i jdravotnfctva a sociil-2
neho zabezpe6enia .
I I . O BS AH O B L IG À C lf P R I PO SK Y T O V A N l S L U Ï B Y
ObSiariBky zńkonnik mri vÊeobeené ustanov*;nia о obsahu obligàeli ( I 222* -238), ktoré tnajii vSeobecnô platnost' pre celd oblast1 poekytovania slu- ïie b upravenÿch 02 a za u r& tÿ ch podmienok в] pre oblast1 slu ïie b u- pravenÿch osobitnÿmi predpismi. Okrem toho OZ obsahujo aj konkretne ustanovenia о obsahu obligfteif vznikajûcich pri poskytovani jednotUvych druhov slu iieb (I 238-383), ktoré piatia v ï d y iba pre ten-ktorÿ druh obUgäde p ri poakytovani slu z b y. Vzàjoamÿ vzthh medzi vïeobecnou a konkrétnou ûpravou obeahu obliged/ vznikajàcieh pH j>oekytovani s lu ïb y je tak ÿ , ak ÿ je medzi v£eobec‘nÿm a oeobitnÿm ustanovenfm. To znume*
ni, rozhodujiiee a prvoradé Je v ïd y osobitn« uetanovenie, tj. v da- nom ptïpade prrfvna üpreva konkrétnej s lu ïb y , a iba ak niet osobitnej lipro vy, priehâdzajd do dvahy vSoobecr.é ustanoveni» о obsahu obligAcie.
О beu h kaïdej obligtfde tvoria eubjektivne pràva a eubjektivne povin nosti üïastnikov obliga6ného vzt'ahu. Pritom vychëdstajiic z definfde S .N . Bratu aa za subjektfvne pr&vo povaïujeme zdkonom chrâncnu u r fitii mie ru moïnosti sprd vania, a za eubjektfvnu povimiost' povaïujeme s&konom
ulo-•»
ïen d mieru nevyhnu tnosti ( vyn ü titefn osti) ur6it^ho epràvania . Vzhfadom na to, ie v ô ïlin a slu ïie b sd spravidla od plat né, musf mat' k a ïd ÿ ü- 6astn(k tejto obligńcie nielen pré va , aie aj povinnosti. Aj pri tÿch obli- gàciâch, v râmci ktorÿch dos là va obfan plnenie bezpłatne, mâ v ï d y aj urCité povinnosti voëi o rg anizàdi. Moïno teda jKjvedat’, le p ri posky- tovani s lu ïb y majô obaja - ob Cun aj organizàda aj prÂva a povinnosti a s prâvamia povinnostami jedného subjektu kore&pondujd v ïd y pré va a povinnosti druhého subjektu. Bez tohto vzdjomuého koreSpondovania pr&v a povinnosti subjektov tejto obligdcie neatfîïe existovaf uvedenÿ obltga?- n ÿ vzfah.
Od subjekt/vnych prav a subjektfvn ych povinnosti medzi konkretnymi subjektami obligaSného vz& h u pri poskytovanî s lu ïb y treba odliâov&t'
“ Z4kon £ . 20/1966 Z b . о s t a r o s t l i v u s t i о z d r a v i e i'ud u , v y h i i S k a é . A2i /1966 Z b . о p o s k y t o v a n i H e f e b n o - p r e v e n t iv n e j s l a r o s t i i v o s t i , z ik o n f . 121 /1975 Z b . о s o c ii ln o m z a b e z p ie c a m ( d p ln é z n e n i e 3 . 30/1983 Ż b . v r a i l z . S . U 6 / 1 9 8 3 Z b . ) 8 d a l i i e p r e d p is y .
J
S . N . B r a i u s , 0 s o o t n o ÿ « n ii gjra&danskoj pravosposohrtosti su-
bjoktivnycb graîdànakich p r a v , " S o v e t s k c j e g o su d a rs tv o i p t a v o " , Ъ. 8/ /1948, e. 34.
viaceré vïeobecné povinnosti organizâcii, ktoré zàkon ukludA priamo orga- nizàciâm poskytujdcim s lu ïb y v zâujme plânovitého a kvalitného uspokojova- nia hmotnÿch a ku ltiirn ych potrieb naSich obCanov prostredm ctvam elu ïie b . Tieto vSeobecné povinnosti org&nizâcie vsmtkajü priamo zo zàkona pred uzavretfm zmluvy о poskytovanl s lu ïb y . Preto tu hovorime о tzv. prtdzm luvnÿch povinnostiaeh, ktoré predchédzajü vzniku zmluvy, a tÿm aj vzniku obligäcie. V dßsledku toho, s tÿmito predzraluvnÿmi povinno- üôuni organizâcii koreSponduju priumo prdva o b & n o v. To znamenà, ie obfan nemôïe audnou cestou ïa lo v a f organizàclu о plnenie u veden ÿch po vinnosti. Ich plnenie rnûïe poïadovat* iba prislu Sn ÿ orgân hospodàrske- ho riadenia nudriadenÿ organizâcii alebo sp ràv n y orgdn, k to rÿ sa starâ о zabezpefrtnie slu îieb v urtfilom üzemnom obvode, prlpadne aj orgàny ludovej kontroly. Prvdzmluvné povinnosti sà zakotvené v
I
223 O Z. Podfa tohto ustanovenia organizâeie poskytujàce s lu ïb y svt povinné vy- tvdrot* pivdpoklsdy pr« ich poskytovanie tak , aby spolo&msky odôvodne- né po ïiadavk y obfanov boli riadne a plynule uspokojované. Zàkon tu mà na mysli vSetko, to je potrebné pre poskytovanie jedn otlivÿch slu îie b , najmä pruvidelné làsobovanie, vytvAranie potrebného potftu previidzkérn i, prUpôsobovanie prevàdzkového Sasu jednotlivÿch prevâdzkÀrni potrebàm ob&mov, vybaven ie prevàdzkàrn i potrebnÿm poîtorn odbornïkov zabez- pe£ujücioh rÿchlost’ a kvulitu slu îieb a jx>d. Jednou z hlavnÿch podmie- nok a predpokiadov pre poskytovanie elu ïie b je vy tv or cn ie takÿch do- dàvatefsko - odbtratefskÿch vzt'uhuv, ktoré by zabezpeïili p ly n u iÿ prisun ipatcriâlu a nâhrudnÿch dielcov potrebnÿch pre poskytovanie slu îie b . Naj- vfcMte tkïko stl ed zatiaf v oblasti materiâlno-technického zAsobovania. Pre zlepienie uiateriàlno-technlckého zâsobovania zrejme vÿznamnü dlohu zohrâ prijatie zàkona o ć t it nom podniku, zaFiutkora budóceho roku.Medzi v y t vdranie riadnych predpokladov na poskytovanie e lu ïie b t re ba poFitat' aj niektoré 3alSie povinnosti, ktoré ak je u ï uzavretà zmluva о poskytnuti s lu ïb y , majd vÿznam zmluvné povinn osti. V predzmluvnom gtartiu je vSak ich plnenie dôleïitÿm stimulom pri uzavierani prfeluè- nÿch zmluv s obFanmi. Takouto vÉeobecnou povlnnost'ou predzmluvného charakteru je napr. vgeobecnà ponuka tovaru vylo ïen ého vo vÿkladoch a regàioch alebo propagovanie jednotlivjfch elu ïieb v masovokomunika?nÿeh prostriedkoch, ozna&nie tovaru a in ÿch plnen f z ponükanÿch e lu ïie b ce nami, eprâvne a üplné informovanie o b & n a о predmete s lu ïb y , о ktord mà zâujem, a pod. Niektoré predzmluwné povinnosti su niekedy bliïSie konkretizované aj v osobitnÿch predpisoch. Napriklad predzmluvné po vinnosti obehodnÿch organizâcii sü podrobne npravené v zàkone о vnii- tornom obchode (z. SN K ? . 130/1981 Z b . ) ,
1. POVINNOSTI ORGANIŚCIE PEI POSKYTOVAHI SLUÏbY
K vêeobecnÿm povinnostiam organizàcli poskytujûcich s lu ïb y patrie tie-to:
1. Organizàcia je podfa
I
226 OZ povinnà po e kytn dt'slu ïbu tak, aby potreba obôana mobla byt' riadne uspokojené. Z hfadiska splnenia tejto povinnosti organizécie treba, aby organizàcia poskytla slu ïb u riadne a v6as. Ak to povaha s lu ïb y vy ïad u je , je povinnà obfana о nej spravne a üplne informovat’. Vêeobecné infortnaf nd povinnost', ktoré plat/ pre v8etky dru h y slu ïieb , je p ri niektorÿch oaobitnÿch druhoch slu ïieb e8tc konkret izované.2. Pod riadnym poskytnutiin s lu ïb y , aj keci to OZ nerozvédza, treba roztuniet’ také poskytnutie s lu ïb y , ktoré je zamerand na «plnenie uSelu sledovaného poskytovanim s lu ïb y . Poskytnu tie s lu ïb y musf predovÊetkÿœ zodpovedat' podinienkam stanovénÿch OZ a jeho vykonàvacimi predpiumi. Ak bu pre plnenie veci alebo pre vykonanle urCltÿch p ré v st&novené tech- nické normy, «nue( plnenie organizàcie zodpovedat technickÿm normàæ. Okrem toho poskytnutie s lu ïb y mus/ zodpovedat' podmienkam dohodnutÿm v zmluve, tj. podmionkam vyïadovanÿm objednévatefom s lu ïb y , ktoré sa v aualuve о poskytnutf s lu ïb y akceptovaii. K lad ne jxiskytnutiü s lu ïb y v y ïadu je £anto od organizécie vynaloïenie vgetkého ésilia, pokiaf Ide о riadnu starostlivost1 о prevzatf veci od obfana ako aj pokiaf ide о spô- sob pouSitia etrojov, veci a vÿsltidkov fudskej préce, ktoré sé z h fa dlska splnenia povinnosti organizécie nevyh nutné. Za w spln en ie povin nosti slu ïb u poskytndt' riadne, organizàcia zodpovedà sp£eobmi ustano- venÿmi O Z alebo û£astrn'kmi dohodnutÿtui.
3. DulSou dôleïitou povinnostbu organizécie je poskytmit' slu ïbu vftus. Pod vëasnÿm poskytnut/m s lu ïb y rozumienie také poskytnutie s lu ïb y , kto- r«< sa uskutoSrii v ur£enom Case. Kedy sa mà sUiïba poskytnét’, vy p lÿv a spravidla zo zmluvy. MÔïe to byt' v5ak stanovenê aj priamo v prévnom pred piso. Naprfklud pri prepravn ÿch sluïbéch prepravné poriadky ustano- vujti, dokedy treba uskutoCnit' prepravu né kladov jednak podfa druhu zésielky, jednak podfa vzdialenosti, do ktorej treba nékiad prepravit'. Na poskytnutie u rfitÿc h slu ïieb pràvne predpisy ustanovujù t/.v. maximàlne dodacie lehoty (p r i zhotovem veci na zékazku a pri opravs a tipmve v e c i ) , ktoré sa nemajii prekrofit'. Ak organizécià neposkytne slu ïb u vCas, zodpovedé spBsobmi stanovenÿuii v OZ alebo uüastnikmi dnhodnutÿmi.
2. POVINNOSTI 0R6j*A t'HI Ро зетта х/ SLUZBY
Obèan oui najtnü tieto povinn osti:
1. Je povinnÿ poskytovat' organizâcii sùCinnost', ktoré je na vyko- nanie s lu ïb y poirebné (S 227 0 2 ) , Povinnoet' poskyinù t' sûèinnost' pa tin niftdzi zakladné povinnosti оЬбапа, preto ïe mnolré s lu ïb y organizécia vôbec nemfiïe poskytnùt* bez primeronej a potrebnej eû&nnoxü ob&ma. Akà su&nnost* je v konkrétnom pripade potrebné, zévisi najmä od pova- h y s lu ïb y , aie aj od toho, ako sa zmluvné stran y na sW in n o sti dohodli. J e potrebné si uvedomit’, te zàkon układa ob&movi povionust' poshyt-
n ù f takii eüMnnosl'. ktorà je potrebné na vykonanie s lu ïb y , Nt.jde tu teda о tpolofnö vyhotovenie ur6itého die la . Tüto sku to ïn o sf si umohé or- ganizàeie neuvedomuju a in te rpret uju tiUo povinnost* ob&uia extenzivne na jeho tarch u . Osûbitnÿ v У znam mé poskytnutie eùëlnnosU p ri znotovenf veci na ïAkazku. Této eóCinnost' spo?jva v dodani materùilu aUbo v osobnej Einnoati. P r i oprave a up rave veci je obdobnd (rm pr, obfîan je povinnÿ umoïnit* pri stup do bytu p ri oprave teie vizora). V dôsiedkw neposkytnuiia sùëinnosti orgunizéoia nemôïe hn«3 odstüpit' od zmluvy» k odstùpenlu ши2e priatùpi»', ak ob&m neposkyme süSinnost' am v dodu- tt«?nej prim eram j lehote danej mu organ Ixéciou (k 227, ve ia posledné O Z ).
2. Okrem poekytnutta sü &n no sli, hluvnou povinnosti.u obfana p ri pla- tenÿot» >>luït«»f{i je zapiatit* za семи za poekytnutd s lu ïb u . Podfu i 232 ods. 1 OZ cena je z ro ïn é (spla tn é ) spravidia v hotovosti p ri poakyt- nuti' s lu ïb y . Zékonodarca véak pripuetii z tejto zàcady vÿnituk u, kedy je organizécia opràvnené ïiudat' preddavok alebo zaplatanie ceny voj^red. Za vàfSinu slu îie b sa cena pluli' v hotovosti. O bciansky zdkounfk p oïlta v ïa k aj s tÿm, ïe za niektoré s lu ïb y sa cena fak tu ru je , K toré s lu ïb y je orgunizdeia poviinut fakturovet', uetanovujù predpisy m inisterstva financif о fakt uro van i4. Ak sa cena faktu ru je , je obë&n povinn ÿ zaplatit' cenu do siedmich dni po d o r u & n i fa k id r y . P r i bezplutnÿch siu ïbéeh obfan nemé povinnoet' piatit* (.«nu za a lu ïb u , p ii tÿchto slu ïbé ch 02 vyslovuje iba zékaz ich zneu îitia. Podïa
I
225 ods. 2 O Z, ak obCan zrieuïije s l u ï by poskytované ceikom alebo &6asli bezpłatne, je povin nÿ nahradit1 lui- k iad y , к !о Ы tÿm organizâcii vznik li, aj keâ z toho nemai majetkovÿ prospech.3. Napokon dôieïiiou povinnoetou obtana je prevziat1 vÿsledok s lu ïb y od organizacje. A prevzatjo pinenia je u rfitÿm druhom süCinnosti
ob-T ÿ n t o p re d p iso m j s v y h lA s k a £ . 1.54/1975 Z b . о t a k t u r o v a r i f a [ . J a t e n f d o ü iv o k » .s in v e s t i c ii c j p o v a h y .
fana 8 organizàciou. S neprevzatim veci OZ spâja dve sankcie. Jednak sa ukladà obfnnovi povinnost* platit' ]x>platok za uskladnenie a jednak sa dàva organlzàcii moïnost' po urfitom fase nevyzdvih nutà veci predat'. Tie to sankcie nenastupujà ihned, aie a ï po u plynu tf u rfitô j lehoty. Po- dfa I 275 a 282 OZ je obfan iw vin n ÿ prevziat’ vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia doby, kedy mala byt' elutba vykonansl. po tejto lehote je povinnÿ platit1 poplatok za uskiadnenie. Po uplynutj 6 rnesia- cov od vte dy, kudy vec mula byt' prevzatâ dochàdza k realizàcii druhej sankcie a ысе k odpredaju veci. Sjiôeob odpredaja n evyzdvih nu tÿch veci sa v praxi celkoin osvedEii. Ak organlzâeij je znàina adresa obfana a uk ide о vec vöfäej hodnoty, organizàcia je povinnà о zwnyëfanoro pre- daji obfana vopied pfsomne upovedomit' a poekytnüt1 mu d o d a t o f m i lehu- tu na vyzdvihm itie veci.
Povinnost' obëana vec prevziat'. mà c ïte ilaiSi vÿznatu a sfce z hfa- diska prevodu vlastnfckeho pràva pri tÿch sluïb àch , kde sa lento p e u -
vod realizuje (p ri prcdaji v obchode, zhotovem' veci na zàkazku pri kottiisionrfrekom pred ajl), Pre pre vod veci do vlastntctva obfana qj v ràmci poakytovanitj slu ïie b p la tf vSeobecnà zàsada zakotvené v i 134 nds. 1 OZ,. podfa ktorej ak sa prevàdzu linutefnà vec na zàklade zmluvy, na- dobàda sa vlastnictvo prevzat/m veci. Otàzku momentu prevzatia veci tr< - ba v ïd y ekiimat' podfa konkrétneho ob&ahu zmluvy. Podfa i 22» OZ ak prevedie organizàcia na obfana poskylnutou sluïbou viastn/ctvo k veci, nom6ïe sa proti nemu upiatn it’ pràvo in ÿch osôb tÿkajôcich sa tejto vt- ci. То mà vÿznam najmü v te dy , ak se dodatofne zist), ïe organizàcia previedla do vlastm ctva obfana v ec , ktorà je vlustniotvom iného obfauu (najmü sa to môî.e vy&kytniit' pri komisiunàrskom p re da ji). V zàujme pràvnej istoty je tÿmto ustauoven(m zàkotm naruSetià ziisada ntuio plus iurls ad aiium tran sferre potest gutun ipse habet.
Zâverom k problematike obsabu obligdcii moïno uviest', ïe vySSit; u- vedené povinnosti obfanov a orgunizàcii nuijü vSeobecnii povah u. P r i j«;d- notiivÿch druhoch sluïieb eü prftva a povinnosti subjektov obUgufnopràv- neho vzt'ahu konkretizované vzhfudom aa obsab tej-ktorej obligàcie. O- krem toho je nutnć zdCraznit1, ïe pokiaf sa hovorilo о povinnoetiach obfanov a organizàcil, zàroveri lu uiàme na mysli s nimi koreâpondujûce pràva ich partnero v v obligaf noprà v nom vzfohu.
I I I . ZO DPOVED NO ST1 P R I SŁU ŻBA C H
Üprava zodpovednosti organizàcif p ri poskytovani siu ïieb v ràmci obfianbkoprâvnej û pravy sluïieb tvo ri vÿznamnii sv'ifasl1 obfianskopràvne- ho zodpovednostnèho systému ako ce lk u . Vo svojich dSsiedkoch je
pre-javora in te n ilvn e j slarostlivosti spolo?nosti i Stâtu о vSestranné riadne uspokojovauie osobnÿch pol rieb obfanov
Üprava zodpovednosti pri slu îbàch v sàlade s poziadavkami celej epo- !o?nos.ti v oblasti svojho posoberiia pris pie vu k tomu, aby oblan ia /.a svo- je poctivo zaïxibtné pe n ia ze pràcou v prospech spoloinosti dostâvaii to va r i iné vjfsledky slu îieb na nàleïitej ûro vn i, mijmü v riadnej kvalite.
Zodpovednostnÿ systém slu îie b v obèinnskoprâvnej ûprave plnl vÿ- znamii Ulohu jednak г hfadiska individu iiln ych zAujmov a potrieb obfuuov, ako aj z hïadiska zàujmov a pro spe rity celej socialistlckej spoloönosti.
Pre vêetky itruh y zodpovednosti organizâcii pri poskytovanl slu îieb ptatia niektoré vSeobecnè zàsady. Z ustanovenia
f
226 OZ v y p lÿ v a , ïe organizAcie si) povinnÿ poskytovat' s lu ïb y tak, aby potreby ob&mov mohli byt1 na dn e, tj. nielen v£as, aie aj zo vâetkÿch ostatnÿch etrénok nàieïi- te uspokojen i. '/-a poruèenie povinnosti takto riadne poskytnüt s lu ïb y obfunom zodpovedajii organizAcie spôsobmi ustanovenÿmi v OZ. Konkretne ide najmU о lieto spösoby:- zodpovednost' za vady poskytnutej s lu ïb y ( I 235, 236), - zodpovednost’ za omeSkanie s poskytnutlra s lu ïb y ( I 234),
- zodpovednost’ za Śkody spfisobené p r i poukytovam s lu ïb y (*, 233 imIs. 2, I 23? a 238).
Tieto vSeobecne ustanovené spôsoby zodpovednosti organizAcii sii pod- Га polreby pri jednotlivÿch typoch e lu ïieb podrobnejSie konkretizované. Ten to ucelcnÿ zodpovednostnÿ system slu îie b, ktorÿ obïanom ako spot rebi le 1 W zabfzpe?uje utin nû IndividutUtiu ob£ianskoprévnu ochranu, tvoria- cu süîast* ich eelkovej sociàinej o ch ran y, zàrovefi urPitou mierou prispie- vu k rozvoju, stabilizàcii a k dalSiemu skvalitn ovaniu Ich ïivo tn ej üro- vne.
Su bjekty slu îie b nemfiïu ani jeden z uvedenÿeh epôsobov zodpovednosti orguniziicii v OZ płatno v y liifit ’ alebo obmedzii1 в to ani jednostranne ani dohodou. Popri tychto spôsoboch zodpovednosti organlzâcie ustanovenÿeh priamo v OZ nemoîno vylùCit’ anl zodpovednost1 prevzatii dohodou Ci jed- noswanne samÿmi subjektami slu îie b. Avâuk vzhl'adom lia kogentnÿ cha- r a k u r I 233 ods. 3 ako ja spoloCenské posianie lip r av y slu îie b v ob- fianskom pràve je moïnt< dohodou alebo jednostranne prevziat' zodpoved nost iba r Sirïom rozsahu, n e ï ustanovuje O Z.
1. ZODPOVEDNOST' ZA VADY POSKYTNUTEJ SLUÏBY
Ak organlzicia neposkyila slu ïb u riadn e, v dôsledku coho mâ plnenie vady, vznikne organizâcii n o v i povinnost' v o ïi ob&mom-zodpovednost' za .ady-a obSanovi tomu koreSpondujüce nové prava.
Zodpovednost' za vady je typlckou obliga£nopràvnou zodpovednostbu, ktoré vznikä poruSeniui povinnosti vyplÿvaju cej г obligdcie plnit* riadne. Tym t>d urfen é aj subjekty zodpovednost ného vztahu. Zo zodpovednosti za vady vznikajii povinnosti v ï d y len organizàeil, klorä sluzbu ob&movi poskytla. Iba ona je subjektcm zodpovednosti. Za vady vÿrobkov zod- povedâ napr. pri predaji v obchode vÿ lu fn e obehodnà organizâcla, ц nie vÿ ro bt» , alebo dovozca. Zo 2odpovednosti za vady vznikaju na druhej strane prâva ien obtanovi, ktorému je slu ïb a poskytn utà. Vÿnimka plati, len pokiaf Ide о uplatnenie pràva zo zodpovednosti, za vady dediSom оЬбапа, ktorÿ bol subjektom obligûoie. Ak teda opràvn enÿ obćan zomrle po£as zàrufnej doby, prectuidza toto pràvo na de difo v. Inak vïuk treba hfadiet' na prfpad, ked оЬбап, któremu ы» slu ïb a poskytla, ćSti- ро&ш zA- ruCnej doby prevedie nadobudnutà vec zmluvou na inćho obfana. Tento dulëi nadobüdatef veci u£ nemôïe uplatnit' nàroky «o zodpovednosti m vudy voiH organlzàcii, pretoïe s organizàciou nifi je v obligaf nopràv- nom vztaliu a voći nemu organizAcia neporuSila ïiadnu povinnost'. Aj siid- na prax zaujima stanovieko, ïe pràva zo zodpovednosti za vady veci predanej v obcbode neraôïe u organizécie uplalftovat1 ten, na koho vec bola zmluvou prevedeiui kupujûc-ttn. Sùdna prux vSak zaï•oveft priznâva to mu, kto vec kupli od organizécie, pravo uplatn ovar nàroky zo
«odpovod-5 nostl za vady aj po loin, Со ju zmluvne previodol na nlekoho iného .
Zodpovednost’ za vady je typlcké objektiv na zodpovednost', tj. za vadné plnenie organizécia zodpovedé bez ohfadu na to, 61 vÿsledok za- vinlla alebo nie. Organizdcia sa pre to ne moi о exku lpovaf a OZ nuprl- pńfcta ani liberéciu organizécie z d<ivo<lu , £« vadnost' pinenia zapnćinil .uekto in ÿ , napr. vÿiob ca , doué vale Г materiélu a pod. P re lo ire ha zod povednost' za vady zaradit' medzi pripady tzv. absohitnej objekuvn ej zodpovednosti. Organizécia nezodpovedé ta vady iba vted y, ak medzi poruâenfm jej povinnosti plnit' riadne a a zistenou vadou pinenia nie je kauzélny nexus, napr. obëan si vadu sposobił sàro neodbornÿai pouïîva- nlrn, alebo obfan zveril vec do opravy neodbonu'kovi a potom uplatnü pràvo zo zodppovednosti га vady.
Obćiansky zàkonnlk priamo nevymedzuje, 60 treba povaïovat' za vad né plnenie. Hovori Iba о jednotlivÿch druhoch vadného pinenia v sii- vislosti s nénledkajfti, ktoré ten-ktorÿ druh vadného pinenia vyvoW va . Vo vSeobecnosti vadarni (p ra ktlckÿm l) sü nedostatky vlastuosti prvdujé- tu plnenie fyzicke j ( reélnej-vecnej) povahy. Moïno konStatovat $e za vadné plnenie treba povaïovat* k aidé plnenie, ktoré nemé poîa doW 'iü
k valitu , k van titu , xt-sp. nenui 3alëie vlastn osti, ako ей fu nkcie, vzhfad
»Ui., ktoré mat mat' predmet plnenia podfa zmluvy, pn lvn y ch predpi- sov, tec-hnickÿch noriem.
Zodpovednost' za vady je knnStruvané tak, ïe orguniziciu jrodpove- dd nieien га va dy plnenia, ktoré existovali v Case udovzdania pinenia ob- Canovt, aie a} za v ad y, ktoré sa v y s k y tli v aàrtiCnÿch dobàch. D lïka zArufotÿch dôb je stano vené (XL (tde о zikortnè zàruCné d o b y ). V niekto* rÿ c h pripadoch OZ pripOsra, aby vykonavuci predpis stanovil dlhSiu zâ- ru în û dobu n e i ubtanuvuje zàkon ( п ар г . i *248 otls. 2, i 271 oils. 2 a i 280 ix ls. 2 O Ż ). Pod/a uetanovenia t 2»0 oils. 1 OZ mô£e vykon*k»ac{ predpis etanovit* aj Kratëiu n o ï zàkonom stanovend .îàrufrol dobu-.
Na zâklade doliovoru «ubjektov (K 233 ods. 1 a 3 O Z ) môïu sa eta- novit' dlhête zâvu?né doby n e ï ufetanovuje iiik o n . V te dy hovorlme о tz v . zmhivnÿch zâru fnÿch dobieh. Zàkonnü zâruCnd zodpovednost' laojao roz- ftirit' aj jednobtrannÿm iilsouiiiÿm prévnytu ùkonom. Nujcustejiie pôjde о tzv. zàruCné vyhWsenie organizAcie, tj. о vyhliieenie, ktoré urobiła organizârm vo forme zarufnfcho listu , kto rÿ epravidla ohttahuje dlhêie zdruCné do by noï zikonné a prisnejâie zodpovednostné podmienky, n oï nstanovuje ulkoi).
Uplatnsmie p r i v io zodpovednosti za vady voCi organizâcii sa môïe uskutoCnit' v akejb-olVek forme. Pokiaf ide o Cas, v k torom muei obCan «pltttnif svoje p r iv a zo zodpovednosti sa vady ( tz v . reklamufnà dobu), podfa I 236 OZ pluti niekoÂ.o zàsad:
1. P r iv a Biusf obSan opla tiu f u organizAcie bez zbytofnôho odkb* tu to znamenii, l e len &> ка vadu objavi, ob&tu by imd 2o najrychlejżU.- upiatiiit' #voJe préva u organizAcie.
2. P r iv a zo zodpovednosti za vudy In.-ba uplatnit1 do SieStich той ta co v od poskytnuti» s l u ï b y , pokiaf v OZ nie je p re ich uplatuenio stanovené In i lehota. T it o reklama^ni lehota mà povahu prekiu zivnej ie- h oty, to zn&meni, ïe ak v uej neboii uplatnené p r i v a u organizAcie za nik n ti.
3. Vo vSe tkÿch pripadoch, v k to rÿch je sta n o ven i ziko nnà, Ci zraluv- n i zàrufn â doba, treba rekfaimovat' v tejto dobe.
P ri u rfovant prdv a povinnosti uko obsahu vzrtiknutej zodpovednosti za vady OZ vychâdza z toho, ft pßjde о vadu o dstran itefn ü , alebo neod- • stran itefntl. P r i jednotiivÿch typoch tdulieb v5ak moïe mar vp ly v aj cial- Sia skutoCnoef, ako napr. pri predajl v obchode vâëSi poïe t véd, a t â . p ri pdstraniternej vade, bez ohludu na to, Ci vadnji predmet plnenie moïno rrndne u ïivat', aiebo nie, tué obCan predovâetkÿm pràvo na
bez-plat né odsträneni© va dy. V pripade, k e d doäln k p oskytnutiu n ed pl n éh o
predinetu pinenia, tj. k e d orgunizéoia neposkytla ob ïano vi vSetko,
со
tvorf p r e d m e t pinenia, alebo k e d oigariizńcia plnila ob ïanovi v
m e n â o m
rozsahu, neï bola po vinn à plnit', vznikä ob ïanovi osobitné p r â v o na od-
strànenle va d y , ktoré spoïlva v doplneni toho, ïo p o s k y t n u t é m u plne-
niu chÿbtt. V prfpade, ïe pôjde о rteodetranitefmi va d u , o b s a h priiv o b
-lan a zàvisf od toho, Ci napriek tejto v a d e tnflïe vÿ sled ok sluïb y
plnit'
avoj ûSel, alebo nie. A k neodstrdniternà vtida nebrdn» vÿ sl ed ok sluïb y
uïfvat', m à о Ь б а п pr à v o iba na zfavu z ee u y .
A k vÿ sledo k slu ïby v
dG sledk u vtid n e m â ï e plnit' riadne svoj ôïel vz nlk ne obï anov i h n e d prd-
vo na n o vé poskytnutie sluïby, alebo p r àv o na zruSenie z m l u v y 0.
Skusenosti z prévne j p r a x e potvrdzujii, ïe v prevaïnej vüïïine p n -
pa d ov, ke d doülo k v a d n é m u po skyt nuti u sluïby, d o c h à d z a k vyporiada-
niu m i m o s
6
du . A k nedoâlo k m ii n os û dn em u vypori adanl u medz i organizA-
ciou a o b ï a n o m , musa o b ï u n svoje p r à v a uplatnit' na s û d e v trojroïnej
premlïacej d o b e .
2
.
ZODW mbNOST' ZA OMKŚKANIfcH o sk yt nùt U B sl uï by v
6
as sa rozutnie poskytnutie sl uïb y v lehote do-
jednanej ûfjistnfkmi v zmluve. T ü t o lehotu ni ek ed y urfuje p r é v n y prvd-
pis. A k o r ga n i z me m ncsplni svoju povinnost' v tejto le h o te, do st an e sa
d o omeSkania, zu ktoré » o d p o v e d d . Ttito zod povednost' je tiuï objek-
tivna. O b ï a n o v i vznikâ p r é v o o d z m l u v y odütdpit'. Ü ï i n n ÿ m udstiipeiu'm
g
o d z m l u v y sa z m i uv a zo z  ko na zruftuje ex tu nc (I
48
ods.
2
07.) ■
l’o-
kiaï bola z m iu v a о po skyt nut f urïitého ty pu sluïby d oj e dn a nâ
fixne,
po dfa t
86
O Z sa z mi u va z ru Su je zo zdkona.
^ Vÿïka zïavy z ceny predanej veci by mala vyjadrovat' na.jiaä zniżenie
hodnot.y predanej veci; zàrovefi by sa vsak mało pnhli adat ' na t<j, ako
sa
prejavuje vada pri uzlvanl veci,
5
i zhorsuje sj vzbïad afvJ. - porovnaj
rozhodnutie svidu uverejnené pod £.
22/1983
Zb.
^ Ak o bÿa n , k to r ÿ lispeSn e up la t a i 1 p rà v o na z ru S e n ie zialu vy a leb o pra vo na vÿroenu v e c i podfa § 457 ods. 1 OZ v r a c ia o r g a n iz à e il vec uz po- u zfva m i a o po treb o va n ii, o r g a n iz â o ia so z re teïo m na § o ds. 2 nesiâ prâvo na n ih r a d u za zn eh odn otenie v e c i v z n lk n u té j e j p o u z iv a n lu «i o p o tr eb n v a n la do okamltiu z r u S e n la znilu vv a le b o vÿn»eny v e c i - p o ro vn aj ro z b. u v er ejn en b pod 5. 17/1976 Zb. a 22/1983 Zb.
^ K
