Osobnost' žiaka v systéme výučby s uzavretým cyklom

Michal Blaško

Osobnost žiaka v systéme výučby s

uzavretým cyklom

Nauczyciel i Szkoła 3-4 (24-25), 328-335

Osobnosť žiaka v systéme výučby s uzavretým

cyklom

Michal Blaško

A ko sa bude o žiakovi p rem ýšľa ť, tak bude výučba prebiehať. Najpraktickejšou vecou na svete j e dobrá teória. Učiteľ m á b y ť aktívnym účastníkom tvorby teórií v podm ienkach školy.

Európske poznávanie má dve tradície - demokritovskú a platónsku.

Demokritovská tradícia je orientovaná na poznávanie vecí, poznávanie vopred daných zákonitostí prírody, zjavnej skutočnosti. Utvára človeka pre potreby vy­ svetľovania sveta. Táto línia sprostredkováva učenie cez tréning, osvojovanie si zručností na ovládanie sveta.

Platónska tradícia súvisí so sebautváraním človeka, pretváraním seba samého, obja­ vujúca silu sebautvárania. Myslením sa má človek dopracovať bližšie k ideám a ja­ snejšie ich vnímať. Táto línia predstavuje skúsenostné učenie k rozvíjaniu seba. Obidva prúdy sú užitočné, hoci v dejinách demokritovská línia mala prevahu, zdôrazňovala faktické informácie, čo ovplyvnilo aj školstvo (Hvozdík, S., 2001). Jednostranná kognitivita vo výučbe javí príbuznosť s prvou tradíciou, nonkogni- vita skôr s druhou tradíciou. Aj v súčasnom reformnom období hľadania humani- začných prístupov v škole zasahujú tieto tradície do koncepcií výchovy človeka. Kurikuláme prístupy k výučbe možno v podstate tiež rozdeliť na dve smerovania: A) Kurikulum orientované na osvojovanie učebnej látky žiakom

Zdôrazňuje sa behaviorálny prístup. Cieľom výchovy je usporiadať vhodne prostredie, jeho podnety, aby sa docielila vhodná zmena správania. Prostredie modeluje správanie organizmu cez posilnenia a cez tresty. Behaviorizmus chápe školu ako prostredie, ktoré je potrebné technologicky usporiadať tak, aby pro­ dukovalo kladné podnety. Behaviorálna koncepcia si kládla za cieľ čo najviac racionalizovať vzťah učiteľ - žiak, aby sa maximalizoval čas samotného učenia sa, osvojovania si učebnej látky (Hvozdík, S., 2001).

Učebný procesje pochopený ako tréning. Pri riadení výučby v takejto koncepcii ide viac o cvičenie poslušnosti ako o rozvoj osobnosti žiaka. Nedoceňovali sa

Michal Blaško - Osobnosť žiaka v systéme výučby s uzavretým cyklom 3 2 9

všetky účinky učenia na osobnosť, iba tie, ktoré súviseli so správaním. Je to cha­ rakteristické pre systém tradičného vyučovania.

B) Kurikulum s dôrazom na psychické procesy osobnosti žiaka (humanistic­ ký prístup)

V humanistickom školstve má podporu kurikulum, zamerané na rozvoj psychic­ kých procesov človeka. Zdôrazňuje rozvíjanie skrytých, potencionálnych síl osobnosti. Aby k tomu došlo, musí najprv dôjsť k uvoľneniu spontaneity, auten­ tickosti a tvorivosti osobnosti. Oproti reaktívnym modelom psychiky humanistic­ ká psychológia stavia sebaaktualizáciu organizmu, jeho sebauskutočňovanie. Presúva sa dôraz z výsledkov učenia na samotný proces učenia. Zdôrazňuje sa zodpovednosť žiaka za seba. Učenie s dôverou vo vlastnú skúsenosť je prioritou z hľadiska sebarozvoja a možnosti sebaaktualizácie osobnosti. Ide o vnútorné učenie, ktoré pomáha odkrývať vnútorný potenciál človeka. Oproti tomu vonka­ jšie učenie je determinované iba rámcami učebnej látky, jej cieľmi.

Tradičná pedagogika zdôrazňuje socializáciu a skultúmenie človeka, humánna pedagogika a jej časť personológia zdôrazňuje personalizáciu osobnosti, indi­ vidualizáciu, jedinečnosť každého človeka. Humanistická orientácia oponuje behavioristickej orientácii v niektorých charakteristických prvkoch (Svec, 1994). Uprednostňuje

intrinzívnosť motivácie (vnútorných potrieb, záujmov, cieľov) pred extren- zívnosťou popudov (zadaných zvonka)

• osobnostné kvality pred znalosťou predmetových informácií • kultúru medziosobných vzťahov pred kultúrou výkonu

porozumeniu zmyslu stretnutí človeka s človekom pred kvantitatívnym opi­ som materiálnych vecí

• svojrázny vlastný štýl a reflexiu pred napodobovaním cudzích vzorov a dri­ lom „osvedčených“ techník

voľnú improvizáciu pred pripravenou algoritmizáciou kreativitu pred reaktivitou

Uvedomenie si rozdielnych aspektov učenia, ktoré vytvárajú jednotu, možno považovať za príspevok k aktuálne formulovaným požiadavkám na celistvý osobnostný rozvoj.

Humanizácia výučby jc proces zmien života školy, ktorého zdrojom je osobnost­ ný prístup k dieťaťu a prejavuje sa v dimenzii

a) cieľov výučby — v úprave nového smerovania výchovy a vzdelávania b) princípov výučby — v úprave vzťahov, postojov učiteľov k žiakom

personál-nych, sociálpersonál-nych, organizačných, časových, materiálnych a finančných d) prostriedkov výučby - v úprave obsahu výučby, zodpovedajúcemu novým

cieľom a podmienkam výučby, v úprave procesu výučby, metód a foriem výučby, využívania materiálnych prostriedkov

e) riadenia výučby — v úprave štýlu a kvality riadenia rozvoja a sebarozvoja osobnosti žiaka na výučbe v prospech jeho celistvého rozvoja

Interiorizácia výchovno-vzdelávacieho pôsobenia má prebiehať takým osvojo­ vaním poznatkov a skúseností subjektom, keď subjekt premieňa niečo pre seba a pridáva k tomu, čo existovalo iba osebe aj niečo zo seba. Takto vzniká autentic­ ký zážitok, vnútorná kvalita.

Model koncepcie tvorivo-humanistickej výchovy (THV) M. Zelinu (Zelina, 2000) ako integrálny model ľudského fungovania predstavuje syntézu dimenzie tvorivosti a humanizmu. Tvorivosť tu predstavuje kognitívnu dimenziu rozvoja osobnosti (demokritovskú líniu), kým humanizmus zasa nonkognitívnu dimenziu tohto rozvoja (platónsku líniu) - (Hvozdík, S., 2001). Dominantné v edukačnej činnosti v koncepcii THV nie je zamestnať žiakov činnosťami, ale pomocou čin­ ností, úloh cielene a profesionálne rozvíjať psychické funkcie a procesy žiaka. Humanizačné a demokratizačné aspekty pri sebautváraní celistvej osobnosti žiakov stratégiou vyváženého rozvoja kognitívnych a nonkognitívnych funkcií rešpektuje aj systém výučby s uzavretým cyklom. Na rozvoji osobnosti žiaka v tomto alternatívnom systéme výučby, ktorý vznikol ako produkt košickej pe- dagogicko-psychologickej školy, sa podieľa

koncepcia rozvíjania osobnosti žiaka prostredníctvom procesov motivácie a regulácie podľa prof. J. Hvozdíka (Hvozdík, J., 1994) - zakladateľa košic­ kej pedagogicko-psychologickej školy

teória makroštrukturálneho programovaného vyučovania dr. A. Dribňáka a jeho spolupracovníkov (Dribňák, A. -K lin d o v á, V., 1986)

model koncepcie tvorivo-humanistickej výchovy prof. M. Zelinu

• meranie a monitorovanie procesu výučby podľa prof. I. Tureka (Turek, 1993) • systém komplexného riadenia kvality výučby doc. A. Alberta (Albert,

2001

)

M apa rozvoja plnohodnotnej osobnosti žiaka v koncepcii tvorivo-humanistic­ kej výučby systému s uzavretým cyklom (pozri nasledujúcu stranu) znázorňuje systémovo-štrukturálny prístup k procesu výučby a jej riadenia i obsah jedno­ tlivých prvkov koncepcie výučby (akými sú 1. všeobecné ciele, 2. princípy, 3. špecifické ciele, 4. podmienky výučby, 5a) obsah výučby, 5b) metódy a formy, 5c) materiálne prostriedky, 6. riadenie systému výučby).

Michal Blaško - Osobnosť žiaka v systéme výučby s uzavretým cyklom 331

výučby umožniť človeku stať sa plnohodnotnou osobnosťou - autentickou, harmonicky rozvinutou, s potrebnou mierou všestrannosti, ktorá sa slobodne a zodpovedne sebarealizuje v tvorivej aktivite. Cieľom výchovy a vzdelávania je n au č iť človeka ž iť jeho vlastný život. Rozvinúť jeho vnútorné dispozície, bytostné sily tak, aby ako plnohodnotná osobnosť naplnil v spoločnosti zmysel svojho života (Kosová, 1993).

Okrem základných hodnôt života, ktorými sú dobro, k rá sa a pravda, človek plnohodnotným prežívaním vlastnej aktivity v prírode a spoločnosti a svojho vnútorného sveta nachádza ďalšie životné hodnoty, akými sú šťastie, láska, múdrosť, čestnosť, spravodlivosť, priateľstvo, spokojnosť, mier, sloboda, zdra­ vie, práca, vzdelanie.

V šeobecné ciele výučby tvoria charakteristiky plnohodnotnej osobnosti (tvori­ vosť, všestrannosť a harmónia, sloboda a zodpovednosť, autenticita) a psychické funkcie osobnosti (kognitivizácia, emocionalizácia, motivácia a aktivizácia, so­ cializácia a komunikácia, axiologizácia a autoregulácia, kreativizácia).

Najvšeobecnejšie požiadavky na priebeh výučby, orientáciu na rozvoj osobnosti žiaka vo výučbe, zdôrazňujú princípy výučby. V systéme výučby s uzavretým cyklom je to princíp jedinečnosti osobnosti žiaka, princíp sebarozvoja osobnosti, princíp komplexného rozvoja osobnosti, princíp priority postojov a schopností a princíp osobného prežívania vo výučbe.

Špecifické ciele výučby sú konkretizované všeobecné ciele. Špecifické ciele výučby (kognitivně, psychomotorické, sociálnoafektívne) tvoria vedomosti, zru­ čnosti a návyky, schopnosti a záujmy, postoje a vlastnosti osobnosti, vlastné ego osobnosti žiaka.

Proces rozvoja osobnosti žiaka ovplyvňujú podm ienky výučby - zdroje, predsta­ vujúce vstupný stav výučby. Sú vnútorné (stav vývinu žiaka, dispozície mozgu, učebný štýl žiaka, rozvinuté druhy jeho inteligencie) a vonkajšie (podmienky školy a mimoškolské podmienky žiaka).

Medzi podmienky školy patria podmienky personálne (stav kompetencie uči­ teľov, riaditeľstva), sociálne (klíma triedy, školy), ďalej organizačné, časové, materiálne a finančné.

Rozvíjanie kognitívnych a nonkognitívnych funkcií osobnosti, aktivizovanie neustáleho rastu plnohodnotnej osobnosti žiaka vo výučbe majú prostriedky výučby - obsah výučby, metódy a formy a materiálne prostriedky výučby. Základné hodnoty života - dobro, k rá sa a prav d a - sa prejavujú aj v prostried­ koch výučby. Dobro je metóda, krása forma a pravda je obsah výučby.

Nauczyciel i Szkota 3-4 2004

Mapa rozvoja plnohodnotnej osobnosti v koncepcii tvorivo-humanistickej výučby

O bsah výučby tvorí päť prvkov. Sú to poznatky o vonkajšom svete, skúsenosti z realizácie spôsobov činnosti, skúsenosti z tvorivej činnosti, sociálnoafektívne skúsenosti, poznatky a skúsenosti z vlastného organizmu. Obsahom výučby je

odovzdávanie kultúry spoločnosti mládeži, aby ju uchovávala a naďalej roz­ víjala

sebarozvoj osobností žiakov

Okrem hodnôt založenými sociálnou kultúrou sú hodnoty, ktoré sú výsledkom „múdrosti organizmu“ - kultúra vlastného ega. Žiaka treba nasmerovať, aby poznal, že okrem vonkajšieho sveta existuje ešte jeho svet vnútorný. Štruk­ túra obsahu kultúry spoločnosti a vlastného ega má byť v súlade so štruktúrou plnohodnotnej osobnosti a štruktúrou obsahu výučby - učiva.

V systéme výučby prebieha cyklus rozvoja a sebarozvoja osobnosti žiaka, kto­ rý je podriadený cieľom výučby a princípom výučby. Aktuálny (vstupný) stav osobnosti žiaka je prostredníctvom obsahu výučby, metód a foriem, materiálnych prostriedkov rozvíjaný do výstupného stavu — určovaného špecifickými cieľmi

Michal Blaško - Osobnosť žiaka v systéme výučby s uzavretým cyklom 3 3 3

výučby. Dosiahnutý výstupný stav je potom súčasťou vstupného stavu, zdrojom aktivity pre nový cyklus rozvoja a sebarozvoja osobnosti žiaka vo výučbe. Rozvoj a sebarozvoj osobnosti žiaka je usmerňovaný v cykle riadenia a seba- riadenia, ktorý tiež podlieha všeobecným cieľom a princípom výučby. Tento cyklus pozostáva z etáp: plánovanie, rozhodovanie, organizovanie, vedenie, kontrolovanie, diagnostikovanie, hodnotenie.

Okrem dosahovaných vedomostí, zručností a schopností žiakov sa v systéme s uzavretým cyklom pravidelne monitoruje tiež stav sociálnej klímy, ktorý sa vyhodnocuje aj dotazníkmi (napr. C.E.S.). Permanentné skvalitňovanie procesu výučby smeruje k dosiahnutiu sebariadenia v učení sa žiaka a sebarozvoju jeho osobnosti.

Kvalita výučby je charakterizovaná jej dokonalosťou, hodnotnosťou, užitočno­ sťou, naplnením požiadaviek a očakávaní - teda spokojnosťou - žiakov, rodičov a štátu. Zárukou kvalitného vzdelania je realizácia vzájomného prepojenia medzi prvkami koncepcie výučby (pozri mapu rozvoja osobnosti).

Teória systému výučby s uzavretým cyklom a jej aplikácia v školskej praxi je kompatibilná s požiadavkami Národného programu výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike (projekt Milénium) na zabezpečenie transformácie škol­ ského pôsobenia na osobnosti žiakov.

Zoznam bibliografických odkazov

1. ALBERT, A.: Manažérstvo kvality v škole. Košice: KIP Technickej unive­ rzity, 2001. ISBN 80-7099-666-8.

2. BLAŠKO, M.: Systém výučby s uzavretým cyklom v koncepcii tvorivo-hu- manistického rozvoja osobnosti. Košice: KIP Technickej univerzity, 2004. ISBN 80-8073-131-4

3. DRIBŇÁK, A. - KLINDOVÁ, V.: Niektoré výsledky z výskumu makro- štrukturálneho programovaného vyučovania fyziky na gymnáziu. Jednotná škola, 38, 1986, č. 3.

4. HVOZDÍK, J.: Motivácia a regulácia v osobnosti žiaka. Prešov, FF UPJŠ, 1994. ISBN 80-08-00376-6.

5. HVOZDÍK, S.: Psychologické pohľady na edukáciu a postmodemizmus. Prešov: FF PU, 2001. ISBN 80-8068-072-8.

6. KOSOVÁ, B.: Zmysel života a ciele výchovy. Pedagogická revue, 45, 1993, č. 5-6.

7. ŠVEC, Š.: Humanistická didaktika a školovanie. In: Khun, P. a kol.: Hu­ manizácia výchovy a vzdelávania. Bratislava: ŠPU, 1994. ISBN 80-85756- -12-9.

8. TUREK, I. - BLAŠKO, M. - KRAJŇÁK, M.: Efektívnosť systému vyučo­ vania s uzavretým cyklom. Správa z výskumu. Prešov: Metodické centrum, 1993.

9. ZELINA, M.: Alternatívne školstvo. Bratislava: Iris, 2000. ISBN 80-88778- -98-0.

S tre s z c z e n ie :

P o z n a w a n ie e u ro p e jsk ie c e ch u je s ię d w ie m a tra d y c ja m i - d c m o k ry to w s k ą i p lato ń sk ą . T ra d y cja d e m o k ry - to w sk a o rie n to w a n a j e s t na p o z n a n ie r zec zy , p o z n a n ie z g ó ry d a n y c h p ra w p rzyro d y , ja w n e j rz e c z y w isto śc i. K sz tałtu je c z ło w ie k a d o p o trz e b tłu m a cz e n ia św ia ta . T ra d y cja p lato ń sk a z w ią z a n a j e s t z s a m o k sz ta łto w a n ie m c z ło w ie k a , p rze tw a rz an ie m s a m e g o s ie b ie , o d k ry w a ją c a siłę sa m o k sz ta łto w a n ia . O b a p rąd y s ą p o ż y te c z n e , n a w e t g d y w d z ie ja ch lin ia d c m o k ry to w s k ą u z y sk iw a ła p rze w a g ę, p o d k re śla ła in fo rm a c je fak ty c z n e, c o w y w ie ­ rało w p ły w n a s z k o ln ic tw o . Je d n o stro n n a k o g n ity w n o ść w n a u c za n iu św ia d c z y o p o k re w ie ń s tw ie z p ie rw s z ą tra d y c ją , n o n k o g n ity w n o ść raczej z tra d y c ją d rugą.

P o d e jśc ia k u rik u la m c d o n a u c z a n ia m o żn a ró w n ie ż p o d z ie lić do d w ó c h u k icru n k o w a ń . Je d n o sk ra jn e p o d e jśc ie to k u rik u lu m o rie n to w a n e n a p rz y s w a ja n ie m ate ria łu n a u c z a n ia p rz e z u c znia, k tó re p o d k re ś la p o d e jś c ie bch a- v io ra ln c. C e le m w y c h o w a n ia j e s t u p o rz ą d k o w a n ie o d p o w ie d n ie g o ś ro d o w isk a , j e g o b o d źcó w , b y o sią g n ię ta z o s ta ła o d p o w ie d n ia z m ia n a z a ch o w a n ia . To j e s t c h a ra k te ry s ty c z n e d la sy s te m u tra d y c y jn e g o n a u c za n ia . D ru ­ g ie s k ra jn e p o d e jśc ie to k u rik u lu m z n a c isk iem n a p ro ce sy p s y c h ic z n e o so b o w o śc i u c z n ia - p o d e jś c ie h u m a n i­ s ty c z n e . P o d k re śla ro zw ó j u k ry ty c h , p o te n c ja ln y c h sił oso b o w o śc i.

T ra d y cy jn a p e d a g o g ik a p o d k re ś la s o c ja liz a c ję i u k u ltu m ic n ic c z ło w ie k a , p e d a g o g ik a h u m a n n a i je j c z ęść per- s o n o lo g ia p o d k re ś la p e rs o n a liz a c ję o s o b o w o ś c i, in d y w id u aliza c ję, w y ją tk o w o ść k a ż d e g o c z ło w ie k a . U św ia d o ­ m ie n ie s o b ie z ró ż n ic o w a n y c h a sp ek tó w n a u c z a n ia , k tó re w y tw a rz a ją jc d n o ś ć , m o żn a u w a ż a ć z a p rz y c z y n e k do w s p ó łc z e s n y c h fo rm u ło w a n y ch w y m a g a ń d o c a ło śc io w e g o ro zw o ju o s o b o w o śc io w e g o .

M od el k o n c e p cji w y c h o w a n ia tw ó rcz o -h u m a n isty c z n c g o M . Z e lin y b ęd ą c in te g raln y m m o d ele m d z ia ła n ia lu d zk ie g o p rz e d s ta w ia sy n te z ę d y m en sji ro zw o ju tw ó rcz o śc i i h u m an iz m u . T w ó rc z o ść tu p rz e d s ta w ia k o g n i­ ty w n ą d y m en sję ro z w o ju o so b o w o śc i (lin ię d c m o k ry to w sk ą ), z a n im c o h u m an iz m d y m e n s ję n o n k o g n ity w n ą teg o ro zw o ju (lin ię p lato ń sk ą ).

A sp e k ty h u m an iz a cy jn c i d c m o k ra ty z a c y jn c p rz y s a m o k s z ta łto w a n iu c a ło śc io w e j o so b o w o śc i u c z n ió w p o m o c ą stra te g ii z ró w n o w a ż o n e g o ro zw b ju fu n k cji k o g n ity w n y ch i n o n k o g n ity w n y ch u w z g lę d n ia ró w n ie ż sło w ack i a lte rn a ty w n y sy s te m n a u c z a n ia z z a m k n ię ty m cy k le m , k tó ry p o w sta ł j a k o p ro d u k t k o sz y ck ie j s z k o ły p e d ag o - g icz n o -p sy ch o lo g icz n c j.

M a p a ro zw o ju p e łn o w a rto ścio w e j o so b o w o śc i u c z n ia w k o n c e p cji n a u c za n ia tw ó rc z o -h u m a n is ty c z n c g o sy ste ­ m u z z a m k n ię ty m c y k le m p rz e d s ta w ia p o d e jśc ie sy stc m o w o -stru k tu ra ln c d o p ro c e s u n a u c z a n ia i j e g o k iero w a ­ n ia o raz tre ść p o sz cz e g ó ln y ch e le m e n tó w k o n c e p cji n a u czan ia.

O g ó ln y m c e le m n a u c z a n ia j e s t u m o ż liw ie n ie c z ło w ie k u z o s ta ć o s o b o w o ś c ią p e łn o w a rto ś c io w ą - au te n ty c zn ą , h a rm o n icz n ie ro zw in ię tą , z p o trz e b n y m z a k re se m w sz e c h stro n n o ści, k tó ra w s p o s ó b s w o b o d n y i o d p o w ie d z ia l­ n y sa m o rc alizu je s ię w tw ó rczej a k ty w n o ści. U w z g lę d n ian e s ą p o d sta w o w e w a rto śc i ż y c ia , k tó ry m i s ą dobro, p ię k n o i p raw d a.

C e la m i sp e cy ficz n y m i n a u c z a n ia (k o g n ity w n y m i, p sy c h o m o to ry c z n y m i, s p o łc c z n o -a fc k ty w n y m i) s ą w iedza, zrę c z n o śc i i p rz y z w y c z a je n ia , z d o ln o śc i i z a in te re so w a n ia , p o sta w y i cc ch y o so b o w o śc i, w ła s n e e g o o s o b o w o ­ śc i u czn ia . N a p ro c es ro z w o ju o so b o w o śc i u c z n ia w p ły w w y w ie ra ją w a ru n k i n a u c z a n ia - ź ró d ła , p rze d staw ia ­ ją c e stan w stę p n y n a u c za n ia . W s y s te m ie n a u c z a n ia p rz e b ie g a c yk l ro zw o ju i s a m o ro z w o ju o so b o w o śc i ucznia, k tó ry p o d p o rz ą d k o w a n y j e s t c c la m n a u c z a n ia i z a sa d a m n a u c za n ia . Stan a k tu a ln y ( w stę p n y ) o so b o w o śc i ucznia je s t z a p o ś re d n ic tw e m treści n a u c za n ia , m eto d i form , śro d k ó w m ate ria ln y c h ro zw ija n y d o sta n u w y jśc io w eg o - o k re śla n e g o p rz e z sp e cy ficz n e c e le n a u c za n ia . R o zw ó j i s a m o ro z w ó j o so b o w o śc i u c z n ia u k ieru n k o w y w a n y

Michal Blaško - Osobnosť žiaka v systéme výučby s uzavretým cyklom 3 3 5

j e s t w c y k lu z a rz ą d z a n ia i sa m o z a rz ą d z a n ia , k tó ry p o d leg a o g ó ln y m cclam i z a sa d a m nau czan ia.

T e o ria sy ste m u n a u c za n ia z c y k le m z a m k n ię ty m i je j a p lik a c ja w p rak ty c e sz k o ln ej p o ró w n y w aln a j e s t z w y ­ m ag a n ia m i N a ro d o w e g o P ro g ra m u W y ch o w an ia i K s z tałc e n ia w R e p u b lic e S ło w ack iej (p ro je k t M ilen iu m ) do z a p ew n ie n ia tra n sfo rm ac ji .o d d ziały w an ia szk o ln e g o n a o so b o w o ści uczniów .

S u m m a r y :

T ea c h in g w a y s a n d c u ric u lu m s ca n b e d iv id e d in to tw o p arts. T h e first p a rt c o n c ern s a p p ro p ia te S u rro v n d in g s a n d m o tiv a tio n an d is c h a ra c te ristic o f trad itio n al sy stem o f teaching. T h e se co n d p a rt fo cu se s o n m en ta l p ro cc - sie s a n d s tu d e n t’s p erso n ality , w h ich c an b e d e v e lo p e d in th e in the p ro cess o f teaching.

T ra d itio n a l p e d a g o g y e m p h a se s S o c ialn a tio n a n d C u ltu ral d im e n sio n s o f m an . A m o d el o f c re a tiv e a n d h u m an ed u c atio n al c o n c e p t (ac c o rd ig to M . Z elin a) is a sy n th esis o f d im e n sio n s o f cre a tio n an d h u m an ism .