Jazykovedny ustav Ludovtta Štura Slovenskej akademie vied, Slovenska republika, Bratislava, nicolj@juls.savba.sk
Slovesne deminutiva v slovenčine1
Deminutrvnosf a intenzifikacia. Čo je a čo nie je slovesne deminutivum? Slovo- tvorne motivanty slovesnych deminutiv - deverbativa (behat ^ bež-kat; spat’ ^ sp-inkat’). Slovotvorny formant deminutiv (hajat ^ haj-kat’, haj-inkat’, haj-enkat’, haj-uškat; robit ^ rob-kat ^ do-robkat; papat ^ na-papat sa, papat ^ pap- -kat ^ na-papkat sa). Modifikačny typ onomaziologickej kategorie a deminutiv- nost’. Deminutrvnosf a lexika orientovana na diefa. Deminutivnosf a expresivita (vyjadrenie ironie). Rozdielny lexikograficky pristup pri spracovam slovesnych deminutiv v porovnam so substantivnymi deminutivami, ktore sa vo vykladovom slovmku zvačša hniezduju.
Diminutives and intensification. What is a verbal diminutive and what it is not?
Word-formative motivative words of verbal diminutives - deverbative verbs (behat
^ bež-kat; spat ^ sp-inkat). Word-formative formant (hajat ^ haj-kat, haj-in- kat, haj-enkat, haj-uškat; robit ^ rob-kat ^ do-robkat; papat ^ na-papat sa, papat ^ pap-kat ^ na-papkat sa). The modification type of onomasiological category and diminutive words. Diminutives and expressivity (expression of irony).
Diminutives and lexis orientated to children. Different lexicographical approach to the fixation of verbal diminutives in comparison with noun diminutives. Noun diminutives are ordered under the headword in monolingual dictionary.
Kl’učove slova: slovesne deminutiva, intenzifikacia, expresivita, vykladovy slov- nik, ne/hniezdovanie deminutiv
Key words: verbal diminutives, intensification, expressivity, the monolingual dic
tionary, ordering or not ordering of diminutives under the headword
0 D em in u trv n o sf m a v slovenčine svoje vyrazo v e stv arn en ie v substantivach ( labka, chvostik, lietadielko), adjektivach (b ielu čky, bielučičky, bielunky, bie- lu lin ky; m u d ru ć k y ), ad v erb iach (tic h u č k o ; b led u n ko , b leduško; c e lu čičko m , dom akunka/do m akunka) aj slovesach (bavkat’ sa, ležin ka t’, h a ju ška t, cu p itka t’), čiastočne vo v y m e d z o v a d c h zam enach ty p u všetu čko , k a žd u č k y a čislovko-
1 Prispevok bol vypracovany v ramci grantoveho projektu VEGA č. 2/0015/14 Slovnik sučasneho slovenskeho jazyka - 5. etapa (Koncipovanie a redigovanie slovnikovych hesiel a s tym spojeny lexikologicko-lexikograficky vyskum).
Slovesne deminutiva v slovenčine
v ych substantrvach ty p u m iliónik, n u lk a , b a d o konča aj v citoslovciach ty p u ahojček.
1 Slovesnych d e m in u tiv je v p o ra v n a n i n a p rik la d so su b stan trv n y m i dem i- n u riv am i p o m e rn e m e n e j2. Čo j e p o d s ta to u slovesneho d e m in u tiv a ? Z k a- te g o ria ln e h o h ta d is k a slo v ies (p r o c e s u a ln o s t) ako slo v n eh o d ru h u , k to ry pom en u v a d ynam icky p riz n a k substancie, sa tu dem inutrvnost’ nev zfah u je n a k v an titativ n u stran k u p o m en o v an ia (nepom enuva sa »dej m enši alebo k r a tš t ako p rip u š ta štandard«), ale skór n a k v alitativ n u stra n k u (n iek to ri autori tu h o v o ria o k v a z id e m in u trv n o sti, porov. N a g ó rk o 2003), a to n a v y ja d re n ie určitej in ten zity slovesneho deja vo v z ta h u k autorovi v y povede a v y jad ren ie autorovho k ladneho citoveho p ostoja (expresrvnost; deti sa hrajkaju n a p ie s k u ; ch la p ček sa hrajka s vlačikom ), resp. p rostredrnctvom dem inutivnej podoby v y jad ren ie zaporneho, ironickeho h o d n o ten ia (Je ko n iec ro ka 2009, takže ko m p e te n tn e inštitucie v zm ysle za ko n a sa budu m inim alne še st’ rokov »hrajkat«, ako s p ra c o v a tp ro tip o v o d n o v e op a tren ia do map. O becne noviny 1. 12. 2009;
So za va ra n in o vym i p o h a rm i som sa bavkal asi dve hodiny. U sporaduval ich p o d la v e lk o sti a fa rieb . SM E blog 20 053). M. P isarčikova (1981a) konštatuje, že nie je v y stiž n e h o v o rit o zdrobnovarn deja. J. B artak o v a (1995) si kladie o tazk u , či tu nem ožno u v a ž o v a t o istej form e stupnovania4 a navrhuje pojem in ten zifik ačn e slovesa. N o ani pom enovanie in ten zifik ačn e slovesa podl’a nas nie je presne. P retože in ten zifik aciu slovesneho deja v y jad ru ju p redovšetkym ine slovesa, zv a č ša p re fix a ln e alebo p re fix a ln o -refle x rv n e v y ja d ru ju c e m o- d alitny spósob slovesneho deja, napr. vel’k u m ieru deja (D o s t som sa naroz- praval ja , teraz m i p o v e d z niečo ty.; Vyspevovali do ra n a ), m alu m ieru deja (tro ch u si poskočit) , zasiahnutie objektu dejom (K om are ho doštipali.; porov.
S ekaninova 1980).
J. H an sm an o v a (2010: 401) p o v ažu je d em in u trv n o st’ (a augm en tatrv n o st’) za je d n u z kateg ó rii intenzifikacie:
Intenzifikacia sa vztahuje na kvantitu priznaku (kvality); intenzifikacia sa interpretuje ako silnejš^ verzus slabš^ prejav kvality.
2 Na druhej strane v poravnam napriklad s češtinou ma slovenčina viacej slovesnych deminutiv (Nabelkova 2010: 397-398).
3 Priklady čerpame zo Slovenskeho narodneho korpusu z verzie prim-6.1-public-all prostredrnctvom Sketch Engine (6.0-juls-all + Dictum + Iura + Bruna + Wanda 1.0.20).
4 J. Štolc (1958: 74) v suvislosti so zdrobnenymi substantivami hovori o »kvantitativnom stupnovam vyznamu«; a d’alej: »Pri zdrobnovarn alebo zveličovam nejde o porovnava- nie, ale o vyjadrenie absolutneho stupna vlastnosti« (Štolc 1958: 78).
P rik lań am e sa k tv rd en iu J. H ansm anovej, že in ten z ifik a c ia je spata s p re ž ^ v am m , nev zfah u je sa n a p riz n a k entity, ale n a prežrvateFa, n em em sa inten- zita p riz n a k u (teda deja ako dynam ickeho p riz n a k u substancie), ale in ten zita p reživ an ia vo v z fa h u k p riz n a k u (H ansm anova 2010: 427), napr. D o b re si sa vyspala? - D o b re si sa vyspinkala? (v druhej vete nie je v y ja d re n ie »m enej spanku«, ale žičlivy v z fa h k prežrvateFovi slovesneho deja). Z o sem antickeho hFadiska ide n ajm a o slovesa v y ja d ru ju c e pohyb, ro zličn e d u šev n e a telesne čin n o sti alebo stavy (g u lk a t’, b e žk a t’, h ra jka t’ sa, h n e v k a t’ sa, ležin ka t’).
1.1 Z onom aziologickeho hFadiska sa slovesne dem in u tiv a z a ra d u ju do m od i- FIKAČNEHO TYPU ONOMAZIOLOGICKEJ KATEGÓRIE, k to ry p o p ri o n o m azio lo - gickej kateg ó rii dem inutrvnosti z a h m a slovesny v id a sposob slovesneho deja, k auzarivnost’ a reflex iv izaciu ( F u ^ k 2004: 105). Slovnik koreńovych m orfem slovenčiny (1. vyd. 2005, 3., upravene a doplnene vyd. 2012) ako m o d ifik ač- ne vyčleńuje tau tologicke v a ria n ty - n e se m an tick a m o d ifik a c ia (k u tlk o v a f), frek v en tatrv a (ch o d ieva t), dem inutrva (cupkat, cu p ita t’), intenzrva (n a ro b it sa, p o s p a t’ si), inchoatrva (rozplakat’ sa) a negatrva (nezabudat).
M o d ifik acia sa realizu je v ram ci totožneho slovneho d ru h u a m a sem anticku funkciu. P ri slovesach sa m o d ifik u je in ten zita, expresivnost’, m o d a ln o st, te m p o ra ln o s t a lo k a ln o s t (Sokolova 2007: 5). M y d o p lń am e, že p ri slovesnych dem inutrvach sa m o d ifik u je in te n z ita p režrv an ia vo v z ta h u k p riz n a k u , a to ta k , že b u d d em inutrvne sloveso n ad o b u d a expresrvny p riz n a k vo v z ta h u k svojm u slo v esn em u m o tiv a n to v i (b u c h a t p a s to u do sto la ^ expr. b u c h k a t’
p a ličko u ), alebo sa zosilńuje/zoslabuje expresivny p riz n a k vo v z ta h u k sloves
nem u m o tiv an to v i (expr. č a rb a t’: n e n a u č il sa p e k n e p is a t’, stale čarbe - expr.
zried. ča rb ika t’: ča rb ika t’ si p o pap iero ch ; hrub. g rca t: bolo m u zle, aj g rc a l - zjemn. g rcka t: dietatko, ktore často g rcka , krm te ra d šej častejšie, ale v m enšich p o rc ia c h ).
V slovenčine sa o tazk e slovesnych d em inutrv v en o v ala len m a la p o zo rn o st.
M. P isa rč ik o v a (1981b) v n im a d em in u trv a v ra m c i m o d a litn o -in te n z itn y c h slovesnych dejov s rozličnym i stu p ń am i in ten zity deja, te d a v ram ci sposobu slovesneho deja, čiže d e m in u tiv n e slo v esa ra d i d o v n u tra o n o m aziologickej kategórie. J. H orecky (1959, 1971) zdrobnene slovesa iba v y m en u v a ako oso- bitny slovotvorny ty p v ram ci sufix aln y ch subjektovych slovies (napr. robkat, je d k a t', sa d k a t, šk ra b k a t, d u p k a t, stu p k a t, h a jk a t). J. B a rta k o v a (1995) ich
p o rav n av ala s česk y m i p rip ad m i, pričom vyčlenila:
- d e m in u t w a MENIACE INTENZITU slo v esn eh o d eja (p rav e d em in u trv a) - d o ch ad za k zm ene k v an tity deja a p rip aja sa aj kladny, prajny v z ta h ho- voriaceho k p riebehu deja (k riv k a t, b u c h ka t’, ch ra p ka t, h ry zk a t, driem ka t, d rapkat, b a d u rka t);
Slovesne deminutrva v slovenčine
- DEMINUTWA STUPNUJUCE INTENZITU EXPRESWNEHO PR^ZNAKU (neprave in ten zifik acn e dem inutrva) - su skor kv alifik u ju ce, pouzrvaju sa v kontakte s det’m i (p a p k a t, p la c k a t, b u v ic k a t), ako eu fem izm y (g rc k a t’), n a v y jad - ren ie prehnanej u c ty k vysokopostavenej osobe (robkat, sa d k a t’ si) alebo iro n ick y (rozum kovaf).
1.2 Tak ako p ri ostatnych slovnych d ru h o ch aj p ri slovesnych dem inutrvach je c h a ra k te ris tic k y m m o rfem o v y m u k a z o v atel’om su fix -k- a je h o v a ria n ty
(-in:k-a:t, -en:k-a:t, -us:k-a:t’, -ic:k-a:t’). P ri tvorbe slovesnych dem in u tiv m oze dojst’ k h laskovym alternaciam , ale n a tom to m ieste sa im nebudem e venovat.
S ufix -k- je polyfunkcny:
(a) j e d e m in u t e v n o u DERivACNou m o r fe m o u p ri d e v e rb a trv a c h - n e m o - tivovanych: b a v -i:t sa ^ b a v -k -a :t’ sa, b e z-a :t’ ^ b e z-k -a :t’, b o l-ie :t ^ boT-k-a:t’, b u v a t ^ b u v -ic :k -a :t’/b u v -m :k -a :t’/ b u v - i : k - a : t c i c - a : t ^ cic- -k-a:t’, cmuT-a:t’ ^ cm uT-k-a:t, cerp -a :t’ ^ crp -k-a :t’, c u c -a :t ^ cuc-k-a:t, d r ia p -a :t ^ d ra p -k-a :t’/d ria p -k-a :t’, d riem -a :t’ ^ d riem -k-a :t’, g r c - a : t ^ g rc -k -a :t’, h a c -a :t ^ h a c-k-a :t’/hac-in:k-a:t’, hm a t-a :t’ ^ h m a t-k-a :t’, hnev- - a : t sa ^ h n e v -k -a :t sa, h ra b -a :t’ ^ hrab-k-a:t, h r -a :t sa ^ hr-aj:k-a:t’ sa, h r y z -t’ ^ h ry z-k -a :t’, c h y t-a :t ^ ch yt-k-a :t’, kop-a.'t’1 ^ k o p -k -a :t1 (oko- p a v a t zem ), ko p -a :t’2 ^ k o p -k -a :t2 (noham i), k n v - a : t’ ^ k riv -k -a :t’, k y v -a :t’
^ k y v -k -a :t’, la p -a :t ^ la p -k-a :t’, lez-a :t’ ^ lez-k-a :t’/lez-in:k-a:t’, lez-a :t’
^ lih-a:t’, lih-a:t’ si/Tah-n-u:t’, Tah-n-u:t’ si ^ Taz-k-a:t\ Taz-k-a:t’ si, liz-a:t’
^ liz-k-a:t\ m ac-a:t’ ^ m a c-k-a :t’, m ot-a:t’ sa ^ m ot-k-a:t’ sa, p a p - a : t ^ p a p -k -a :t’; deverbatrvach m otivovanych zo substantrv: guT-a ^ guT -a:t ^ guT-k-a:t’5 6; deverbatrvach m otivovanych z cito slo v iec6: b a f ^ b a f-a :t ^ b a f-k -a :t’, b u c h -b u c h ^ b u c h -a :t’ ^ b u c h -k -a :t, ca p /ca p ^ c a p - a : t ^ ca p -k-a :t’, cu p -cu p ^ cu p -it-a :t’ ^ cup -it-k-a :t’, cTap ^ clia p -a :t’ ^ cli- a p -k-a :t’, ct/cs ^ c u s -a :t ^ cu s-k-a :t’, d o b -d o b ^ d ’o b -a :t’ ^ d ’o b-k-a:t’, d u b -d u b ^ d u b -a :t’ ^ d u b -k -a :t’, fr /fr k ^ fr k -a :t’ ^ frc -k -a :t, ha ja ^ haj- - a :t’ ^ haj-k-a:tlhaj-in:k-a:tlhaj-em k-a:tlhaj-us:k-a:t’, ham -ham ^ h a m -a :t
^ h a m -k-a :t, h o p -h o p ^ h o p -a :t ^ h o p -k -a :t si, chlip ^ ch lip -a :t’ ^ 5 6
5 Pri slovesach gul’kat’ a gul’kat’ sa predpokladame viacnasobny motivacny vztah, a to bud odvodenost’ zo slovesa (gul’-a ^ gul’-a:t ^ gul’-k-a:t’; gul’-a ^ gul’-a:t sa ^ gul- -k-a:t sa) alebo odvodenost od deminurivneho substanriva, vtedy sloveso hodnorime ako derivat z deminuriva (gul’-a ^ gul’-k-a ^ gul’-k-a:t’; gul’-a ^ gul’-k-a ^ gul’-k-a:t’
sa).
6 Pri tejto skupine slovies (so sufixom -k-) však možno predpokladat aj priamy vznik od interjekcri, napr. ham-ham ^ ham-k-a:t »robit ham-ham« (= jest); ide o paralelnu derivaciu slovies hamat’, hamkat od interjekcri. Vtedy by sme jednotku typu hamkat hodnotili ako deinterjekrivnu a nedeminurivnu (transflexna funkcia sufixu -k-). Za tuto poznamku dakujeme prof. dr hab. Krystyne Kleszczowej.
chlip-k-a:t, ch m a t ^ c h m a t-a :t ^ chm at-k-a:t’, chńap/chńaps ^ chniap-a:t'
^ chńap-k-a:t, chrap/chrap ^ c h ra p -a :t ^ chrap-k-a:t, ch ru m -ch ru m ^ c h ru m -a :t ^ chrum -k-a:t, ch ru p -ch ru p ^ c h ru p -a :t ^ chrup-k-a:t, klop- -k lo p ^ k lo p - a : t ^ k lo p -k -a :t, zo b ^ z o b -a :t’ ^ z o b - k - a : t) alebo p ri dem inutrvach utvorenych slovotvornou analógiou, napr. b ad-k-a:t’ - nie je synchrónne slovotvorne m otivovane, ale obsahuje derivačnu m orfem u -k- (dem otivovany afix b ez derivatotvornej fu n k cie, porov. Ivanova 2006: 112);
(b) p o p ri fonologickom v a ria n te -č - (cip-č-a:t, c ie p -č -a :t’, c ia p -č -a :t) je de- RiVAČNou MORFEMou p ri tv o re n i d e in te rje k trv n y ch slovies (c u p -c u p ^ cup-k-a:t; cupi ^ cupi-k-a:t; cvrk/čvrk ^ čvrč-k-a :t’, c v rn k ^ cvrn -k-a :t’, čap/čTap/čliap ^ ča p -k-a :t’, č l’ap ^ č l’a p -k-a :t’, ham -ham ^ h a m -k-a :t’7, h o p -h o p ^ h o p -k-a :t, h u p -h u p ^ h u p -k-a :t, ku c -k u c ^ ku c-k-a :t, lup ^ lu p -k-a :t, šm o t ^ šm o t-k -a :t sa; tap, ta p -ta p ^ t’a p -k-a :t’, ta p ^ tap-uš:k- -a:t’; p ri tejto skupine slovies sa v arian ty su fix u -k- v y sk y tu ju v obm edze- nej m iere); alebo p ri tv o ren i inych ty p o v slovies b a d u r-i:t ^ badur-k-a:t, b a f ^ b a f-a :t ^ b a f-k -a :t (ale aj ako d ein terjek tiv n e b a f ^ b af-k-a:t’).
1.3 Tvorenie dem inutrv je zv iazan e s k o m u n ik ačn o u situaciou, t. j. v zh l’adom k akem u k o m u n ik a č n e m u p a rtn e ro v i sa p o u žije d e m in u tiv u m a ak y kom u- n ik a č n y z a m e r sa ty m sleduje. P ri p ro d u k c ii d e m in u tiv sa u p la tń u je oN o- MAzioLOGiCKY POSTUP (O ^ F), p rirad en ie form alnej š tru k tu ry k v y zn am u zd ro b n en ia. P ri d e k ó d o v an i d em in u trv v y c h a d z a m e zo semaziologickeho POSTUPU (F ^ O), analyzujem e je d n a k fo rm aln u stran k u (p rito m n o st m orfe- m y -k-, prip. jej varian to v -in:k-, -en:k-, -uš:k-, -ič:k-) a slovotvorny m otivant d e riv atu a z istu je m e , či ide o v y ja d re n ie kv an titatrv n ej alebo k v a litativ n ej, resp. kvantitatrv n o -k v alitatrv n ej (expresrvnej) stra n k y p režrv ateta vo v z ta h u k slovesnem u deju. Napr. je d n o tk a c ic -k -a :t b o la odvodena od prveho v y z n a m u slovesa cic-a :t’ » u stam i, pyskom v y ta h o v a t m lieko z m atersk y ch žliaz«
(Slovnik sučasneho slovenskeho jazy k a. a - g, 2006: 423; dalej SSSJ), pričom kom ponent -k- v y jad ru je sem u »po troche«, »v m enšom m nožstve«: »po troche v y ta h o v a t jazy k o m tek u tin u , cicat, ta h a t; syn. cu ck at, m ogat« (SSSJ. a - g, 2006: 424). K h laskovym alternaciam p ri derivacii tohto dem inutrva nedošlo.
V slovese cik-a:t’je kom ponent -k- su často u koreńovej m orfem y, ta k ž e nejde o dem inutrvum . P ri slovese t’a p -k-a :t’ m am e sam ostatnu derivačnu m orfem u -k-, ale m otivantom je interjekcia tap, ta p -ta p (tap, ta p -ta p ^ ta p -k -a :t).
K slovesnym d e m in u tiv a m sa vo v še o b e c n o sti ra d ia ib a slo v esa odv o d en e m orfem ou -k- od slovies (d rie m a t ^ d riem ka t). Napr. M. P isarčikova (1981a) za dem inutrva nepovažuje d einterjektrva (achkat, cu p ka t, h o p k a t) a deprono-
7 Porov. poznamku pod čiarou č. 6.
Slovesne deminutiva v slovenčine
m in a (m o jka f), ale k o nštatuje, že n iek tó re tieto slovesa k zak lad n em u vyzn a- m u p rib eraju aj z d ro b n e n o s t P ri deinterjektrvnych slovesach (fap, fa p -fa p ^ fa p k a f) m a slovotvorny fo rm an t - k a f tra n sfle x n u fu n k c iu , p o m ah a p re v ie s t m im o ja z y k o v u s k u to č n o s t (zv u k ) n a p o m e n o v a n ie p ro cesu . N a ro z d ie l od d em in u tiv ty p u d r ie m k a f d e in terjek tiv n e a d ep ro n o m in aln e slovesa spadaju do rep ro d u k čn eh o ty p u onom aziologickej kateg ó rie, p resah u ju te d a h ran ice je d n eh o slovneho d ru h u (cvrk ^ cvrlika f, m d j ^ m o jk a f)8.
D ep ro n o m in aln e je d n o tk y ty p u m o j ^ m o jk a f (» p rejav o v at la sk u , n ak lo n - n o s t nežn y m , lask av y m sprav am m , h la d k a m m , o b jm a m m a pod.«), m o j ^ m o jk a f sa (»navzajom si p re ja v o v a t lask u , n a k lo n n o s t ro zn y m i n e ž n o sta m i, h lad k am m , o b jm a m m a pod.«) su expresrvnym i je d n o tk a m i, nie v šak dem i- nutrvnym i, nem aju svoj b ezp rizn ak o v y nedem inutrvny korelat (na rozdiel od tu l-i:f ^ tu l’-k-a:t’ »nežne p ritisk at’, vinut«).
1.4 P ri celkovom derivačnom p o h ta d e n a slovesa obsahujuce derivačnu m or- fem u -k- sa u k azu ju tieto slovotvorne typy:
driem-a:t’ ^ driem-k-a:t’ deverbativne deminutrvum z nemotivovaneho slovesa
buv-a:t ^ buv-ik-a:t’ deverbativne deminutivum z detskeho slovesa (t. j. expresrvne motivovaneho)
buch ^ buch-a:t ^ buch-k-a:t deverbativne deminutivum z deinterjektivneho slovesa
tap-tap ^ ^ t’ap-k-a:t’ deinterjektivne ?nedeminutivum
( ) ^ ^ bad-k-a:t ?deminutivum na zaklade analogickej derivacie R elativne bezproblem ove su ty p y d rie m k a t’, b u vika t, b u c h k a t, te d a je d n o tk y utvorene z rozličnych ty p o v slovies (deverbativa), k to re spaja p rito m n o st’ ne- dem inutivneho korelatu (bez ohl’adu n a je h o sem antičku p riznakovost’ - detske buvat; ty p b u ch ka t’ v šak m ožno v n im at’ aj ako deinterjektivum ). D iskutabilne su p reto ty p y ta p k a t’ a b a d k a t, k tore nem aju svoj p o ro v n a v a d n edem inutivny slovesny korelat, k u kto rem u by sa in ten z ifik a c ia v y jad rila. Typ ta p k a t’ spaja s ty p o m b u c h k a t’ d e in te rje k tiv n y pov o d (p ri b u c h k a t’ je je d n o u z m o žn o sti sp ro stre d k o v a n o st cez sloveso b u c h a t alebo p ria m a m o tiv a c ia in terjek cio u buch), s ty p o m b u vika t’ zase expresivny p riz n a k , k to ry dem in u tiv a bud’ nado- budaju, alebo je h o p rito m n o sto u sa zjem ńuje alebo zosilńuje v z ta h prežrvatel’a k slovesnem u deju. Typ b a d k a t j e ro v n a k o ex p re siv n y a d e m in u tiv n o st’ je
8 K. Vužnakova (2006) zarađuje, na rozdiel od M. Dokulila (1982) alebo J. F m d k a (2004), reprodukcny typ onomaziologickej kategórie (deinterjektiva typu jajkat »hovo- rif jaj«) do mutacie. Pri transpozfcii rozlišuje aj prechod substancie na dej (kralovat) a prechod vlastnosti na dej (zelenat sa).
sign alizo v an a skór sem anticky >nst po m aly m , n eisty m , n am ah av y m krokom , k riv k at’« (b a d ka t’ drobnym i k ro č ik m i; o patrne b a d ka l k brane).
1.5 P ri d e m in u trv a c h s p re fix o m (nemus^ 1st o p re fix a ln y p o stu p v z n ik u tychto jed n o tiek , ale o to, že tieto je d n o tk y obsahuju prefix) sa m 0že u p la tn it v iacn aso b n a m otivacia, a to:
(a) b u d p refix acio u zo zakladoveho dem inutrva - d ev erba tiv n e d e d e m in u-
tlvum (derivat, dem inutrvum z dem inutrva):
čerp-a:t ^ črp-k-a:t »po troche naberat, načierat tekutinu a prelievat ju« ^ na-črp- -k-a:t’ »po troche nabrat’, slabym prudom naliat male množstvo tekutiny«;
mot-a:t sa ^ mot-k-a:t sa »pomaly, neisto chodit« ^ do-mot-k-a:t’ sa »pomalym, neistym krokom prist’«;
klep-a:t ^ klep-k-a:t »(pri pisani) udierat na klavesy; takto pisaf text« ^ na-klep-k- -a :t »napisat text na pisacom stroji alebo počitači (udermi prstov na klavesy)«;
(a) alebo su fix acio u z p re fix aln eh o n ed em in u trv a - deverbatevne d e m in u-
tlvum (derivat z nedem inutrva):
čerp-a:t ^ na-čerp-a:t »odobrat ručne alebo čerpacim zariadenim (obyč. tekutu latku) z vačšieho zdroja« ^ na-črp-k-a:t’ »po troche načerpat male množstvo tekutiny«;
mot-a:t sa ^ do-mot-a:t sa »pomalym, neistym krokom prist’« ^ do-mot-k-a:t sa
»pomalym, neistym krokom prist’«;
klep-a:t ^ na-klep-a:t »napisat text na pisacom stroji alebo počitači (udermi prstov na klavesy)« ^ na-klep-k-a:t »napisat text na pisacom stroji alebo počitači (udermi prstov na klavesy)«. Zo synchrónneho hl’adiska sa priznak deminutivnosti v motivačnej dvojici naklepat’ ^ naklepkat oslabil a slovesa vystupuju ako synonyma v hovorovom vyzname »napisat text na stroji alebo počitači«.
2 S lo v esa o d v o d e n e p ria m o z in te rje k c ii (h a m -h a m ^ h a m k a t) p rim a rn e p a tria k d etskym slovam . V našom m ateriali slovesnych dem in u tiv z p rv y ch tro ch zvazk o v SSSJ (a - g, 2006; h - l, 2011; m - n, p ra c o v n a elek tro n ick a v erzia 2015) sa v y sk y tlo 40 slovies s fu n k cn y m k v alifik ato ro m det. (detske), z toho 5 bolo d ein terjek tiv n e utvorenych (b a c a t, h a m a t, h a p a t; čo p redstavu- je 12,5 %) a 22 bolo d ev erbativnych d em in u tiv (h r y z k a t, v ratan e d eriv atu z dem inutrva - n a p a p k a t s a , t. j. 55 %). Detske slova v slovenskom kontexte su je d n o tk a m i, ktore použrvaju dospeli v kom u n ik acii s d ie ta to m (porov. reč o rie n to v a n a n a d ie ta ; S lan čo v a 1999), aj je d n o tk a m i, k to re p o u žrv aju d eti sam y (O n d račk o v a 2010). Z. O n d račk o v a (2010: 14) k d etsk y m slovam rad i dem inutrva, h y p o k o ristik a, eu fem izm y (b a c n u t, p a p a t, b a k a n y ), interjekčne a o n o m ato p o ick e p o m e n o v a n ia , m e ta fo ric k e a m e to n y m ic k e p o m e n o v a n ia (g o m b ička - nos, p u s in k y - prsia). V nim anie deinterjekčnych slovies ako is- teho d ru h u slovesnych dem in u tiv pravdepodobne suvisi s ty m , že citoslovcia
Slovesne deminutrva v slovenčine
n a začiatk u rečovej ontogenezy deri su p o ly fu n k čn e a často sa použrvaju vo fu n k cii p risu d k u (ideme ham -ham = idem e je s t’). Z. O ndračkova tu hovori o asy m etrii m ed zi kateg o rialn y m v y zn am o m slovneho d ru h u - p ro cesu aln o sti a form ou, akou je tento v y zn am vyjadreny.
Posledne v y sk u m y rečovej ontogenezy deti u k azu ju , že substanrivne dem inu- riva v slovenčine su p rv y m i slovotvorne m otivovanym i slovam i v detskej reči a v p o ra v n a m s kom pozitam i, kto ry ch je viac, sa použrvaju frekventovanejšie (V u žn ak o v a 2012). P odobne ako p ri o k azio n alizm o ch m ožno p ri n ich hovo- rit n a začiatk u rečovej o n togenezy o nom inačnej fu n k c ii (snaha pom enovat
» n iečo m a le /m e n šie ako m o tiv an t« ), n e sk o r p re v la d a p ra g m a tic k a fu n k c ia použrvania.
N ie k to re d e m in u trv a m aju z le x ik a ln e h o h ta d is k a š ta tu t d ru h o stu p n o v e h o detskeho slova, zo slovotvorneho h ta d isk a su v šak stale p rv o stu p n o v y m i de- m inurivam i, napr. h a ja t’ ^ h a jka t/h a ju ška t/h a jin ka t/h a jen ka t. P ri v ariantnych dem inurivach prv o tn y m m otivatom je je d n o tk a s čistym k-ovym form antom (hajkat’), o statn e v a rian ty v z n ik li ro zširen im derivačnej m orfem y -k- o in fix y (haj-uš:k-a:t, haj-in:k-a:t, haj-en:k-a:t’). Z. O ndračk o v a (2010) tieto v a rian ty h o d n o ti ako d ru h o stu p n o v e . N a z d a v a m e sa, že tu n e jd e o d ru h o s tu p n o v y derivat, pretože in fix y len ro zširu ju derivačnu m orfem u, nie su sam ostatnou derivačnou m orfem ou, k to ra by tv o rila novu je d n o tk u (teda nem arne napr. haj- -a:t’ ^ *haj-uš-a:t’ ^ h a j-u š-k-a :t, ale haj-a:t’ ^ haj-uš:k-a:t).
3 M o d ifik ačn y ty p onom aziologickej kategórie, do ktoreho sa ra d ia d em in u trva, je podl’a C. A vram ovej (2006: 33) najviac zviazan y s p ragm aticko-štylis- tickou fu n k cio u , k e d ž e vo svojej p o d state služi n a v y jad ren ie subjektrvneho v z fa h u použrvateFov ja z y k a k p o m en o v an em u d e n o ta tu . P ra g m a tic k o -šty - listic k a fu n k c ia z a h rn a aj expreswnu funkciu, k to ra sa n av rstv u je n a de- m inurivnost’ (v zm ysle »čo je m ale, je m ile«). A ko je zn am e, p ri slovesnych d em inurivach ide skor o v y ja d re n ie k v alitatrv n eh o h o d n o ten ia. K valitativne h odnotenie je spojene s expresrvnym v y jad rem m . Pre stanovenie expresivity slova je d o ležita sy n o n y m ia (Z im a 1961), te d a p rito m n o st’ b ezp rizn ak o v eh o sy n o n y m a ako p o ro vnavacieho zak lad u pre exp resiv n y v y ra z (k r ič a t - expr.
r e v a t n a dieta). Je d oležita sy n o n y m ia aj pre dem inutrvnosf, te d a v z h tad o m n a k to ru lexem u je ista lexem a d em inurivna (a m ožno aj expresivna)? Z tohto h ta d is k a je d oležita p rito m n o st’ m o tivanta, s k to ry m sa p o rav n av a a zisfu je, či v y ja d ru je slabšiu/silnejšiu in te n z itn o sf ako m o tiv an t (g r c a t - g rc k a t, č u č a t - ču čka t, d o b a t - d o b k a t). V prip ad e detskych slov m ožem e p o v ed at, že slovesne dem inutrva v y jad ru ju v lastnu d em in u trv n o sf a z h ta d is k a expresivity su štan d ard n e p o u ž ity m i je d n o tk a m i v reči orientovanej n a d ie ta (Slančova 1999; S lančova - Z ajacova 2007).
Slovesne dem in u tiv a (deverbatrvne) p a tria m ed zi in h eren tn e expresrva, pričom slo v o tv o rn y m p o stu p o m (su fix acio u ) e x p re sA n o st’ b u d z isk av aju , alebo ju ty m to slovotvornym postupom istym sposobom m odifikuju.
P ri p o ro v n am m otivačnych dvojfc ty p u slovesny m otivant - d em inutivny slo- vesny m otivat sa u k azu ju tieto skutočnosti:
(a) m o tiv a č n a dv o jica sa o d lišu je n a osi se m a n tič k a b e z p riz n a k o v o st’ - ex- presrvna p riznakovost’ (bavit’ sa - hypok. b a vka t’ sa; h ra t’ sa - det. al. expr.
h ra jka t’ sa; d riem a t’ - expr. d riem ka t; b eža t’ - expr. b e žk a t’; k riv a t’ - trochu expr. k r iv k a t’; c h y ta t - expr. c h y tk a t’; la p a t - expr. la p k a t’; h m a ta t’ - expr.
h m a tk a t; k y v a t - expr. k y v k a t; le ž a t - expr. le žk a t, le žin k a t; liza t’ - expr.
lizka t; h n e v a t sa - zjemn. h n e v k a t sa; b o lie t - expr. boTkat’);
(b) m o tiv ačn a dvojica s ro v n ak y m expresrvnym prizn ak o m - tv o ria slovotvor- ne sy n o n y m a (det. b u v a t - det. bu vička t, b u vika t, bu vin ka t; det. h a ja t - det.
ha jka t, h a ju ška t, h ajinkat; det. al. expr. h a č a t - det. al. expr. h a čka t, hačin- ka t; det. al. expr. h a m a t - det. al. expr. h a m ka t; expr. k o p r c a t sa - expr. zried.
k o p r c k a t sa; expr. m o ta t’ sa - expr. m o tk a t sa);
(c) m o tiv ačn a dvojica s obidvom a p rizn ak o v y m i členm i, pričom člen s k-ovym form antom v y jad ru je silnejš^ stupeń prizn ak o v o sti (pejor. cm uTat sa - pejor.
cm uTkat’ sa; expr. č a r b a t - expr. zried. č a rb ik a t) alebo slabši stu p eń (expr.
č u č a t - zjemn. ču čka t; expr. č u š a t - zjemn. čuškat; hrub. g r c a t - zjemn. g rc- ka t; expr. ch ra p a t’ - zjemn. c h r a p k a t);
(d) su fix -k- m a in u fu n k c iu ako d e m in u tiv n u (slovotvorne v a ria n ty b a fa t, b a fk a t).
S lo v esa s k -o v y m fo rm a n to m su z v a č š a m o tiv o v a n e p rv y m i (z a k la d n y m i v y z n a m a m i m otivanta), ale m o žu šp e c ifik o v a t svoju v y z n a m o v u š tru k tu ru , pričom d alšie v y zn am y u ž nie su d em inutivne, napr.
buchkat’ 2. region. (drevenym naradim) lamat, zmakčovat l’an al. konope: Z dvorov sa ozyvalo tupe buchkanie. [A. Habovštiak]; Lan viažu do snopkov, daju urosit do močidla a potom buchkaju. [Sme 1998]
3.1 A k h ovorim e o ex p resiv ite dem inutiv, n em o žem e obist’ p rip ad y s nega- trvnou h o d n o tiaco u sem ou realizo v an o u ako ironia. V y p o v e d fo rm u lo v an a iro n ic k y k la d ie n a p e rc ip ie n ta v y ššie n a ro k y su v isiace s d ek ó d o v an im ko- m u n ik a č n e h o z a m e ru (porov. aj m ec h a n iz m u s tv o re n ia ja zy k o v eh o d o v tip u S arnow ski 1991: 49). M. N abelkova (2010: 406), k to ra sa zao b erala augm en- tatrvam i, konštatuje:
Semanticko-pragmaticky efekt modifikačnej derivacie deminutiv a augmentativ koliše pri jednotlivych slovach (resp. pri ich konkretnych použitiach) v priestore kvantita- tivnej a kvalitativnej modifikacie. Kvantitativna zložka modifikacie vedie (s využitim
Slovesne deminuUva v slovenčine
prislušnych formantov) kprotikladu deminutivnost’- augmentativnost’, pri kvalitativnej možno zvažovat’ rozlične vyznamove zafarbenie derivatov na osi meliorativnost’ - pe- jorativnost’.
K. B u zassy o v a (2008: 117) spochybńuje n azo r, že v p rip ad e substantrvnych zd ro b n en m iro n ick y m ožno po u žit’ a k u k o lv ek lex ik aln u je d n o tk u , p reto že v ironickom zm ysle sa použrvaju len slova s k lad n y m , pozitrvnym v y zn am o m , a n iek to re d eriv aty m aju ten d en ciu tv o r it zdrobneniny, k to re sa použrvaju v ironickom v y zn am e, a ine nie.
V prip ad e dem inutivnych slovies je iro n ick y p riz n a k lex ik o g rafick y zachyteny p ri dvoch synon y m n y ch slovesach - lex ik a liz o v a n a iró n ia v podobe sam os- ta tn e h o , le x ik o g ra fic k y č^slovaneho v y z n a m u , lexie (b a v k a t sa , h r a jk a t’ sa
»neprim erane pom aly, zdlhavo niečo robit«). O statne p rip ad y sa u k azu ju ako textove aktu alizacie irónie, napr.
Po spresnujucej otazke, či si mysU, že zdrojom napatia v jeho time je kritika novina- rov, sivovlasy mag sa nechal počut’, že media si možu hust, čo chcu, profesionalov to nemože rozhadzat. Doslova povedal: »Media su ako myši, len hryzkaju, to neubUži.«
(Dennik Šport 24. 6. 2010)
Martin pochopil, že kto chce s vlkmi žit, mus^ s nimi vyt. Vybojoval si svoje miesto na žobranie, vytipoval si obchody, v ktorych kradol (vždy ich menil, aby nebolpodozrivy), a po večeroch mohol v pokoji s kamaratmi-kolegami niečo zjest a cuckat’ čučo. (Ces
ta - mesačnik abstinentov, bezdomovcov a sympatizantov. Prešov: Greckokatolicka charita 2007, č. 11)
Imriškoje dobry človek, akurat... zahradkar! Kvoli nemu užnechodme ani na balkón!
Ma tam skalničky. Ide do roboty - kopka si. Pride z roboty, kopka si. Vstane v sobotu - polieva! A v nedelu - pleje! Na balkóne je skalka! Pane, ved’ ja sa na hole nebo už ani nemožempozriet! M usm filozofovat v kuchyni! (V. Klimaček: Slovensky raj, 2001)
4 Vo vykladovych sLovmKoCH slovenciny sa vo všeobecnosti zdrobnene substantiva v y k lad aju pom ocou p rira d e n ia k zakladovem u slovu - hniezdova- nie - a tato te c h n ik a sa zdovodńuje p rav id eln o sto u niek to ry ch slovotvornych typov. V y n im k u tv o ria tie dem inutrva, k to re p o p ri d em inutrvnom v y zn am e n a d o b u d li aj in y v y z n a m (porov. B a la ž o v a 2009: 142-151; B a la ž o v a 2010:
2 0 9 -2 2 3 ), napr. ch leb iček (zam estnanie: u čitel’s k y chleblček), h viezd ička (gra- ficke znam ienko: kla ves s hviezdičkou), ja b lč k o (anat. o k ru h la [sezam ska] k o s t v šlach e stehnoveho svalu). Z drobneny v y zn am je explicitne uvedeny, často v kom binacii s ex p resrv n o sto u 9.
9 E. Balažova (2010: 210) hovori pri substantivnych zdrobneninach o »dvojakej deriva- cii deminutivizacie«: popri vecnom vyzname zmenšeneho, zdrobneneho sa spravidla zdrobneniny stavaju nositelmi roznej miery expresivity a hodnotiaceho citoveho (klad- neho alebo negativneho) postoja.
Slovesne dem inutrva sa, n a rozdiel od substantrvnych dem inutiv, v žd y fix u ju ako sam o statn e h e sla (rovnako ako aj adjek tiv n e a adverbialne dem inutiva), prip. ako slovotvorny v arian t k ned em in u tiv n em u slovesu (m otivantovi), ak sa d e m in u tiv n o sf o slab ila - fo rm aln e d em in u trv u m (b a d u rit, b a d u rka t; b a fa t’, b a fka t; cupitat, c u p itk a t), alebo ako v iacere dem in u tiv n e v arian ty (buvičkat, bu vika t, b u vin ka t’; h a č k a t si, h a čin ka t’si) zv ačša s hodnotiacim kvalifik ato ro m expr., ale b ez explicitneho p o u k azu n a to, že ide o dem inutrvum . Sposob sa- m ostatneho spraco v an ia slovesnych dem in u tiv n azn aču je, že nejde o pravidel- ny slovotvorny ty p (netvori sa system aticky od v ačšiny slovies). Tento postup suvisi do istej m iery aj s lexikografickou trad icio u a s n ev y h ran en o u povahou tejto onom aziologickej kategórie.
krivat’ -va -vaju -vaj! -val -vajuc -vajuci -vanie nedok. 1. ► klast nohy pri chodzi nerovnomerne, dostupovat najčastejšie na jednu nohu tak, že sa cela postava vychyli na jednu stranu, skrivi (v dosledku telesneho poškodenia, zranenia a pod.); syn. napadat:
k. na pravu, lavu nohu; nepatrne, mierne k.; stary kon už aj kriva; Viditetnejšie kriva a chod^ o palici. [Š. Žary]; Palec sa zahojil, no zatko podnes trochu kriva. [J. Kroner]
2. expr. (za čim ; 0) ► zaostavat, nedosahovat požadovanu uroven; syn. pokrivka- vat: k. za dobou; kvalita kriva za kvantitou; zasobovanie obchodu trochu kriva
□ fraz. krivat’ na obe nohy (o vysledku duševnej prace) byt uplne nevyhovujuci, ne- splńat’ iste požiadavky
krivkat’ -ka -kaju -kaj! -kal -kajuc -kajuci -kanie nedok. trochu expr. ► klast nohy pri chodzi nerovnomerne, mierne dostupovat najčastejšie na jednu nohu tak, že sa cela postava vychyli na jednu stranu, skrivi (v dosledku telesneho poškodenia, zranenia a pod.), krivat: k. s barlami, o paličke; pomaly krivkal dolu kopcom; Naboso stupil na kamienok a začal krivkat. [A. Hykisch]; Kon pokojne krivkal a tahal sane v snehovej fujavici až do mesta. [J. F. Kunik]
Čim sa odlišuju slovesne dem inutrva od svojich m otivantov? Ide hlavne o:
(a) št y listic k u PRiZNAKOVOST - expr., hypok., zjemn., det., často iron. a pod.;
ak je m otivant expresrvny, dem inutrvum tuto e x p re srv n o st n ap rik lad zjem - nuje:
chrapat’ 2. expr. ► oddavat sa spanku, oddychu, spat; syn. drichmat: spokojne si chrapal;
chrapkat’ 2. zjem n. ► oddavat sa spanku, driemat, spat: pokojne si ch.;
(b) v y k la d obsahujuci sem y ako napr. »trochu«, »jem ne«, »zl’ahka«, »m ier
ne«, »pom aly«, »slabo«, »s m enšou intenzitou«, »ticho«, »m alym i krokm i«;
(c) k o n k r e t iz a c iu o bjek tu, n a k to ry sa dej v z tah u je (sem antizacia ty p u o de- toch; obyč. v styku s detmi), napr.
bol’kat’ expr. ► (obyč. v styku s detmi) boliet: čo ta botka?
Slovesne deminuUva v slovenčine
buchkat’ 1. expr. ► slabo udieraf; syn. klepkaf, klopkat’: b. paličkou
cickat’ expr. (čo) ► po troche vyfahovaf jazykom tekutinu, cicaf, fahaf; syn. cuckaf, mogaf: babatko cicka mliečko
grckat’ zjemn. ► (o diefati) vracaf, davit’
5 Zaver
Slovesne dem inutrva su m o d ifik ačn y m i derivatm i, k to re pom enuvaju ro v n ak y dej ako ich slovesny m otivant, ale so zretelb m n a in ten zitu prežrvania tohto d e j a autorom v y povede, nie n a in ten zitu sam otneho deja. In ten zita prežrvania sa
prejavuje ako nadobudnutie expresivneho p riz n a k u alebo zosilnenie/zoslabenie ex istu ju c e h o ex p resrv n eh o p riz n a k u vo v z fa h u k slo v esn em u m o tiv a n to v i, k to ry vystupuje ako p o ro v n a v a d korelat.
N a jty p ic k e jšm i predstaviteFm i su deverbatrvne dem inutrva odvodene od slo- v ies s ro z lič n o u d eriv a č n o u h istó rio u (od n em o tiv o v an y ch slovies r o b it ^ ro b ka t’ alebo od deinterjektrvnych slovies buch ^ b u c h a t ^ b u ch ka t). Prob- lem aticke su ty p y odvodene priam o od citosloviec k-ovym form antom (ta p -ta p
^ ta p k a t) a d erivaty n a zak lad e analogickej slovotvorby (b a d ka t), p ri k to ry ch k -o v y fo rm a n t n ie j e d em in u trv n o u d e riv a č n o u m o rfe m o u a k to re n em aju svoj p o ro v n a v a d korelat, ale ty m to k-ovym fo rm an to m a expresrvnost’ou sa zbližuju s dem inutivnosfou. M edzi dem inutrvam i je vel’a detskych slov, ktore v zn ik aju prave z in terjek cii a v y zn a č u ju sa v a ria n tn o sfo u (h a ja ^ h a ja t ^ h a jk a t/h a jin k a t/h a je n k a t/h a ju šk a t).
L ex ik o g rafick y su slovesne dem inutrva spracovane sam ostatne (k r tv a t - kriv- k a t) n a ro zd iel od p rav y ch su b sta n trin y c h dem inutrv, k to re sa h n iezd u ju k zakladovem u slovu. V y n im k o u su tie substantrvne zdrobneniny, p ri k to ry ch sa lexikalizoval aj iny v y zn am ako len dem inutrvny, napr. ja b lk o - ja b lč k o 1.
zdrob. expr. m enšie jab lk o , 2. anat. o k ru h la (sezam ska) k o s t v šl’ache stehnoveho svalu.
Literatura
Цветанка АВРАМОВА, 2006: О прагматико-стилистической функции производного слова. Функцыянальныя аспекты словаутварэння. Даклады IX Мiжнароднай навуковай канферэнцън К амки па славянскаму словаутварэнню пры Мiжнародным камтэце славктау. Мтск/Беларусь 9-14 кастрыннжа 2006 г. Рэд. А. А. Лукашанец.
Инстытут мовазнауства iмя Якуба Коласа НАН Беларусг Мшск: BTAA Права и эканомжа. 22-37.
Bubica BALAŽOVA, 2009: O deminutivnej lexike v Slovmku sučasneho slovenskeho jazyka. Bulharska a slovenska lexikografia v zjednotenej Európe. Zbormk z medzinarod- nej konferencie venovanej pamiatke prof. Vesy Kiuvlievovej-Mišajkovovej, DrSc. Red. M.
Koškova, M. Coroleeva. Bratislava - Veliko Trnovo: Slavisticky ustav Jana Stanislava SAV - Institut za blgarski jezyk prof. Bubomir Andrejčin pri BAN. 142-151.
Bubica BALAŽOVA, 2010: Osobne (depersonalne) deminutiva: špecificka polysemia a jej lexikograficke spracovanie. Slovo - Tvorba - Dynamickost’. Na podest Klary Buzassyovej.
Red. M. Šimkova. Bratislava: Veda, vydavatel’stvo SAV - Jazykovedny ustav B. Štura SAV. 209-223.
Jarmila BARTAKOVA, 1995: Modifikovane slovesa s morfemou -k- v slovenčine a češtine.
Sbornk prac^ Filozoficke fakulty brnenske univerzity. Rada jazykovedna. A. 43. Red. I.
Posp^šil. Brno: Masarykova univerzita, Filozoficka fakulta. 105-111.
Klara BUZASSYOVA, Alexandra JAROŠOVA (eds.), 2006: Slovmk sučasneho slovenske
ho jazyka. a - g. [1. zv.]. Bratislava: Veda, vydavatel’stvo SAV. 1134.
Klara BUZASSYOVA, 2008: Semanticke a štylisticke aspekty obmedzeneho hniezdovania vo vykladovom slovmku. Lexikografie v kontextu n o m a d n společnosti. Sbornkpnspev- ku z pracovmho setkam. Praha 4.-6. 6. 2007. Red. A. Rangelova, J. Svetla, A. Jarošova.
Praha: Ustav pro jazyk česky AV ČR, v. v. i. 113-122.
Miloš DOKULIL, 1982: K otazce slovnedruhovych prevodu a prechodu, zvl. transpozice.
Slovo a slovesnost 43/4, 257-271.
Juraj FURDBK, 2004: Slovenska slovotvorba. Red. M. Ološtiak. Prešov: Nauka. 200.
Julia HANSMANOVA, 2010: Intenzifikacia. Morfologicke aspekty sučasnej slovendiny.
Ed. J. Dolmk. Bratislava: Veda, vydavatel’stvo SAV. 401-448.
Jan HORECKY, 1959: Slovotvorna sustava slovendiny. Bratislava: Vydavatel’stvo SAV.
218.
Jan HORECKY, 1971: Slovenska lexikológia. 1. Tvorenie slov. Bratislava: Slovenske pe- dagogicke nakladatel’stvo. 253.
Martina IVANOVA, 2006: Afixy - frekvenčna, obsahovo-formalna a funkčna charakteris- tika. Morfematicky vyskum slovendiny (možnosti jeho štatistickeho, elektronickeho a di- daktickeho spracovania). Venovane pamiatke Jana Horeckeho. Red. M. Sokolova, M. Iva
nova, M. Ološtiak. Prešov: Filozoficka fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. 111-144.
Alexandra JAROŠOVA, Klara BUZASSYOVA (eds.), 2011: Slovnk sučasneho slovenskeho jazyka. h - 1. [2. zv.]. Bratislava: Veda, vydavatel’stvo SAV. 1088.
Mira NAbELKOVA, 2010: Domiska, knižiska, psiska a ine modifikačne substantivne derivaty v slovensko-českom pohl’ade. Slovo - Tvorba - Dynamickost’. Na počest’ Klary Buzassyovej. Red. M. Šimkova. Bratislava: Veda, vydavatel’stvo SAV - Jazykovedny ustav B. Štura SAV. 396-425.
Alicja NAGÓRKO, 2003: Tendencje w sferze pragmatyczno-stylisticznej. Komparacja systemów i funkcjonowania współczesnych języków słowiańskich 1. Słowotwórstwo/
Nominacja. Red. I. Ohnheiser. Opole: Uniwersytet Opolski - Instytut Filologii Polskiej i Opolskie Towarzystwo Przyjaciół Nauk. 189-197.
Slovesne deminutiva v slovenčine
Zuzana ONDRAČKOVA, 2010: Komparativny vyskum detskej lexiky. Prešov: Prešovska univerzita v Prešove. 249. Dokument je umiestneny na www stranke Univerzitnej knižnice PU <http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Ondrackova1/index.html> od 19.04.2010.
Maria PISARČIKOVA, 1981a: Semantička analyza slovies s priznakmi deminutivnosti.
Jazykovedne studie. 16. Materiały z vedeckej konferencie o semantike (Smolenice, 14.-17.
januara 1980). Red. J. Ružička. Bratislava: Veda. 221-223.
Maria PISARČIKOVA, 1981b: Slovesa s priznakom zdrobnenosti a ich synonymicke vzta- hy. Kultura slova 15/2, 33-38.
Michał SARNOWSKI, 1991: Deminutiwum jako znak ironii. Język a kultura 3 - Wartości w języku i tekście, 41-50. Dostupne na: <http://www.lingwistyka.uni.wroc.pl/jk/JK-03/
JK3-sarnowski.pdf>.
Ella SEKANINOVA, 1980: Semanticka analyzapredponoveho slovesa v ruštine a sloven
čine. Bratislava: Veda, vydavatel’stvo SAV. 200.
Daniela SLANČOVA, 1999: Reč autority a lasky. Reč učitel’ky materskej školy orientovana na dieta - opis registra. Prešov: Filozoficka fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. 278.
Daniela SLANČOVA, Stanislava ZAJACOVA, 2007: Komunikačny register ako pros- triedok verbalnej socializacie dietata. Jazyk a komunikacia v suvislostiach II. Zbornk prispevkov z medzinarodnej vedeckej konferencie konanej 6.-7. 9. 2007 na Katedre sloven- skeho jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenskeho v Bratislave. Red. O. Orgonova.
Bratislava: Univerzita Komenskeho. 153-163.
Slovensky narodny korpus - 6.0-juls-all + Dictum + Iura + Bruna + Wanda 1.0.20. Bra
tislava: Jazykovedny ustav E. Štura SAV 2013.
Slovensky narodny korpus - prim-6.0-juls-all. Bratislava: Jazykovedny ustav E. Štura SAV 2013. Dostupny z <http://korpus.juls.savba.sk>.
Slovnk sučasneho slovenskeho jazyka. m - n. [3. zv.]. (pracovna elektronicka verzia 2015).
Miloslava SOKOLOVA, 2007: Vztah slovnodruhovych a onomaziologickych katego- rialnych vyznamov. Sprachliche Kategorien und die slawische Wortbildung. Slawische Forschungen und Texte 6. Ed. H. Burkhardt, A. Nagórko. Hildesheim, Zurich, New York.
178-195.
Miloslava SOKOLOVA, Martin OLOŠTIAK, M artina IVANOVA, František ŠIMON, Beata CZEREOVA, Katarina VtóŃAKOVA, Vladimti BENKO, Gustav MOŠKO, 2005:
S lo vn k korenovych morfem slovenčiny. 1. vyd. Prešov: Filozoficka fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. 584.
Miloslava SOKOLOVA, Martin OLOŠTIAK, M artina IVANOVA, František ŠIMON, Beata CZEREOVA, Katarina VtóŃAKOVA, Vladimri BENKO, Gustav MOŠKO, 2012:
Slovnk korenovych morfem slovenčiny. 3., upravene a doplnene vyd. Hl. red. M. Sokolova, M. Ološtiak, M. Ivanova. Prešov: Filozoficka fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. 690.
Jozef ŠTOLC, 1958: K morfológii deminutiv v slovenčine. Jazykovedne studie. 3. Spisovny jazyk. Red. J. Ružička. Bratislava: Vydavatel’stvo SAV. 19-81.
Katarina VUŽŃAKOVA, 2006: Problemy lexikografickeho zachytenia slovotvorneho systemu slovenčiny. Prešov: Prešovska univerzita v Prešove. 163. Dokument je umiestneny
na www stranke Univerzitnej knižnice PU <http://www.pulib.sk/elpub2/PF/Vuznakova1/
index.htm> od 7. 4. 2006.
Katarina VUŽNAKOVA, 2012: Kompozita v slovenčine. Prešov: Prešovska univerzita v Prešove, Pedagogicka fakulta. 189.
Jaroslav ZIMA, 1961: Expresivita slova v současne češtine. Studie lexikologicka a stylis- ticka. Praha: NakladatelsM Ceskoslovenske akademie ved. 139.
Summary
Verbal Diminutives in Slovak10
Verbal diminutives are modification derivates, which denominate the same process as their verbal word-formative motivative word, but express the intensity of the author’s experience, not of the process itself. The intensity of experience is demonstrated by adding expressivity or by the strengthening/weakening of existing expressivity in relation to the basic motivative word comparative to correlative word.
The most typical representative units are verbal diminutives derived from verbs (non-motivated verbs robit’ ^ robkat’ [to work ^ to work expressed in a gentle way]
or deinterjective verbs buch ^ buchat ^ buchkat’ [to slam ^ to slam expressed in a gentle way]). The verbs derived directly from interjections (t’ap-t’ap ^ t’apkat’ [to clap]) or by analogical derivation (badkat [to move with difficulties expressed in a gentle way]) are the problematic ones. These types do not have their correlative word - motivative verb. Their suffix -k- is not a pure diminutive derivative morpheme, but these verbs are close to diminutives because of this suffix and their expressivity. Many diminutives belong to the lexis orientated to children. The children’s words often come from interjections and have a lot of variants (haja ^ hajat ^ hajkat’/hajinkat’/hajenkat’/
hajuskat [to sleep expressed in a childlike way]).
In monolingual dictionaries, the verbal diminutives are compiled separately from their basic verb (knvat’- krivkat [to limp - to limp expressed in a gentle way]), while noun diminutives are ordered under the headword (except of noun diminutives with more meanings, e. g. jablko - jablcko; apple - 1. little apple, 2. anat. knee-cap).
10 Dakujem PhDr. Dane Guričanovej a Mgr. Elene Guričanovej za pomoc s anglickym prekladom.
