Možnosti obmedzenia ľudských práv v rámci boja proti medzinárodnému terorizmu

Stanislav Mráz

Možnosti obmedzenia ľudských práv

v rámci boja proti medzinárodnému

terorizmu

Studia Prawnoustrojowe nr 16, 139-154

UWM 2012

S tu d ia Praw noustrojow e 16

Stanislav Mraz

K ated ra m edzinarodneho a europskeho prava P ravnicka fak u lta U niverzity M ateja Bela

Moznosti obmedzenia lUdskych prav v ramci

boja proti medzinarodnemu terorizmu

U vod

V sucasnom svete Tudstvo celi jednej z najvacsich hrozieb m ajucich do- pad n a jeho bezpecnost, istoty, zdravie, ci jeho spolocenske hodnoty, a to m edzinarodnem u terorizm u. Boj proti tom uto fenom enu dnes predstavuje p rio ritu m nohych statov. Nie je ucelom tohto prispevku z a o b e ra t sa poj- m ovym vym edzen im m ed zin aro d n eh o te ro riz m u , k to ry m ozno v n im a t z hT adiska ci uz prav n eh o , politickeho, h isto rick eh o alebo inych spo- locenskych vied. Terorizm us urcite nie je novym javom , no osobitne sa do pozornosti clenov m edzinarodneho spolocenstva a m edii dostal po 11. sep- tem bri 2001, kedy teroristicke utoky n a Svetove obchodne centrum v New Yorku a ine ciele v USA m ali za nasledok tisicky nevinnych obeti.

CieTom prispevku je p o u k a z a t n a sk u to cn o st, ze n ap riek nespochybni- teTnej dolezitosti boja p ro ti m ed zin aro d n em u tero rizm u , jeho prevencii a postihu pachateTov tohto trestn eh o cinu, akekoTvek o p atren ia p rijate na narodnej i m edzinarodnej urovni v ram ci uvedenych ak tiv it by nespochybni- teTne m ali b y t v sulade s ochranou Tudskych prav. J e nepopierateTne, ze m edzinarodny terorizm us m a p riam y a veTmi realny vplyv n a Tudske prava a m a devastujuce nasledky najm a n a pravo n a zivot, n a osobnu slobodu a telesn u in te g ritu (zrejm e vsak neexistuje Tudske pravo, ktore by nim v negativnom zmysle nebolo ovplyvnene). O krem toho destabilizuje ustavne alebo spolocenske zriadenie, vyvolava strach medzi obyvateTstvom, ohrozuje m ier a bezpecnost, hospodarsky a socialny rozvoj spolocnosti.

V odbornej verejnosti existuje nazor, ze sam otny terorizm us predstavuje zavazne porusenie Tudskych prav, a preto je s nim tre b a ucinne bojovat, na druhej stra n e by ale prostriedky tohto boja nem ali m a t tie iste nasledky ako fenom en, p roti k to rem u sa vedie boj, ted a porusenia Tudskych prav. Aj v ram ci tohto boja su m edzinarodnym pravom Tudskych p rav stanovene

u rcite hranice, ktore nemozno prekrocit’, in ak je prijim anie akychkofvek o p atreni sporne, dokonca kontroverzne. Analogicke o patren ia by vsak m ali b yt’ vyzvou, pokiaf ide o dodrziavanie fudskych p rav a principu pravneho s ta tu (rui o f law). N iektore sta ty boli zaangazovane do m ucenia alebo ineho nefudskeho zaobchadzania alebo tre sta n ia , pricom ignorovali pravn y ram ec, tykajuci sa zak azu tak eh oto konania, ine zas vydavali osoby podozrive z terorizm u do statov, kde im hrozil tre s t sm rti, m ucenie alebo ine zavazne porusenia fudskych prav, cim porusovali zakaz nevydavania do takychto statov. Rovnako staty vyuzivali rozne represivne opatrenia n a potlacenie hlasov obrancov fudskych prav, zastupcov obcianskej spolocnosti, ci medii, ktore pouka- zovali na porusovania fudskych prav v ramci boja proti m edzinarodnem u terori­ zmu. Ako je to s pravnou upravou a m oznostou obmedzenia fudskych prav v tychto pripadoch je predm etom prave tohto prispevku.

P r a v n y ra m e c o c h r a n y lU d sk y ch p ra v

Eudske prav a p red stav u ju univerzalne hodnoty a pravne garancie, ktore c h ra n ia jednotlivcov a skupiny osob pred konaniam i resp. opom enutiam i p rim arn e zastupcam i s ta tu , ktore ich ru sia v uzivani zakladnych slobod, opravneni a l’udskej dostojnosti1. Tieto p rav a z a h rn u ju obcianske, politicke, hospodarske, ci socialne p rava, ako aj celu skalu roznych d a lsic h prav. Po- k iaf ide prav ny ram ec ich ochrany, tento je obsiahnuty ta k n a narodnej, no predovsetkym n a m edzinarodnej urovni.

V prvom rad e ide o m edzinarodne zm luvne pravo, ktore je reprezento- v an e m nozstvom m u ltila te ra ln y c h m edzinarodnych zm luv u prav u ju cich fud sk e prava, ktore sa stali zavaznym i pre tie staty, ktore predm etne zmluvy podpisali a ratifikovali resp. sa inym sposobom stali ich zm luvnym i stran a- mi. Ide o najm a nasledujuce m edzinarodne zmluvy (prip. ich opcne protoko- ly): M edzinarodny p a k t o obcianskych a politickych pravach (1966, dalej len ICCPR)2, M edzinarodny p ak t o hospodarskych, socialnych a kultu rny ch prav ach (1966), Europsky dohovor o ochrane fudskych prav a zakladnych slobod (1950, d’alej len ECHR)3, Am ericky dohovor o fudskych pravach (1969, dalej len ACHR) ci Africku c h a rtu o fudskych pravach a pravach narodov (1981) a pod. V tejto suvislosti nemozno o p o m en u t ani C h a rtu O rganizacie Spojenych narodov, k to ra zo vseobecnej povinnosti statov

za-1 H u m a n R ig h ts F a ct S h e et: H u m a n R ig h ts, T errorism a n d C o u n ter-terro rism , O H C H R , G e n ev a 2008, p. 3: “H u m a n r ig h ts a re u n iv e rs a l v a lu e s a n d leg a l g u a r a n te e s t h a t p ro tec t in d iv id u a ls a n d g ro u p s a g a in s t a c tio n s a n d o m issio n s p rim a rily b y S ta te a g e n ts t h a t in te rfe re w ith fu n d a m e n ta l freed o m s, e n title m e n ts a n d h u m a n d ig n ity ”.

2 P u b lik o v a n y pod c. 120/1976 Zb.

M o znosti o b m e d ze n ia Tudskych p r a v v ra m ci boja p r o ti m e d zin a ro d n e m u tero rizm u 141

chovavat’ fu d sk e p ra v a a sp olupracovat’ p ri ich ochrane u ro b ila jed en z hlavnych ciel’ov OSN a j e j clenov4.

O krem vseobecnych fu d sk o p rav n y ch dohovorov ale ex istu ju aj m e­ dzinarodne zmluvy (a ich opcne protokoly), ktore up rav u ju specificke po- rusovania fudskych p rav resp. ch ran ia urcity okruh osob. Tymito su: Doho- vor o o d stran en i vsetkych foriem rasovej diskrim inacie (1965), Dohovor o o d stra n e n i v setky ch foriem d isk rim in acie zien (1979), Dohovor proti m uceniu a inem u k ru tem u , nefu d sk em u a ponizujucem u zaobchadzaniu a tre s ta n iu (1984), Dohovor o pravach diet’a t’a (1989), Dohovor o pravach osob so zdravotnym po stihn u tim (2006), M edzinarodny dohovor o ochrane vsetkych osob pred vynutenym zm iznutim (2006) a pod.

O k rem toho, ze tie to zm lu v y o b s a h u ju p o z itiv n o -p ra v n u u p ra v u fudskych prav, n a zaklade niektorych z nich boli vytvorene m echanizm y ochrany fudskych prav, ktore p red stav u ju m o zn o st podavania sta z n o s ti v pripade individualneho porusenia fudskych prav, no m aju aj funkciu pod­ pory pravnych stand ard o v a m onitorovania dodrziavania fudskych prav. Roz- ho d n u tia niektorych z tychto m edzinarodnych in stitucii su p ravne zavazne, kym inych nem aju p ravne zavazny charakter.

M edzinarodne pravo fudskych prav sa ale neobm edzuje len n a enume- rativ n y vypocet dohovorov, v ktorych su konkretne prav a a zavazky upra- vene. J e obsiahnute aj v obycajovom m edzinarodnom prave, ktore zavazuje vsetky sta ty respektovat’ konkretne prav a a slobody, a to bez o hfadu n a to, ci sa stali zm luvnou stra n o u m nohostrannych fudskopravnych dohovorov. Vo v se o b ec n o sti je obycaj a k c e p to v a n a ako p ra v n e z a v a z n a obycaj me- dzinarodneho prav a, pokiaf n ap in a existenciu m aterialneh o a form alneho prvku, t.j. u sta le n a dlhodoba p rax (usus longaevus) a spolocne p ravne pre- svedcenie m edzinarodneho spolocenstva o zavaznosti urciteho pravid la (opi­ nio necesitatis generalis)5. Klasickym prikladom m edzinarodnej obycaje ako p ram e n a m edzinarodneho p rav a fudskych p rav je Vseobecna deklaracia fudskych prav z r. 1948, k to ra nebola p rija ta formou m edzinarodnej zmluvy, ale rezolucie Valneho zhrom azdenia OSN (pozn. ktore nem a pravne zavazny charakter). Jej ustanovenia mali charakter legis ferendae. Svojim jedinecnym obsahom ale inspirovala mnohe staty k preberaniu prav v nej zakotvenych do svojich ustav a medzinarodne organizacie do medzinarodnych fudskopravnych zmluv (osobitne medzinarodnych paktov o fudskych pravach). M nohe v nej

4 C lan o k 1, o d se k 3 C h a r ty O SN : „U sk u to c n o v at’ m e d z in a ro d n u s p o lu p ra c u rie s e n im m e d z in aro d n y c h pro b lem o v h o sp o d a rsk e h o , socialneho, k u ltu r n e h o alebo h u m a n itn e h o ra z u p o d p o ro v an im a p o siln o v an im u c ty k l’u d s k y m p ra v a m a z a k la d n y m slo b o d am p re v se tk y c h bez ro z d ie lu rasy, p o h lav ia , ja z y k a alebo n a b o z e n s tv a “.

5 K m ed z in aro d n e j obycaji bliz sie n a p r. P. S tu rm a , C. C ep elk a, M e z in a r o d m p ra v o verejne, E u ro le x B o h em ia, P r a h a 2003, I. S eidl - H o h e n v eld e rn , M e zin a ro d n i p ra v o verejne, A spi, P r a h a 2001.

u pravene p rav a sa stali zavaznym i nielen zmluvnymi, ale aj obycajovymi pravidlam i. N iektori au to ri uvadzaju sirsi rozsah p rav z deklaracie, ktore sa stali m edzinarodnou obycajou, kym iny zastav aju restrik tiv n ejsi nazor6.

Rovnako je to pokiaT ide o disku siu o rozsahu Tudskych p rav (exi- stu ju c ic h ako m ed z in aro d n a obycaj), m ajucich k o g en tn y c h a ra k te r, od ktorych sa sta ty nem ozu za ziadnych okolnosti odchylit ani p r ip u s tit ich obm edzenia ci derogaciu. C a s t nazorov povazuje za j u s cogens tie ne- zrusiteTne prava, ktore uvadza ICCPR, d’alsia zas len niektore z nich (blizsie uvedene d’alej v texte). Predm etnym i otazkam i sa zaoberali niektore m e­ d zin aro d n e in stitu c ie ako Vybor p re Tudske p ra v a7, K om isia p re m e­ dzinarodne pravo8 ci Vybor pre odstranen ie rasovej diskrim inacie9.

Dodavam e, ze pokiaT ide o dokumenty, tykajuce sa Tudskych p rav (vrata- ne ich dodrziavania v ram ci boja proti m edzinarodnem u terorizm u), tieto boli prijim ane n a pode roznych m edzinarodnych organizacii ako O rganizacia Spo- jenych narodov, R ada Europy, O rganizacia am erickych statov a pod. Okrem vyssie uvedenych m edzinarodnych dohovorov ide v ram ci OSN napr. o re- zolucie Valneho zhrom azdenia OSN1 0, Bezpecnostnej rad y OSN11, Tretieho vyboru VZ OSN (tzv. rezolucia „Eudske p rav a a boj proti terorizm u “, k to ra je p rijim ana kazdorocne od r. 1993), ako aj Rady OSN pre Tudske p ra v a1 2. Rovnako v ram ci Rady Europy ide o m im oriadne dolezite P ravid la Vyboru m inistrov RE o Tudskych prav ach a boji proti terorizm u z r. 200213, ktore

vychadzaju z principov upravenych v ECHR z hTadiska ich interpretacie E uropskym sudom pre Tudske prava. Tieto a ine im analogicke rezolucie, deklaracie, principy, pravidla, tzv. soft law, v ytv araju m edzinarodne uznany s ta n d a rd Tudskych prav, ktory m usi b y t ta k isto vzaty n a vedomie pri prijim ani legislativnych a inych protiteroristickych opatreni. NakoTko rovnako ako Tudske prava, aj uvedene m edzinarodne standard y mozu b y t ohrozene

6 B lizsie H. Duffy, The “W ar on Terror” a n d the F ra m e w o rk o f I n te r n a tio n a l L a w , C a m ­ b rid g e U n iv e rs ity P re ss , C a m b rid g e 2006, p. 278.

7 V ybor vo svojom V seobecnom k o m e n ta ri k IC C P R c. 29 u v a d z a e x p re ss is v e rb is ako

j u s cogens: zak a z u k la d a n ia k o le k tiv n y ch tresto v , b r a n ia ru kojem nikov, svojvol’neh o p o zb av en ia

slobody, d o d rz ia v a n ie z a s a d sp rav o d liv eh o su d n e h o p ro c esu ak o p re z u m p c ia n e v in y a pod. 8 K M P vo svojom K o m e n ta ri k zo d p o v ed n o sti s ta to v z a m ed z in a ro d n e p ro tip ra v n e ciny z r. 2001 specifikuje norm y, vo v z t a h u k u k to ry m n ie je m o zn a d e ro g ac ia ako z a k a z a g resie , genocidy, o tro ctv a, raso v ej d isk rim in a c ie , zlociny p ro ti T udskosti, m u cen ie, a p a rth e id , z a k lad n e n o rm y m e d z in aro d n e h o h u m a n ita r n e h o p ra v a pocas v o jny a p rav o n a s e b a u rc e n ie .

9 V S ta n o v is k u k raso v ej d is k rim in a c ii a o p a tre n ia m n a boj p ro ti te ro riz m u vyb o r p otvr- d zu je p rin cip n e d is k rim in a c ie ak o k o g e n tn e j norm y.

10 N a jm a rez. c. A ^ E S /6 2 /2 8 8 - G lo b a ln a p ro tite ro ris tic k a s tr a te g ia O S N , a le aj rez. c. A /R E S /4 9 /6 0 tzv. D e k la r a c ia o o p a tr e n ia c h n a o d s tr a n e n ie m e d z in a ro d n e h o te ro riz m u , i c. A /R E S/48/122, A /R E S/49/185, A /R E S/58/174 a pod.

11 N ap r. rez. c. 1373 (2001), 1377 (2001), 1456 (2003), 1624 (2005).

12 R es. A /H R C /R E S/6/28, A ^ R C /R E S /7 /7 - P ro te c tio n o f h u m a n r ig h ts a n d fu n d a m e n ta l freed o m s w h ile c o u n te rin g te rro ris m .

13 C ouncil o f E u ro p e G u id e lin e s o n h u m a n r ig h ts a n d th e fig h t a g a in s t te rro ris m , <h ttp :// w w w .co e.in t>.

M o znosti o b m e d ze n ia l’u d sk y c h p r â v v râ m ci boja p r o ti m e d zin â ro d n é m u tero rizm u 143

pocas boja p roti m edzinârodném u tero riz m u 14. Vzhl’adom n a lim itovanÿ ro zsah p risp ev k u v sa k nie je m ozne venovat’ sa podrobne jednotlivÿm m edzinârodnÿm organizâciâm a ich p ristu p u k ochrane l’udskÿch p râv pri boji p roti terorizm u, kazdâ by totiz m ohla b y t predm etom sam ostatneho prispevku.

R o zsa h a p lik â c ie îu d sk o p r â v n y c h zâ v â zk o v

Z hl’ad isk a zodpovednosti stâtov je potrebne sa v e n o v a t aj aplikâcii l’udskoprâvnych zâväzkov vyplÿvajucich stâtom z m edzinârodnÿch dohovo- rov. Pokiaf s tâ t svojim konanim porusi individuâlne prâvo jednotlivca, je akceptovane, ze nesie za to zodpovednost aj pokiaf k poruseniu prâv a dôjde mimo jeho s tâ tn e h o uzem ia. S tâ ty m aju n a zâk lad e dokum entov me- dzinârodneho p râv a fudskÿch p râv jed n a k p o v in n o st n e p o ru so v a t fudske p râv a (negativny zâväzok) a jed n a k z a ru c it ich o chranu (pozitivny zâväzok), v com je o b s ia h n u tâ p o v in n o st p rev encie p o ru so v a n ia fu d sk ÿ c h p râv a v pripade, ze by k nem u doslo - p o v in n o st ho v y s e tr it a odovzdat spravo- dlivosti tÿch, ktori su za porusenie zodpovedni.

O sobitne dôlezitâ je p ri tom teritoriâlna aplikâcia. P ok iaf by doslo k p o ru se n iu fud skÿch p râv n a stâ tn o m uzem i kon k retn eh o s tâ tu , n iet o zodpovednosti s tâ tu za toto porucenie pochybnosti. N a druhej stra n e vsak otâzky ohfadom zodpovednosti vyvolâva situâcia, ked’ s tâ t konâ mimo svojho uzem ia, co dnes v râm ci boja p roti m edzinârodnem u terorizm u nie je vÿni- mocnÿ pripad. R ozsah extraterito riâln ej aplikâcie je stanovenÿ konkretnym fudskoprâvnym dohovorom a lisi sa od jedneho k druhem u.

Podfa cl. 2 ods. 1) ICCPR sa kazdÿ stâ t, ktorÿ je zm luvnou stran o u p ak tu, zaväzuje re sp e k to v a t p râv a uznane v p ak te a zab ezp ecit tieto prâva vsetkÿm jednotlivcom na svojom üzem i a podliehajücim jeho ju risd ik c ii bez akehokofvek rozlisovania podfa rasy, farby, pohlavia, nâbozenstva, politickeho alebo ineho zm ÿsfania, nârodnostneho alebo sociâlneho pôvodu, m ajetku, rodu alebo ineho postavenia. Dalej, ECHR v clânku 1 priznâva prâv a a slobody uvedene v dohovore kazdému, kto podlieha ju risdikcii zm luvnych strân. Nako- niec v cl. 1 ods. 1) ACHR sa analogicky uvâdza, ze stâty, zm luvne stran y dohovoru, resp ek tu ju prâv a a slobody uznane v pakte a zabezpecuju ich slobodnÿ a riadn y vÿkon vsetkÿm osobâm podliehajücim ich ju risd ik c ii bez diskrim inâcie z dôvodu rasy, farby, pohlavia, nâbozenstva, politickeho alebo ineho zm ÿsfania, nârodnostneho alebo sociâlneho pôvodu, m ajetku, rodu ale­ bo ineho postavenia.

14 B lizsie: K. K allio p i,, T h e UN, H u m a n R ig h ts a n d C o u n ter-terro rism , In te r n a tio n a l

Ako v idiet’, pri ICCPR sa n a rozdiel od ECHR a ACHR, ktore stanovuju „len“ podm ienku jurisdikcie, vyzaduje „aj“ podm ienka statn eho uzem ia zmlu- vnej stra n y paktu. Rovnako v pripade ICCPR, aj regionalnych zmluv, ktore neuvadzaju „uzemie“, p redstavuje „uzemie“ a „jurisdikcia“ d isju n k tw n y test, pricom sa zacalo vseobecne ak c ep to v a t, ze p o v in n o st s ta tu existuje vo v z ta h u k osobam v ram ci statn y ch hranic, ako aj mimo nich, ak tu s ta t vykonava urcity vykon svojej moci alebo kontroly15. S ta ty su ted a povinne d o d rz ia v a t l’udske prav a aj mimo svojho statn eh o uzem ia tam , kde vy- konavaju efektivnu moc alebo kontrolu a zodpovedaju za ich porusenie voci jednotlivcom , ktorych by sa tak e porusenie tykalo. Tento fak t potvrdili me- dzinarodne sudne institu cie vo svojej ju d ik a tu re ako napr. E uropsky sud pre Tudske p ra v a 16, In te r - am ericka kom isia pre Tudske p rav a napr. v pripade osob podozrivych z terorizm u zadrziavanych USA v detencnom zariadeni G uantanam o (Kuba), dokonca M edzinarodny sudny dvor v H aag u v pripade pravnych nasledkov konstrukcie m u ra n a okupovanych palestinskych uze- m iach vo svojom pravnom posudku z 9. ju la 2004 konstatov al, ze Me- dzinarodny p a k t o obcianskych a politickych pravach (M edzinarodny p ak t o hospodarskych, socialnych a kulturnych pravach, ako aj Dohovor o pravach d i e t a ta ) sa aplikuje vo v z ta h u k vsetkym cinom s ta tu v ram ci vykonu jeho jurisdikcie mimo jeho statn eho uzem ia17.

O tazka rozsah u personalnej aplikacie l’udskopravnych dohovorov nie je ta k kom plikovana, nakofko sta ty su povinne d o d rzia v at zavazky pre ne z nich vyplyvajuce vo v z ta h u k vsetkym obyvatefom patriacim pod ich juris- dikciu, te d a s ta tn y m obcanom , ako aj cudzincom , osobam bez s ta tn e j prislusnosti, utecencom ci inym osobam. Samozrejme niektore prava mozu u z iv a t len urcite kategorie obyvatel’ov, ako napr. politicke prava su opravneni u z iv a t len sta tn i obcania.

„ F le x ib illita “ m e d z in a r o d n e h o p ra v a lU d sk ych p ra v

Ako uz bolo uvedene, p rim a rn o u zo d p ov edn ostou sta to v v o b lasti l’udskych prav je n e p o ru so v a t fu d ske prav a a z a ru c it ich ochranu. V ram ci boja proti m edzinarodnem u terorizm u by ochrana 1’udskych p rav a princip pravneho s ta tu m ali s t a t n a prvom m ieste a prijim ane protiteroristicke

15 H . Duffy, op. cit., p. 283: „B oth for th e IC C P R , w h e re » territo ry « a n d »jurisdiction« p r e s e n t a d isju n ctiv e te s t, a n d for re g io n a l tr e a tie s , w h ic h do n o t m e n tio n » territo ry « a t a ll, it h a s becom e w ell e s ta b lis h e d t h a t s s ta te h a s o b lig a tio n s b o th to w a rd s p e rso n s w ith in its b o rd e rs a n d beyond, w h e re t h a t s ta te ex erc ises su ffic ie n t a u th o r ity a n d co n tro l a b ro a d ”.

16 P rip a d L oizidou v. T urecko a i.

17 L eg al C o n seq u en ces o f th e C o n s tru c tio n o f a W all in th e O ccupied P a le s tin ia n T errito ry (R e q u es t for a d v is o ry opinion), 9 .07.2004 <http://w w w .icj-cij.org>.

M o znosti o b m e d ze n ia Tudskych p r â v v râ m ci boja p r o ti m e d zin â ro d n é m u tero rizm u 145

o p a tre n ia by sa m ali pohybovat’ v râm ci stanovenom m edzinârodnÿm a v n u tro stâtn y m prâvom. N eporusovanie l’udskÿch prâv, zaistenie ich ochra­ ny a sucasne efektivny boj proti m edzinârodnem u terorizm u je rozhodne zlozitou zatazk âv aju co u skuskou a pre m nohe stâ ty aj vel’kou vÿzvou. Nie- kedy, co pritom nie je svetlou vÿnim kou, sa tak eto opatren ia dostâvaju do rozporu s m edzinârodnÿm prâvom.

M edzinârodne prâvo l’udskÿch p râv vsak poznâ dva d ruhy prâvnych nâstrojov, ktore m ôzu stâ ty vyuzit n a prekonanie potenciâlneho rozporu medzi bojom proti terorizm u a riadnym dodrziavanim l’udskÿch prâv. Nie- ktore m edzinârodne zmluvy obsahuju ustanovenia, ktore expressis verbis um oznuju, za strik tn e vym edzenÿch podm ienok v nich uvedenÿch niektore l’udske p râv a ob m ed zit alebo derogovat. Tieto restrikcie sa ale n e v z ta h u ju n a vsetky l’udske prâva, tie l’udske prâva, ktore m aju absolutny, kogentnÿ c h a ra k te r nemozno nijako o b m ed zit an i v pripade ziadnej vÿnimocnej si- tuâcie alebo udalosti.

Z a k o n n é o b m e d z e n ia (L aw fu l L im ita tio n s, „C law b a c k “ c la u se s)

V prvom rad e ide o svojou povahou „slabsie“ zâkonne obm edzenia, k to re su s p ra v id la u v e d e n e v d ru h ÿ c h odsekoch p ris lu sn e h o c lâ n k u v l’udskoprâvnych zmluvâch, tÿkajuceho sa konkretneho prâva. Ide napr. o nasledovne:

Clânok 8 ECHR (Prâvo n a respektovanie sukrom neho a rodinneho zivota) 1. Kazdÿ m â prâvo n a respektovanie svojho sukrom neho a rodinneho zivota, obydlia a korespondencie.

2. S tâ tn y orgân nemôze do vÿkonu tohto prâv a z a sa h o v a t okrem pripa- dov, ked’ je to v sulade so zâkonom a n evyhnutne v dem okratickej spolocnosti v zâujm e nârodnej bezpecnosti, verejnej bezpecnosti, hospodârskeho blahoby- tu krajiny, predchâdzania nepokojom a zlocinnosti, ochrany zdravia alebo m orâlky alebo ochrany prâv a slobôd inÿch.

Clânok 11 ECHR (Sloboda zhrom azdovania a zdruzovania)

1. Kazdÿ m â prâvo n a slobodu pokojneho zhrom azdovania a n a slobodu zd ru z o v a t sa s inÿmi, vcitane prâv a z a k la d a t n a obranu svojich zâujmov odbory alebo v stu p o v a t do nich.

2. N a vÿkon tÿchto p râv sa nem ôzu u v a lit ziadne obm edzenia okrem tÿch, ktore ustanovuje zâkon a su n ev yhnutne v dem okratickej spolocnosti v zâujm e nârodnej bezpecnosti, verejnej bezpecnosti, predchâdzania nepoko- jom a zlocinnosti, och ran y zd ra v ia alebo m orâlky alebo o ch ran y p râv a slobôd inÿch. Tento clânok n eb rân i u valeniu zâkonnÿch obm edzeni na vÿkon tÿchto p râv prislusnikm i ozbrojenÿch sil, policie a stâtnej sprâvy.

Clanok 12 ICCPR

1. Kazdy, kto sa pravoplatne n achadza n a uzem i urciteho sta tu , m a na tom to uzem i pravo slobody pohybu a slobody zv olit si m iesto pobytu.

2. Kazdy moze slobodne o p u s tit ktorukofvek k rajin u, aj svoju vlastnu. 3. Vyssie spom enute p rav a nepodliehaju ziadnym obm edzeniam okrem tych, ktore ustanovuje zakon a ktore su n evyhnutne pre o chranu narodnej bezpecnosti, verejneho poriadku, verejneho zdravia alebo m oralky alebo prav a slobod druhych a ktore v sulade s ostatnym i pravam i uznanym i v tomto pakte...

Clanok 18 ICCPR

1. Kazdy m a pravo n a slobodu m yslenia, svedomia a nabozenstva. Toto pravo zah rń a v sebe slobodu v y z n a v a t alebo p r ija t nabozenstvo alebo vieru podfa vlastnej vofby a slobodu p reja v o v at svoje nabozenstvo alebo vieru sam alebo spolocne s in y m i ci uz v e re jn e alebo su k ro m n e , v y k o n a v a n im nabozenskych ukonov, bohosluzbou, zachovavanim obradov a vyucovanim.

2. Nikto nesm ie b y t podrobeny donucovaniu, ktore by narusovalo jeho slobodu v y z n a v a t alebo p r ija t nabozenstvo alebo vieru podfa svojej vlastnej vofby.

3. Sloboda p reja v o v at nabozenstvo alebo vieru sa moze p o d ro b it len tak y m obm edzeniam , ake predpisuje zakon a ktore su n evyhnutne n a ochra- n u verejnej bezpecnosti, poriadku, zdravia alebo m oralky alebo zakladnych p rav a slobod inych.

Clanok 21 ICCPR

U znava sa pravo n a pokojne zhrom aztfovanie. Vykon tohto p rav a sa nesm ie ziadnym sposobom obm edzovat, s vynim kam i, ktore ustanovuje zakon a ktore su n evyhnutne v dem okratickej spolocnosti v zaujm e narodnej bezpecnosti alebo verejnej bezpecnosti, verejneho poriadku, ochrany ve- rejneho zdravia alebo m oralky alebo ochrany prav a slobod inych.

J e vsak zrejme, ze tieto vynim ky sa n etykaju vsetkych, ale len nie- ktorych prav a slobod, ako su sloboda pohybu, zhrom aztfovania a zdruzova- nia, sloboda svedom ia a nabozenskeho vyznania, prejavu a informacii. Na- opak nie su dovolene pri prave na zivot, fudske zaobchadzanie, osobnu slobodu a spravodlive sudne konanie18. Ide ted a o legitim ne zasahy s ta tu do sfery fudskych prav, ktore ale m usia s p iń a t strik tn e stanovene podmienky.

Predovsetkym m usi i s t o obm edzenia, ktore su stanovene zakonom , (pricom tento zakon by m al b y t verejne dostupny, t.j. uverejneny, aby jedno- tlivci m ali vedom ost o tom, ako je mozne ich prav a obm edzit). Osobitne v pripade trestn eh o konania plati, ze nikto nesm ie b y t po trestan y za cin,

18 P. S tu r m a , M e z in a r o d n i te r o rism u s a lid s k a p r a v a , Z b o rn ik z k o n fe re n c ie P ra v n e a s p e k ty b o ja p ro ti m e d z in a ro d n e m u te ro riz m u , S lo v e n sk a spo lo ćn o st’ p re m e d z in a ro d n e pravo p ri SAV, B ra tis la v a 2006, p. 83.

M o znosti o b m e d ze n ia Tudskÿch p r â v v râ m ci boja p r o ti m e d zin â ro d n é m u tero rizm u 147

ktorÿ nebol tre stn ÿ podl’a zâkona v case, k e d bol spâchanÿ. Rovnako pâcha- tel’ovi nemozno u lo z it vyssi tre st, nez dovoTuje u lo z it zâkon ucinnÿ v case, k e d bol tre stn ÿ cin spâchanÿ. Novÿ zâkon sa pouzije vtedy, ak je to pre pâchatel’a priaznivejsie. Dalsou podm ienkou je legitim ny cie3A, ktorÿm je spravidla ochrana nârodnej bezpecnosti, verejneho poriadku, verejneho zdra- via alebo m orâlky alebo p râv a slobôd inÿch. A naozaj je boj proti terorizm u casto pouzivanÿ ako arg u m en t rozsirenia prâvomoci s tâ tu aj vo sferach, kde by to za beznÿch situâcii nebolo mozne. Poslednou sk utocn o sto u je to, ze prijim ane protiteroristick e o p atren ia m usia b y t prim erané a nevyhnutné v dem okratickej spolocnosti. To, co je casto oznacene ako „nevyhnutne v de- m okratickej spolocnosti“ je dodatocnou zârukou, k to râ sa pozaduje od stâtov pri p reu kâzan i, ze obm edzenia neoslabuju dem okraticke fungovanie spo- locnosti19.

Hoci väcsina stâtov povazuje zâkonne obm edzenia p ri prijim ani protite- roristickÿch opatreni za dostacujuce, to ci naozaj reâlne splnaju vsetky uve- dene podmienky, môze b y t predm etom individuâlneho posudzovania in con­ creto, od p rip ad u k p ripadu, rôznym i m echanizm am i resp. instituciam i, ktore boli n a zâklade l’udskoprâvnych zmluv vytvorene napr. Vÿbor pre l’udske prâva, Europsky sud pre l’udske p râv a a pod. Prâve preu kâzan ie principu proporcionality (nevyhnutnosti) bÿva v praxi pre stâ ty zlozite.

D e r o g a c n é k la u zu ly

Derogâcia, t.j. docasne pozastavenie vÿkonu plnenia niektorÿch zâväzkov, je d also u formou legitim neho obm edzenia Tudskÿch prâv v râm ci boja proti m edzinârodnem u terorizm u. M edzinârodne i regionâlne Tudskoprâvne zmluvy um oznuju za m im oriadnych okolnosti suspendovat niektore zâväzky. Rovnako aj derogâcia je vsak p rip u stn â za p risne urcenÿch podm ienok a m usi i s t o vÿnimocne a docasne opatrenie v pripade ohrozenia zivota alebo nâroda, pricom p rijate o p atren ia m u sia b y t v sulade s inÿm i zâväzkam i podTa me- dzinârodneho prâva, najm ä m edzinârodneho h u m an itârn eh o prâv a a ju s co­ gens. U vâdzam e priklady derogacnÿch klauzul:

Clânok cl. 4 ods. 1 ICCPR

Ak je za m im oriadnej situâcie, k to râ je u rad n e vyhlâsenâ, ohrozenÿ zivot nâroda, m ôzu stâty, zm luvne stra n y p ak tu , p r ija t op atren ia derogujuce ich zâväzky podTa p a k tu v rozsahu, ktorÿ si vyziadaju potreby takej situâcie za podmienky, ze tieto o p atren ia nie su v rozpore s ich inÿm i zâväzkam i podTa

19 H u m a n R ig h ts F a ct S h e et: H u m a n R ig h ts, T errorism a n d C o u n ter-terro rism , O H C H R , G e n ev a 2008, p. 24: „W hat is o ften re fe rre d to a s » n e ce ssa ry in a d e m o c ratic society« is a n a d d itio n a l sa fe g u a rd w h ic h re q u ire s S ta te s to d e m o n s tra te t h a t th e lim ita tio n s do n o t im p a ir th e d e m o c ratic fu n c tio n in g o f society”.

m edzinârodného p râv a a n eznam enajû diskrim inâciu podl’a rasy, farby, po- hlavia, jazyka, nâbozenstva alebo sociâlneho pôvodu2 0.

Clânok 15 ods. 1 ECHR

V pripade vojny alebo akéhokol’vek iného verejného ohrozenia zivota n ârod a môze kazdâ Vysokâ zm luvnâ s tra n a p rija t’ op atren ia n a derogâciu zâvazkov ustanovenych v tom to dohovore v rozsahu prisne vyzadovanom n a lie h a v o s t’ou s itu â c ie , p o k ia l tie to o p a tr e n ia n e b u d û n e z lu c ite l’né s ostatnym i zâvazkam i po d la m edzinârodného p râv a2 1.

Clânok 27 ods. 1 ACHR

V pripade vojny, verejného ohrozenia alebo m im oriadnej situâcie ohro- zujûcej nezâvislost’ alebo bezpecnost’ s tâ tu môze kazdy stâ t, zm luvnâ stra n a , p rija t’ o p atren ia n a derogâciu zâvazkov ustanovenych v tom to dohovore v rozsahu a n a obdobie prisn e vyzadovanom naliehavost’ou situâcie, pokial’ tieto o p a tre n ia n e b u d û nezlucitel’né s o sta tn y m i zâvazkam i podl’a m e­ dzinârodného prâv a a nezn am enajû diskrim inâciu podla rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, nâbozenstva alebo sociâlneho pôvodu2 2.

P o k ial ide o ICCPR, clânok 4 p redstavuje zâklad v systèm e ochrany lu d sk y ch prâv pod la paktu . N a jednej stra n e sa zm luvnym stra n â m dâva m oznost jed n ostran nej derogâcie niektorych zâvazkov podla pak tu , no tâto podlieha osobitném u rezim u prâvnych z â ru k a obnovenie „norm âlneho“ sta- vu spolu s riadnym dodrziavanim p a k tu m usi byt’ stâle zâujm om stâ tu , zmluvnej strany, a to aj pocas aplikâcie derogacnej klauzuly.

Podm ienky legitim nej derogâcie podla tychto m edzinârodnych dohovo- rov vo vseobecnosti sû:

a) M im oriadna situâcia

Tak ICCPR, ako aj EHCR uvâdzajû existenciu „verejného ohrozenia zivota n â ro d a “, kym ACHR „ohrozenia ... nezâvislosti alebo bezpecnosti s tâ tu “. N a aplikâciu derogâcie ted a nem usi byt nev yhnutne ohrozené len obyvatelstvo stâ tu . Derogâcia m usi b y t bez akejkolvek vynim ky presne

for-20 „In tim e o f p u b lic e m e rg en c y w h ic h th r e a te n s th e life o f th e n a tio n a n d th e e x iste n ce of w h ic h is officially p ro claim e d , th e S ta te s P a r tie s to th e p r e s e n t C o v e n an t m a y ta k e m e a su re s d e ro g a tin g from t h e ir o b lig a tio n s u n d e r th e p r e s e n t C o v e n a n t to th e e x te n t s tric tly r e q u ire d by th e ex ig en cies o f th e s itu a tio n , p ro v id ed t h a t su c h m e a s u re s a re n o t in c o n s is te n t w ith th e ir o th e r o b lig a tio n s u n d e r in te r n a tio n a l la w a n d do n o t involve d is c rim in a tio n solely o n th e g ro u n d o f race, colour, sex, la n g u a g e , re lig io n o r social o rig in ”.

21 “I n tim e o f w a r o r o th e r p u b lic e m e rg en c y th r e a te n in g th e life o f th e n a tio n a n y H ig h C o n tra c tin g P a r ty m a y ta k e m e a s u re s d e ro g a tin g fro m its o b lig a tio n s u n d e r th is C o n v e n tio n to th e e x te n t s tric tly re q u ire d b y th e ex ig en cies o f th e s itu a tio n , p ro v id ed t h a t su c h m e a s u re s a re n o t in c o n s is te n t w ith its o th e r o b lig a tio n s u n d e r in te r n a tio n a l la w ”.

22 „In tim e o f w ar, p u b lic d an g er, o r o th e r e m e rg en c y t h a t th r e a te n s th e in d e p e n d en c e or s e c u rity o f a S ta te P a rty , it m a y ta k e m e a s u re s d e ro g a tin g fro m its o b lig a tio n s u n d e r th e p r e s e n t C o n v e n tio n to th e e x te n t a n d for th e p e rio d of tim e s tric tly re q u ire d b y th e exigencies o f th e s itu a tio n , p ro v id ed t h a t su c h m e a s u re s a r e n o t in c o n s is te n t w ith its o th e r o b lig atio n s u n d e r in te r n a tio n a l law a n d do n o t involve d is c rim in a tio n o n th e g ro u n d o f race, color, sex, la n g u a g e , relig io n , or social o rig in ”.

M o znosti o b m e d ze n ia Tudskych p r a v v ra m ci boja p r o ti m e d zin a ro d n e m u tero rizm u 149

m ulovana a pravne op atrenia, ktore k nej sm eruju m usia b y t preto ja s n e2 3.

Vzdy sa m usi a n a ly z o v a t existujuca situacia, je vylucene dero go vat prava len p o kial by ohrozenie existovalo v buducnosti. Aj v pripade vojnoveho konfliktu je tu to podm ienku n ev yhnutne potrebne d o d rz a t (derogacia je, pokial ide o ICCPR, m ozna len ak by dochadzalo k ohrozeniu zivota naroda). To, ci nejaky teroristicky cin (ne)m a za nasledok vznik takeho ohrozenia sa bude p osud zov at ad hoc. Poukazujem e vsak n a to, ze nie k azda vynimocna situ acia alebo k a ta stro fa je kvalifikovana ako m im oriadna situacia ohro- zujuca zivot naroda, napr. pocas narodneho alebo m edzinarodneho vojnoveho k o n fliktu sa (popri m edzinarodnom p rave lu d sk y c h prav) aplik uje me- dzinarodne h u m an ita rn e pravo, prostrednictvom ktoreho dochadza k preven- cii zneuzivania pravomoci sta tu , ktore m u prinalezia pocas m im oriadnej situacie. S ta ty m u sia pri derogacii velm i dokladne zvazov at ich odovodnenie a to, ci prijate protiteroristicke o patren ia su v danej situacii legitim ne.

b) Form alne/procesne podm ienky derogacie

Derogacia m usi b y t jed n a k u rad n e vyhlasena v prislusnom state, ktory derogaciu aplikuje, d’alej vsak m u sia b y t o nej (o konk retn e o prijatych opatreniach) informovane ostatne zmluvne stran y dohovoru a m usi b y t ofi- cialne notifikovana v sulade s ustanoveniam i prisl. dohovoru. Napr. pri de­ rogacii zavazkov ICCPR je kazdy sta t, ktory derogaciu vyuziva povinny okamzite upovedom it ostatne staty (zmluvne stran y ICCPR) prostrednictvom generalneho tajom nika OSN o ustanoveniach, od ktorych sa odchylil, ako aj o dovodoch, ktore ho k tom u viedli. D alsie oznam enie urobi rovnakou cestou ku dnu, k e d sa toto opatrenie skonci2 4. Analogicky je to aj v pripade ECHR,

podla ktoreho m aju sta ty notifikacnu p o v in n o st vo v z ta h u ku generalnem u tajom nikovi Rady Europy a pod la ACHR generalnem u tajom nikovi Orga- nizacie am erickych statov. N otifikacia m usi jasn e u v a d z a t prava, ktorych sa derogacia ty k a (nemoze i s t o b la n k e tn u derogaciu), a ta k isto presne dovody a povahu o patreni, ktore boli v j e j ram ci prijate2 5. N otifikacia derogacie

pritom p redstavuje jed en zo zakladnych kam enov dodrzania principu zakon- nosti a pravneho s ta tu v case, k e d je to najviac potrebne.

c) Princip nevyhnutnosti a proporcionality

Je nepochybne, ze derogacia m usi b y t strik tn e nev y h n u tn a a propor- cionalna s ohladom n a existujucu m im oriadnu situaciu. U vedena poziadavka sa ty ka jed n a k trv a n ia, geografickeho rozsahu, a jed n a k m aterialn eho obsa- h u m im oriadnej situacie v ra ta n e opatreni, ktore boli v suvislosti s nou p ri­ jate. Osobitne dolezita je z toho dovodu, ze sta ty sa nezriedka odvolavaju na

23 B lizsie: H . Duffy, op. cit., p. 293. 24 C lan o k 4 ods. 3 IC C PR .

25 B lizsie: S tu d y o f the Im p lic a tio n s fo r H u m a n R ig h ts o f R ecen t D e velo p m e n ts C oncerning

S itu a tio n s K n o w n a s S ta te s o f S ieg e or E m erg en cy, U N Special R a p p o rte u r on s ta te s of e m e r­

ak usi kva zi perm anen tn u m im oriadnu situaciu, k to ra je dovodom n a vyuzitie derogacnej klauzuly2 6. Takato sam ozrejm e nie je pripustna.

Tento princip, ktory je podobne u p raveny vo vsetkych troch predm etnych m ed z in aro d n y c h zm luvach, m a svoj povod v te o rii sebaobrany, k to ra vyzaduje existenciu bezprostredneho ohrozenia, ako aj v z ta h u medzi ohro- zenim a opatreniam i prijatym i n a ochranu pred nim , pricom tieto opatrenia m usia b y t p rim eran e ohrozeniu2 7. Vybor pre Tudske prava, ktory bol zria-

deny ICCPR a posudzuje spravy zm luvnych s tra n v suvislosti s plnenim ich zavazkov im z p a k tu vyplyvajucich niekoTkokrat potvrdil potrebu posudzova- n ia principu n evyhnutnosti a proportionality a vyjadril znepokojenie nad nedostatocnym venovanim pozornosti tejto otazke2 8.

d) D odrziavanie o statnych zavazkov podTa m edzinarodneho prava Z ia d n a dero g acia nem oze n e g a tiv n e o v p ly v n it d o d rzia v an ie inych zavazkov m edzinarodneho p rav a ci uz zmluvneho alebo obycajoveho, v ra ta n e m edzinarodneho h u m an itarn eh o a m edzinarodneho trestn eh o p rav a2 9. De-

rogacia sa vzdy viaze n a konkretny zm luvny dokum ent a neznam ena, ze s ta t je opravneny derogo v at zavazky aj podTa ineho dokum entu. PokiaT ted a s ta t (ktory je zm luvnou stra n o u ECHR aj ICCPR) „vyuzije“ derogaciu podTa ECHR, je aj nad’alej plne viazany ICCPR. Rozsah prav, ktore (nie)je mozne d ero g o v at je podTa oboch uvedenych zm luv rozdielny (je vsak sirsi pri ICCPR), a ted a derogacia sa moze t y k a t len Tudskych prav podTa EHCR, nie ICCPR.

e) Princip nediskrim inacie

Podm ienka principu nediskrim inacie, t.j. ze opatren ia p rijate v ram ci derogacie nem ozu z n a m e n a t diskrim inaciu podTa rasy, farby, pohlavia, jazy- ka, nabozenstva alebo socialneho povodu, je vyslovne uprav en a v ICCPR i ACHR v clankoch, tykajucich sa derogacie. Nie je tom u vsak v ECHR, kde je zakaz diskrim inacie u praveny „len“ vseobecne v cl. 14.30 Zaroven ale zakaz nediskrim inacie n e p a tri podTa cl. 15 ECHR medzi tie prava, ktore nemozno derogovat, preto je princip nediskrim inacie v tom to pripade

disku-26 P o z ri n a p r. H o d n o te n ie V y b o ru p re Tudske p ra v a k sp ra v e S y rie k IC C P R v r. 2001 (c. dok. C C PR /C O /71/SY R ), bod c. 6.

27 Ib id em , cit. 22, no. 60, p. 16: „This p rin cip le, w h ic h is e x p re ss e d in s im ila r te rm s in th e th r e e in s tr u m e n t co n ce rn ed , h a s its b a s e s in th e th e o ry o f self-d efen se w h ic h re q u ire s th e e x is te n ce b o th of a n im m in e n t d a n g e r a n d o f a re la tio n s h ip b e tw e e n t h a t d a n g e r a n d th e m e a s u re s ta k e n to e n s u re p ro te c tio n a g a in s t it, w h ic h m e a s u re s m u s t be p ro p o rtio n a te to th e d a n g e r ”.

28 P o z ri n a p r. H o d n o te n ie V y b o ru p re Tudske p ra v a k sp ra v e I z ra e la k IC C P R v r. 1998 (c. dok. C C P R /C /79/A dd.93), bod c. 11.

29 P ozri: H u m a n R ig h ts F a c t S h e e t: H u m a n R ig h ts, T erro rism a n d C o u n ter-te rro rism , O H C H R , G e n ev a 2008.

30 C lan o k 14 E C H R : „ U zivanie p ra v a slobod p riz n a n y c h ty m to dohovorom s a m u s i zabez- p e c i t bez d isk rim in a c ie zalozenej n a akom kol’v e k dovode, ako je po h lav ie, r a s a , f a rb a pleti, ja z y k , n a b o z e n s tv o , p o litic k e a le b o in e z m y s T a n ie , n a r o d n o s t n y a le b o s o c ia ln y p o v o d ,

M o znosti o b m e d ze n ia l’u d sk y c h p r â v v râ m ci boja p r o ti m e d zin â ro d n é m u tero rizm u 151

sie hodnÿ. Zâkaz diskrim inâcie tre b a osobitne d b a t do uvahy, nakofko nie- ktore protiteroristicke o p atren ia by mohli b y t nam ierene voci skupine osôb urcitej farby pleti alebo nâbozenskeho presvedcenia.

N e d e r o g o v a te ln é lu d sk é p râ v a

Je potrebne p o u k â z a t, ze fudskoprâvne dokum enty stanovuju fudske prâva, ktore nie su derogovatefne za ziadnych okolnosti, co je dane ich vseobecnou a n ed o tknu tefn o u povahou. Ide o absolutne, kogentne chrânene fudske prâva. Rozsah tÿchto p râv nie je podfa jednotlivÿch dohovorov jed- notnÿ.

Podfa ICCPR nemozno nikdy dero g ov at prâvo n a zivot, zâkaz m ucenia, k ru teh o , n efu dskeho alebo ponizujuceho zaobchâdzania alebo tre s ta n ia , zâkaz otroctva, nevofnictva a nu tenÿch prâc, zâkaz u v ä z n it jednotlivca pre jeho n escho pn ost s p ln it zm luvnÿ zâväzok, niektore zo zâsad trestn eh o k ona­ nia (ne bis in idem, ulozenie tre s tu , podfa zâkona ucinneho v case spâcha- nia trestn eh o cinu, pouzitie noveho zâkona len, ak je pre p âc h ate fa priazni- vejsi), prâvo n a u znanie ako subjektu prâva, sloboda m yslenia, svedomia a nâbozenstva. Vÿbor pre fudske p râv a vo svojom Vseobecnom kom entâri c. 29 k cl. 4 ICCPR d a le j uvâd za, ze okrem tÿchto explicitne p e r se uznanÿch nederogovatefnÿch prâv, su pocas derogâcie platne aj procesne zâruky (procedural guarantees), osobitne tÿkajuce sa sudneho konania. Cize rovnako ako nederogovatefne p râv a su chrânene aj zâruk y ich ochrany a u p latn e n ia 31. Podobne ta k vÿbor oznacil aj m oznost u p latn e n ia n âh rad y skody za porusenie p râv podfa ICCPR.

Rozsah nederogovatefnÿch prâv podfa ECHR je podstatne uzst: prâvo na zivot, zâkaz m ucenia, k ruteho, nefudskeho alebo ponizujuceho zaobchâdza­ nia alebo tre sta n ia , zâkaz otroctva, nevofnictva a nutenej prâce, ulozenie tre s tu vÿlucne n a zâklade zâkona.

Pom erne najrozsiahlejsi je podfa AHCR: prâvo n a uznanie jednotlivca ako subjektu prâva, prâvo n a zivot, zâkaz m ucenia, k ruteho, nefudskeho alebo ponizujuceho zaobchâdzania alebo tre sta n ia , zâkaz otroctva, zâkaz pouzitia zâkona ex p o st facto, sloboda svedom ia a nâbozenstva, rodinne prâva, p râv a deti, prâvo n a stâ tn e obcianstvo, prâvo p o d ie fa t sa n a sprâve verejnÿch veci.

31 N ap r. c lân o k 6 IC C P R - p râ v o n a zivot je n ed ero g o v ate l’n y ak o celok, v r a ta n e v se tk y c h je h o odsekov, i ods. 2), ty k a ju c e h o s a t r e s tu sm rti. K eby te d a aj pocas u p la tn e n ia dero g âcie za m im o riad n e j u d a lo s ti zacalo n e ja k é tr e s tn é k o n a n ie s o b v in en y m zo s p â c h a n ia te ro riz m u , v k to ro m b y m al b y t’ u lo ze n y t r e s t s m r ti (v k ra jin â c h , k d e s a t r e s t s m r ti s tâ le v y k o n âv a), toto su d n e k o n a n ie m u s i b y t p ln e v su la d e s IC C PR , v r a ta n e z â s a d tre s tn é h o k o n a n ia p o d fa je h o cl. 14 a 15.

S ta ty su sam ozrejm e v iazan e len tym m edzinarod ny m dohovorom, ktoreho su zm luvnou stran o u , no z uvedeneho je możne vydedukovat’ spo- locny okruh prav, ktore nemożno nikdy derogovat, ktorym i su pravo na żivot, zakaz m ucenia, k ruteho, n eludskeho alebo poniżujuceho zaobchadza- n ia alebo tre sta n ia , zakaz otroctva, nevolnictva a n utenych p rac a niektore prava, tykajuce sa trestn eh o konania.

Z aujim avou by nepochybne bola a n a ly z a d o d rziav an ia jedn o tlivych lu d sk y ch p rav p ri boji p roti terorizm u. Osobitne sa to tyk a prav a n a żivot a osobnu slobodu. N ezriedka dochadza zo stra n y statov a ich p redstavitel’ov k m uceniu, k poruseniu zasady n a spravodlivy sudny proces, k svojvofnym obm edzeniam osobnej slobody a vykonom rozsudkov (dokonca popravam ), obm edzeniu slobody prejavu a inym nezakonnym represivnym opatreniam , k tore sa v konecnom dosledku nedotykaju len prav osob podozrivych zo sp achan ia m edzinarodneho terorizm u, ale aj nevinneho civilneho obyva- tel’stva. Rovnako kontroverzna je aj p rep rav a osob podozrivych zo spachania terorizm u. Pokial’ by sta ty riad n e dodrziavali svoje zaväzky vyplyvajuce im z m edzinarodnych dohovorov, nemohlo by d o c h ad zat k zadrziavaniu podo­ zrivych z terorizm u v detencnom zariadeni n a G uantan am e, k ich m uceniu a n elu d sk em u zaobchadzaniu ako vo väznici Abu G hraib v Irak u , ci tra n sfe ­ r u podozrivych z terorizm u cez tre tie krajiny (CIA lety).

Z aver

V z ta h m edzi bojom proti tero rizm u a dodrziavanim ludsky ch p rav je nejednoznacny a komplikovany. N a jednej stra n e m a terorizm us priam y i n ep riam y vplyv n a lu d sk e p ra v a jednotlivcov, k to re s ta t je povinny c h ra n it, n a s tra n e druhej sa vsak boj p roti tero rizm u m usi re a liz o v a t v ram ci h ran ic stanovenych m edzinarodnym pravom lud skych prav a sam nemoże m a t za nasledok ich porusovanie. M edzinarodne pravo ludskych prav stanovuje możnosti legalneho obm edzenia lud skych prav, a to formou zakonnych obm edzeni alebo derogacnych klauzul. V boji proti terorizm u m usi b y t dodrżiavanie ludsk y ch prav prioritou a vsetky o p atren ia m usia b y t vykonane v sulade so stanovenym i sta n d a rd am i ochrany lu d sky ch prav. To pritom p lati p o kial ide o uzem ie s ta tu , ktory o patren ia prijim a, ako aj akekolvek ine, n ad ktorym vykonava s ta tn u moc, p atriacim pod jeho ju ris- dikciu. Tie prava, ktore su m edzinarodnym i zm luvam i stanovene ako nede- rogovatelne, je n ev yhnutne d o d rżia v at za akychkolvek okolnosti a neexistu- je vynim ka n a odchylenie sa od nich. Ked’że v praxi statov sa vsak niekedy u k a z u je o p ak , d o d rż ia v a n ie lu d s k y c h p ra v v ra m c i b oja p ro ti me- d zin aro d n em u te ro riz m u je p re m ed zin aro d n e spolocenstvo dnes, i do buducnosti velkou vyzvou.

M o znosti o b m e d ze n ia Tudskych p r a v v ra m ci boja p r o ti m e d zin a ro d n e m u tero rizm u 153

S u m m ary

The p o s s ib ility o f lim itin g h u m a n rig h ts in th e in te rn a tio n a l fig h t a g a in s t terro rism

K eyw ords: h u m a n rig h ts , te rro ris m , in te r n a tio n a l c o n tra c t law, leg a l re stric tio n s .

In today’s world, h u m an ity is facing one of th e g re a te st th re a ts having an im pact on the safety, security, h ealth , and social values - in te rn atio n a l terrorism . C om bating th is phenom enon is now a priority for m any countries. It is th e purpose of th is p ap er to deal w ith th e conceptual definition of in te rn atio n a l terrorism , which can be seen in term s of w h eth er legal, politi­ cal, historical or o ther social sciences. Terrorism is certainly not a new phenom enon, b u t it becam e especially im p o rtan t to the in te rn atio n a l com­ m un ity after 11t h of Septem ber 2001, w hen te rro rist attack ed th e World

Trade C en ter in New York an d o th er ta rg e ts in th e U.S. th a t resu lted in thou sands of innocent victim s. The aim of th is p ap er is to highlight th e fact th a t despite th e indisputable im portance of com bating in te rn atio n a l te rro ­ rism , its prevention and p u n ish m en t of th e p erp e tra to rs of th is crime, any m easures ta k e n a t n atio n al and in te rn atio n a l level w ithin the above activi­ ties would undoubtedly be consistent w ith th e protection of h u m an rights. It is undeniable th a t in te rn atio n a l terro rism is very real and direct im pact on h u m an rig h ts an d h as d ev astatin g consequences in p a rtic u la r th e rig h t to life, liberty and physical in teg rity (apparently, th ere is no h u m an rig h t th a t in a negative sense it is not affected). In addition, destabilizing th e co n stitu ­ tional or social order, causing fear am ong the population, th re a te n in g peace and security, economic and social developm ent. In th e professional com m uni­ ty, th ere is th e view th a t terro rism is a very serious violation of h u m an rig h ts, and therefore it m u st be com bated effectively. Some sta te s have been involved in to rtu re or o th er in h u m a n tre a tm e n t or punish m ent, while igno­ ring the legal fram ew ork on th e prohibition of such conduct, others issue te rro r suspects to countries w here th ey face th e d e a th penalty, to rtu re or other serious h u m an rig h ts abuses, w hich violate prohibition of refoulem ent to such states. S ta te s also use a variety of repressive m easures to suppress th e voices of h u m an righ ts defenders, civil society and m edia, which pointed to violations of h u m an rig h ts in th e fight a g ain st in te rn atio n a l terrorism .

There is a close link betw een in te rn atio n a l terro rism and h u m an rights. All sta te s have th e rig h t to defend them selves and th e ir population against in te rn atio n a l terro rism an d to tak e th e necessary m easures to g u aran tee th e ir security and integrity. However, they m u st fully respect and conform w ith th e in te rn atio n a l law, p articu larly in te rn atio n a l h u m an rig h ts law and o th er rele v an t in te rn a tio n a l norm s, principles, an d generally recognized

stan d ard s. In te rn atio n a l h u m an rig h ts law allows for lim itations on certain rig h ts and, in a very lim ited set of exceptional circum stances, for derogations from c e rtain h u m an righ ts provisions. These are law ful lim itations (treaty “claw back” clauses) an d derogation clauses. T here are nevertheless certain inalienable non-derogable h u m an righ ts, derogation from w hich is prohibited an d w hich m u st be applicable in all situ ation s e.g. the rig h t to life, freedom from to rtu re or cruel, in h u m a n or degrading tre a tm e n t or punishm ent, fre­ edom from retrospective penalties etc. Practice of sta te s shows th a t not all of th e co un terterrorism m easures ta k e n by th em are in conform ity w ith in te r­ n atio n al law. Finding th e balance betw een effective fight a g ain st in te rn a tio ­ n al terro rism while g u a ran teein g fu n dam ental h u m an righ ts is therefore a big challenge for in te rn atio n a l community.