A C T A U N I V E R S I T Ä T I S Ł O D Z I E N S I S FO LIA U JHID IC A 42, 1989
Jàn Kluâkd
SIJKROMNOPHAVNK ASPEKTY SPOROV
О NÂHRADU SKODY
SPÔSOBENEJ CEZHKANICN^M ZNEÔlSltoVANiM
intenzivne v y u lïv a n ie jedno tlivÿch komponentov ïivotn ého prostredin flovekom spßsobuje, ïe Skodlivé dôsledky tak^hoto vy u ïfv a n la sa preja- vujtS i na üzemî inÿeh Stâtov, "sprostredkovan é" prenosom vody alo- bo vzduchu. Trva lo st' a intenzita Skodlivého eezhraniôného zneiüstb vania, vznik Skftd ako na Stitnom tak I na osobnom vlae tn ictve, ohrozenie îivo- ta a zdravia fudi ako i ïlrfry a fau ny na urCitom mioste Btàtnoho ù/.omla to sri 1er. nitiktoré z la kto rov , ktoré môïu dâvat' pod net k vzniku spo- po v tÿkajiieich ка ako u rftte j U p ravy fmnoytj spôeobujücich Skodu-ako i nàhrady £kôd spôsobenÿch cezhrani6nÿm znofist'ovanlm. Tieto epory môïu prebiebat' na tfrovni Jedn otlivÿch Stâtov a ich jednotlivé aspe kty , zvlâ- Stnouti, normy reaUzócie vrdtane In&titucionalizovaného mechanizmu ich riuSunia s»i predmetom zmluvnej a k tiv ity Stàtov ako i vedy inedzitiärod- ného prâva verejného1 alebo tie ï na ü rovni p râ vn ickÿch a fyzickÿch osób и icda spadajûce <lo oblast i œedzinàrodntSho p r iv a süktomného. V te j to pozn am k e sa chceme pokûsit' о analÿzu noriom a prin cipov medzintirod- n éh o p r à v a sùkromného, ktoré moïno pouïit' v pripade sporu о nâhradu êkody spôsotxnej ?eskoslovonskeJ fyzick ej alebo pràvn ickej osobe cez- hraniïnÿm znefist'ovannn. Tiito problematiku budeme posudzovat* w relâcii Ć S S R a ostatné s o c la lis t ic M Stàty ako i ausedské kapitalistické Stilty a
В . В. B i 1 d e r , Tbe settlement of disputes in the field of in- t « r n a t io n d i 1 л» of environment, " R e c u e i l dés c o u rs de 1 ' Academ ic de d r o i t In t e r n a t i o n a l” 1975, t . 1, s . 139-240; B. K. B a r n e s , Environmental Nviliat ion. A Tooi for resolving International e n v ir o n m en ta l disputes in the “pacific way".. " R e c u e iL des c o u rs de l'A c a rten ile de d r o it in t e r n a t i o n a l ” 19B4 ( C o l lo q u e ), s . 167-216; T . W. W i l s o n , Creating Me-chanismus of International Environmental Action; Requirements and respon- aes, " S ta n f o r d J o u r n a l q f In t e r n a t i o n a l S t u d ie s " 1973, s . 113-122.
medzinélroflnoŒ pràve erikromnom a ppocesnom majû zmluvné ustanovenia (po- к т Г o bsa h u ju nieCo in i ako zàkon) predno sf pred zàkonnÿmi ustano- veniarai. V'zhradom na uslanovenia zmliiv о pràvn ej pomoci je pptrebné predov£e;kÿra previe st' prâvn u kva lifikàciu silu âoic, ktoré vznikne nà- sledkom cezhranitfného zne&stbvania na fceskoslovenskom ôzoml. K e & e zneffistüvanle ïivotn ého prostredia je u ï v sà?asnosti predmetom u p rav y vnûtroâtàtnych predpisov obttanskopràvneho, sprévneho, hygienického, aie ä trestnébo charakteru predstavuje zne$st'ovanie о u rfite j zâvaïnosti a nàslednÿ vznik Skody predovSetkÿm poruSenie tÿehto predpisov a teda p ro tipràvn y rfkon. P ri sporoch о nâhradu Skody vzniknutej cezhrani5- nÿm zneftst'ovanlm pôjde teda о zdvözky z pro tipràvnyeh ükonov.
Analÿzo» 6eskoslovenskej zmluvnej praxe prideme k zàveru, ïe fityri zmluvy о pràvn ej pomoci (во Z S S R ,
pLr, bIr
aMoIr)3
obsahujû usta- novenia о zàvâ2koch z pro tiprdvn ych likonov a udaiostf, ktoré zakladajü nàrok na néhradu 8kody a to v sôvislosti s kollznym riegenfm problema- tik y rozhodniho sûdu a rozhodného pràva . J e zrejm i, ïe skôr ako гайпе siid prejedndvat' spor o ndhradu Źkody vzniknutej cezhrani6nÿm zne&stovanfm musf zistit' evoju prâvomoc. Tdto otâzka je v zmluvdch s pf.R a b Ł u rie&euà v üzkej eiW islosti к vÿberom rozhodného pràva nasleriovne: "Zdvüzky z pro tipràvn ye h ükonov ale btrin ÿ ch udateeti, z kto rÿcb vznikà povinnost' na nàhradu gkody sa spravu jü pràvnym poriad- kom zmluvnej stran y, kde «a iakÿto fin alebo udalost' etali. PHslu ^ny je sàd tejto zmluvnej str an y. PuSkudenÿ môïe podaf ïalobu aj na sû- de zmluvnej stra n y na üzemi ktorej mà bydlisko ïa lo va n ÿ alebo na ей - de zmluvnej stran y, kde je majetok ïalovanéh o".Obdobité ustano vente obsahuje 1 ftànok 38 ods. 1 Zmluvy о pràvn ej pomoci so Z S SR . Stanovenie bydUska ïalovan ej str an y ako i miesta nuijetku ako ko lfin ych k rité ri) pre v ÿ b e r rozhodrtiho sudu nebude roblt' vôf'Sie problćmy ani v prfpade sporov о nàhradu Skody vzniknutej cez- hrani?nÿm z n e « ia lW n (m . Podobne kWt^rlum miesta bydUska odporcu, resp. navrhovatera v zmluve о pràvn ej pomoci в Moï.R nepredpokladà v praxi tafkoEti. Problémom, k to rÿ sa stal do u r ïite j miery typickÿm pre ■ spory vzniknuté nàstedkom cezhraniSného zneSistbvania sa stalo vyeve- llenie pojmu miesta protipràvneho ükonu-lex loci delicti commissi, a v imdvftznosti na ustanovenia spomenutÿch zmliiv о prà vn ej pomoci i forum
? ed z l 6 ss s § P t R 0* P * 4 v n e J pomoc 1 - v y h l . FMZV g. 5
1
/7
* à ^ \ f ml" v y ! f d z i 2 ss » a bLk О p r à v n e j pom oci - v y h l. FMZV a\ z *« «/, u Tu ° ^ 3 37 o d s .^1 . Zmluvy о p r iv n e j pomoci me-d z i CSSfi a HoLR '^ v y h l, FMZV 6. 106/78 Zb. C lin o k 38 o ds. 1. Zm lu vy о prà v- n ej pomoci medzi CSSK a ZSSR - v y h l . FMZV g. 95/83 Zb.v moïnostiach, ktoré dâva jej rleSeniu existujücu zmluvnâ a zàkoniië il- prava medzinârodného prâva sùkromného platiaca v sû&snom obdobf v C SS R . Inÿmi Klovaml pokusime sa na frtn dt' a analyzovat' problémy, 8 którymi by sa £eskoslovenské justiCné orgâny mohli v stretniit' v prf-
p a de sporu s cudz/m prvkom, ktorého obsahom je nârok na nâhradu
S k o d y spôâobenej cezhrani?nÿm zneéistbvan(o).
P r i posudzuvuii) prlnclpov a noriem medzinârodného prâva sùkroomé- ho vo vztiihu k sporom о nâhrudu Skody spôsobenej cezhraniÔnÿm zne- fistVjvamm narazlme na dva vzâjomné sa podmieÂujâce problémy a to:
a) v ÿb e r rozhodného stidu pre posüdenle sporu о nâhradu êkody, b ) vÿb e r rozhodného prâva pre uplatnenie uârokov na nâhradu Êko dy.
I. V Ÿ B E R ROZHODNÉHO SÜDU P R E PO SUD EN IE SPO RU О NÂHRAD U ŚKO D Y SP Ô S O B EN EJ CEZH RAN IĆN ^M ZNECISTt>VANfM
V R EL À C lJ C SSR A O ST A TN É S O C IA L IS T IC K É §T À TY
Uvodom moïno konStatovat', ïe feskoslovengkâ zmluvnâ prax 6 ostat nim i sociaiietickÿmi Stâtmi tÿkajuea sa napriklad rieSenia pohi-aniCnÿch otézok, pohrantânÿch riek alebo ochrany ovzduSia neobsahuje £peciâlne ustanovenia о riegenf sporov, ktoré by mrhll vznikniit’ fyzlekÿm aiubo prâvniukÿm osobâm v zmysle siidneho riesîenia sporov'*. V tÿchto zmlu- vilch sii vymedzené gpeciâlne prâvomoci h ra n ifn ÿch zmoeneneov s even- tuâlnym napoje mm neriefienćho sporu na diploma tickti cestu rieSeriin. Xiad- ne ustanovenie tÿchto zraldv ( k torÿch posobnost' Je ovëem obraedzenâ na pohraniCné pâsino) nebrâni fyziekÿm a pràvnickÿm osobâm zroluvnÿch strân , aby si napriklad nâhradu Skody, ktoré i » vznikne cezhra- niÔnÿm znefrsfovanlm uplatftovali sùdnou cestou. V tomto pn'pade sa vy tvo rf vztfeh s cudzim prvkom, ktorého obsuhom je nârok na nâhradu Skody voSi cudzej fyzickej alebo prâvn ickej osobe a teda spadajüci do oblasti medzinârodného prâva sùkromného. Ueelenô tipravu vzt'ahov s cudzim prvkom poskytujû vo vzt&hoeh medzi socialistickÿmi suit an zmlu v y à prâvn ej pomoei. Zameriame sa pre to na prvom mieste na anafÿzu tÿchto zmluv i z toho dovodu, ïe podl’a ï 2 zàkona S. 97/63 Zb. о
Zmiuva о v z ijo m n ej pomoci na 2 s l . maüiarskÿch h r a n ic ia c h - v y h l . KMZV 139/1978 Zb. Zm iuva medzi CSSR a NÛK о s p o lu p r â c i na S tâ t n y c h h ra n i- c ia c h a о v z ilo m n ej pomoei v h r a n lïn ÿ c h o tâ z k a c h - v y h l . FMZV Z. 25/78 Zb. Zmiuva medzi CSSR a ZSSR о r e ïim e na ce sk o slo yen sk o s o v ie t s k y c h h r a n lc ia c h , pomoci a s p o lu p r d c i v h ra n lS n ÿc h o t iz k a c h - v y h l. FMZV £. 187/74 Zb. Zmiu v a medzi CSSR a PLR о o p a tt e n i a e h p r o t i z n e éis tfo v a n iu vzduchu - v y h l . FMZV i. 80/75 Zb.
medziriàrodnom pràve sûkromnom a procesnom majû zmluvné ustanovenia (po- kmF obsahujû nießo iné ako zàkon) prednost* pred zàkonnÿmi ustano- veniami. Vzhfadom na ustanovenia zmiûv о prà vn ej pomoci je potrebné predovSetkÿm previest' prâ vn u k va lifikàciu situàcie, ktorà vznikne nà- sledkom ce2hreni6ného zneïist’ovania na £eskoslovenskom ûzotni. КеЛге znebisfovanie ïivotného prostretiia je u ï v sôi?asnosti predmetom u p ra vy vnûtroâtàtnych predpisov ob6ianskopràvneho, spràvneho, hygienického, aie i trestného charakteru predstavu je znetfist'ovanie о u r ïite j zâvaïn osti a nàslednÿ vznik Skody predovgetkÿm poruêenie tÿehto predpisov a teda pro tipràvn y ükon. P r i sporoch о nâhradu Skody vzn ik nutej cezhrani?- nÿm znefist’ovanlm pôjde teda о zàvüzky z protipràvn yeh ûkonov.
Analÿzou &>skoslovenskej zmluvnej praxe prideme k zàveru, ïe S ty ri zmluvy о pràvn ej pomoci (so Z S SR , p L r , b L r a M oLR) 3 obsahujû u sta novenia о zàvüzkoch г pro tipràvn yeh ûkonov a udatostl, ktoré zakladajü nàrok na nâhradu Skody a to v sûvislosti s kollznym riegenlm problema- tik y rozhodného sûdu a rozhodného pràva . Je zrejmé, ïe skôr ako zagne sûd prejednàvat' spor о nâhradu Skody vzniknutej cezhranitfnÿm zneSist'ovanun mus! zistit' svoju prévomoc. Tdto otàzka je v zmluvdch s pf.R a b I k rieSeuà v ûzkej sûvislosti s vÿberom rozhodného pràva nasledovne: "Zàvilzky z pro tipràvn yeh ûkonov alebtrittÿoh udalestl,. z ktorÿch vznikà povinnost' na nâhradu Skody sa spravu jü pràvn ym poriad- kom zmluvnej stra n y, kde sa ia kÿto 5in alebo udalost* sta li. Prlslu Sn y je eûd tejto zmluvnej stra n y. PoÈkodenÿ m6ïe podat* ïalobu aj na sû- de zmluvnej stra n y na üzeml k to re j mà bydlisko ïalo va n ÿ alebo na sû- de zmluvnej stra n y , kde je majetok ïalovan ého".
Obdobné ustanovenie obsahuje i flànok 38 ods. 1 Zm luvy о pràvn ej j>omoci so Z S S R . Stanovenie bydliska ïa lovan e j stran y ako i miesta majetku ako kolfznych k rit é r il pre v ÿ b e r rozhodného sûdu nebude robit’ vëiSSie problémy an i v pripade sporov о nâhradu Skody vzniknutej cez- hranionym znefisVovanlm. Podobne kritérium miesta bydUska odporcu, resp. nav rhovatefti v zmluve о pràvn ej pomoci s MoLR nepredpokladà v praxi tbïkosti. Problémom, k to rÿ sa stal do u r ïit e j miery typickÿm pre - spory vzniknuté nàsledkom cezhraniSného zneïtet’ovania sa stalo vysve- tlenie pojmu miesta protipràvneho ûkonu-lex loci delicti commissi, a v nadvftznosti na ustanovenia spomenutÿcb znilûv о pràvn ej pomoci i forum
3 t là n o k 36 zm luvy medzi 6SSR a PÏ.R о p rà v n e j pomoci - v y h l . FMZV 6. 66/62 Zb. C là n ok 44 Zm luvy medzi CSSR a BLR о p rà v n e j pomoci - v y h l . FMZV .£. 3/78 Zb. pldn ok 36 o ds. 2 a c l . 37 o ds. 1. Zm luvy о p r à v n e j pomoci me- d z i CSSR a MoLR - Vv yta l. FMZV è. 106/78 Zb. f là n o k 38 ods . 1. Zm luvy о p r à v n ej pomoci medzi CSSR a ZSSR - v y h l. FMZV c . 95/83 Zb.
loci d e lic ti commis i i . Pojem m iesta p r o t ip r à v n e h o ó k o n u tao ïn o p r i teo re- tickom po su dz o vu n i to ho to pro b lém u v y & r p a t ' tro m i gpôsobm i a to :
1) c h â p a t ' ho a k o p r à v o m ies ta , k d e ea n uch&dza z d ró j S k o d liv e j a kti- v l t y ,
2) chńpat' ho ako pràvo miesta, к de ndsiedkom c e z h r a n i& ié h o z n e& s tb - vania vznikla Skoda,
3) chapat' ho ako pràvo miesta Skodüvej c in n o s t i, tak i pràvo mie sta vzniku Skody.
Vzhfadom na to, ïe ustanovenia zmiûv o pràvn ej pomoci e B Ï . R , p Ł r a Z S S R neobsahujü autoritativ ne zmluvnä vysve tienie pojmu lex loci delicti commissi Speciàlno pre spory vzniknuté nésledkom eezhraniiného zneSiafova- nia musel by feskosioven skÿ sud prlpadne cudzi justiénÿ orgén v y l o ï if spomenuté ustanovenie. Ü tom, <?i lex loci delicti cumioissi vyloïlme a- ko p rv ü , druhù 6i tretiu a lte in a tlvu rozhoduje jedlnà podstatué sku- tofnoBt'. Touto skutofrioefou je vztkh ztie&st'ovania k prévnym predpi- som, ktoré sa vSeobecnejlie alebo konkrétne]Sie vztahujû k ochranę p vl- ro dy, a to ako v mieste âkodlivého zno&st'ovunia (zdroja Skodlivého zneCi- sttovania), tak i v mieste vzniku Skody, ktoré bola cezhranténÿm xneCi- stenim sposobené. Pokiaï Kneftstbvanio îivotnëh o prostredia (naprikbul ovzduSia alebo vody) poruSuje prévue predpisy 1ел v musste svojho zdroja a do susedného (n ÿ ch ) Stâtov prenikajù Skodlivé nàeledky takćhoto zneëlst'ovania v koncentràcii toierovanej ich vntkroStàtnymi pràvnymi predpismi tak by sme lex loci delicti commissi "de Siîro vali" ako p rv ii alte rn ativu . V tomto pripade by sa probleinatika n^hrudy Skôd vzniknu- tÿch zneSistenfm ani nedostala do oblasti medeinérodn^ho pràva sûkrom- ného. PokiaC by naopak v Stéte svojho povodu bolo zneSi&fovanie prl- pustn^ z hfadiska exlstujucej vnü troStàtn ej pràvn ej ù p r a vy, nie po pre- kroiSem branie prostrednictvom vody alebo vzduchu "n a r é ïa " na ovèTa rigordznejSie pràvne predpisy na ochranu ïivotnéh o prostredia tak by sme lex loci delicti commissi v y lo ïifi ako ulternatfvu d ru h û . A uakoniec, ak by na svojej ces te z "domovského" do iného (in ÿe h ) StAtov cezhraniïné zneftstbvanie narulovalo normy na ochranu ïivotného prostredia ako y do mo v s kom Stàte, tak i v Stàte vzniku Skody vylozili by sme au eût о pro- tiprévneho ükonu ako alternativu t r e t iu . A k o m o ïn o u v e d e n é v Se o b ec n e jg ie poznatky konkretizovat' v praktickej r o v in e p re d o v S e tk ÿ m v r e lé c ii C S S R a P L R ? P ojde ném v tejto s iiv is lo e t i p r e d o v S e t k ÿ m о U lo h y £eskob»lov\>n- s k ÿ c h ju s t i£ n ÿ c ii o rg é n o v v te jt o oblasti. M o ïn o k o n g ta to v a t', ï e p r i ur- 6 itej in te n z it e e e z h r a n iïn é h o z n e C is fo v a n ia z d ro j k to r é h o je v z a h ra n tô i a so S k o d Jiv ÿ tm n és ledk a m i p r e ja v u jü c im i s a n a c e sk o s lo ve n sk o m üzemi" m o ïn o za lex lo c i d e lic ti co m m issi (a vo vztfahu k P L r i za fo ru m lo ci
delicti commissi) povaïovat' 6eskoslovenské pràvne predpisy a nAsledne i ceskostovenskÿ justi6nÿ orgén. O poruSenie a kÿcli £eskoslovenskÿeh pràv- nych predpisov by sa molilo jednaff V najvâeobeenejsej rovine by sme rno- hii hovorit' о poruâen/ ob£ianskoprüvnej normy prikazujtfcej len také vyu ïfva n ie svojho majetku, aby tÿm ne bola spSsobenà Skoda inému ł 132 Obćianskeho zàkonnika. P ra vd a îe len samotnÿ vznik Skody nie je dôkazom protipràvneh o konania zne£is(bvania. Tü to Skodu je potrebné dat' do suvisiosti s moïnosftuni osobného vlastn ictva, nehnutefrw sti a pod. Ako hovori v tejto süvislosti J . K la p âï. : " V о blast i ochrany ïlvotného prostredia moïno hovorit' predovâetkÿm о ruSenf vlastnickeho prâva k nebnutefnostł vo forme tzv. lnusii [ . . . ] najroä p ros t red met v orn prachov, dymov a plynov v lakom rozsahu, kto rÿ pro k ra fu je ü nos nu mie- ru vyplÿvajueu % atiestnych zvyklo sti, spolofomsko-ekonoiuickàho ur6enia nehnutefnosti a prekratujü cu stanovenû mieru h lu ïn o sti"4. V sûvislosti s ruSenfm vlastnickeho prâva moïno sa domâhat' na süde ako zastavenia ëkodlivÿch v p lyv o v , tak i nàhrady spÔsobenej Skody. Po kiaï sa jed nał о ustanovenia trestného zàkona tait zneSistbvanim jednotlivÿch korapo- nentov livotného prostredia a nâsiednÿm vznikom Skody mfiXe vznikm it' protiprévne konanie vytvdrajûoe trostn ÿ ïi n poSkodenia majetku v sociall- stickom vlastidctve podfa
I
136 Trestného zàkoua, poSkodenie cudzej veci podfaI
257 Ttvstného zàkonu alebo t le î о preSin p ro ti majetku v sociali* stickom a usobnom vlastnictve podfa t 3 ods. 1 pism. d , zdkona о preCi- noch. l'oklaf sa jednd о negetfvne v p ly v y zneëistovania na zdravie ftidl bolo by moïné v urüitÿch pripadoch hovorit' о trestnom Sine vSeobecného ohrozenia podf«I
179 ïr e e tn é h o гйкопа alebo trestnom Sine u bliien ia na zdravi5. T ie ï poruSenie ustanoveni' trestn élw zàkona môïe v y tv o r it1 lex loci delicti commissi, г ktorého sa môïe "odvin tif'’ obïianskoprdvna ia- îaba na nâhradu spÔsobenej Skody.Socialiatické organizécie poSkodenà eezhraniiSnÿm zneCistovanlm by mohli üvoje nàroky opierar1 о poruSenie v yh làSk y 5. 40/19B3 Zb. о nâhrade skod spôeobenÿch exhalàciami soclalistickÿm ofgunizàciàm pripadne о ustanovenia veetnika Mirnsterstva Zdravotnietva S S R 6. 8/1981 "Ô p ra va о zâsadnÿch h ygienickÿch poiiadavkâch pri urëovani najvyâSie pripustn ÿch koncen- trdcii Skodlivin vo vofnoio ovzduSt a о hodnoteni stupfia zneSiste nia". (Identiekd dprava platl i pre Ć S R ) . Okrem toho by cezhrantânÿm zne- Sistbvanim mohlo prist' k naruSeniu predpisov SpecidlnejSleho charakteru ,
* J . K l a p i e , P r ob l émy a tSlohy prdvnej st‘arostlivoatl о zivotné prostieiil», "Brâvnlcké stiSdie" 1978, s. 147-148.
K toaiu b l i ï s i e po zri: D. e. E y s s e Ł, TrestnXprJvnl ochrana ïivotmho pzostrttdl, “’S o c i a li s t l c k i zikonnost" 2. 10/78, ». 617 a n.
n a p r ik la d o v f e là c h , r y b a c h , lo v n ej z v e r l a porf1^. Ak. b y n ànledkom с fei- h r a n iË n é h o z n efistfo v a n ia bolj te d a p o ru S e n é u s ta n o v e n ia s p o m e n u tÿc h 6e- s k o s lo v e n s k ÿ c h p r & v n ÿ c h p r e d p is o v ( k t o r ÿ c h vÿpoJÇ et n ie je z d a ie k a ta- x a t iv n y ) m o ïn o k o n S ta io v a t' lex lo cl d e lic t i coromieii v £ S S H . M o ïn o s t ' pou Si lia t ÿ c h t p p r e d p is o v v p r a k t ic k e j r o v in e z à v is i <xl to h o , 6i n â r o k y na n â h r a d u S k o d y v z n ik n u t é ic h p o r u Se nim je m oXné u p la t iio v a t ' leti vo£î 6e sk o n lo v en « k ÿm fy z ic k ÿ m a leb o p r & v n ic k y m osobtira, a ieb o i vofci cu d zim u u b jekto m . P r e s n é u rffen ie s û d u , k t o r ÿ b y s a sporo m о n â h ra d u S k o d y sp â s o b c n ej c ez h ra n itfn ÿm z n eS bitbv a n in i za o b ero l b y bolo p re v e d e n é n a z à k la d e p r is lu S n ÿ c h u e ta n o v e n i O b f ia n s k e h o s ü d n e h o p o r ia d k u . V p r i p a d e , ï e b y teda po S ko den ÿro su b jek tora bola t e s k o s lo v e n e k i o s o b a , ta k p re u rtfen ie m iestn ej p r ie lu S n o s t i b y s a p o u ïilo u s la n o v e n ie I 87 o d s . b O S P , k t o r é u v d d z a , ï e : " P r is lu S n ÿ r a je st id f . . . ] v o b v o d e k to ré h o do- S lo k u s k u t o S n o s ti z a k la d a jtic ej n à ro k n a n â h ra d u S k o d y " .
V zh fado m n a m o ïn o u f a p llk d c ie in ÿ c h p r e d p is o v , p o k ia f id e o d r u h a v ÿ S k u n à h r a d y S k o d y , m ohla b y ea p o S k o d en à ë es k o a lo v e n s k é fy z in k a a lebo p r à v n ic k d oso ba o b r â tit ' i n a p o r s k ÿ ju s t t ô n ÿ o r g à ri. T e n t o na zà~ k la d e u v e d e n é h o b y sa mohoi p r ik lo n it ' k n ie k t ó r e j го s p o m e n u t ÿc h a lt e r n a t iv v y r ie S e n ia pojnau lex lo c i d e lic t i co m m issi. P r e p o s iid e n ie o u iz k y , & Je tÿm to mies tom i tüzemie P L К , b y skû m u l pro blém /.netfisto van i« ï i v o tn éh o ргоь-tredia v re tó c ii k e x ie t u jü c o j v n iit r o S t à t n e j U p r a v e o c h r a n y ïiv o t n é h o p r o s t r e d ia v P Î .R . J e h o p r is lu S n o s f v B a k m ô ïe b y t' p r i rô ti ze ne z a lo ïe n à i b y dlis k o m S i in ajetkom ïa lo v u n é h « (u k Je jeh o to to ï- n o st' p r e u k à z a n â ).
Z a t ia f sme a n a ly z o v a ll len txi 6 a s t' zu ilu vriéh o u s t a n o v e n ia s P Ï , 8 , k d e s a h o v o r i о zé v â z k o c h z p r o t ip r à v n y e h û k o n o v . C it o v a n é u s t a n o v en ie h o v o r i ovSera t i e ï o : " . . . u d a io e ti, k to r ś z a k la d é n à ro k n a n à h r u d u S k o d y " . V tom to p r ip a d e sa je d n à о u d â lo & ti, p re k t o r é je s t a n o v e n ÿ p r in c ip o b j e k t iv n e j z o d p o v ed n o s ti. Z àk la do m n â r o k u n a n à h ru d u S k o d y je jej v z n ik a k o dô sledo k u r S lte j S p e c if Ic k ej u du lo s ti a lebo f in n o s t i . P o d fa u s t a n o v e n i S e s k o s lo v en s k é h o O Z p ôjde n a p r ik la d о S k o d y s po s o ben é p r e- v à dz k o u r â z n y c h d r u h o v d o p r a v n ÿ c h p r o s t r ie d k o v a k o i S k o d y v z n ik n u t é z v lâ S t' n e b e z p efn o u ïin n o s t o u . A J toto u s ta n o v e n ie m o ïn o d a t ' do s iiv is - lo s ti к c ez h ra n iÇ n ÿm zn eC ist'ova nim n a p r ik la d v d ß s le d k u h a v à r ie a lebo in é- ho p o r u S e n ia r c a k to r u ja d r o v e j e lo k t r à r n e . S k o ilS t a to v tm ie S k o d y ak o dô s ledo k tu k e jto S p e c ific k e j S in n o s tl b y z a k ła d a ło p r is lu S lio s t ' Ses k o slo
-K tomu p o d ïo b n e jS ie j^ozri» P . f e s k o , Mahrada Skody v.,/илпи- t e j v BiivJsJostl s poruStmim p r ed p iso v о Slstot# iiyotrMuo prr;»t " B u l l e t i n a tiv o ka c e" ( ied en - b rez en ) 1981, s. 29-36; V. V л r г i , K ćlinkи p. PeSka, " B u l l e t i n a dv o k ac ö " 1981, s . 36-42.
venskych ju6ti?nÿeh organov, ovïem iba pri poruSenf "tradiffnÿch " pred- pisnv iw nâhradu Skody v Ć S SR 7.
1. VVBLK ROZHODNÉHO SÖDU V R E L A C II ĆSSR S M U , NDR
Zmluvy a prévnej pomoei so spoinenutÿml fetatmi neobsahujd uètano- veniH о ïév jiik o ch г protiprévnycb dkonov, i-esp. udalostî zaktadujticich nârok na nÀhradu Skody. 21 tohoto dôvodu me je uioïné k prévn ej k vt- ülikdeli situarie vzniknutej ceztinmiiÇnÿm zne&etbvanfm pou ïit' ustunovo- nia tÿehlo xiniûv, aie zakonu ? . 97/63 Zb. V ràmci prévnej terminolo gie stanovenej spomenutÿm zàkonom moïno situdeiu vsn ikn u tà cezhrajiif- nÿm îne?ist'ovain'm charaicteriaovat' ako ui-Citÿ druh majetkového sporu, kti»- rého podstatou je ndrok Sel. fyzlcke j alebo prévn ickej osoby на nà- hradu spOsobenej Skody. Za predpokladu takejto eha rakterietiky sltuécie vzniknutej cezhruni?nÿra znefist'ovanmi je v etilade a « 37 zdkonu 5. 37/ti3 Z b .; “ Prévomoc Ceskosloveuskÿch sddov je dand, ak je dand ich piielu K n oslf. Vzhïudom na fa k l, >'e pri cezhronffoiom inetflsthvani je maje to k odporcu, sidlo odporcu (ako k ritoria miestne] prislu Snosti stidu) v lo h n n K i pou}.ili by «me spomenutù ustanovenie
I
87 ods. b O SP . Sku- toJ5nobtou, ktoré zakUidd ndrok na nâhradu âkody je v prfpade cezhranif- ného znef'is ti.v auia poruSenie ïeskosloveiwkého hmotnoprévneho predpisu a nâslednÿ vznik Skody Feskoslovonsku} fyziekej alebo prévnickej osobe. Preukdzunie tÿchto skutoSnostf zakladd potom prévomoc a prfsluSnost' £e- ekoslovenskÿch ju stifn ÿ ch orgdnov. 6alSou otdzkou, ktoré sa v süvislo- sU s prévomocou a prislu ïnostou feskoblovenskÿch sudov vyn dra je ta, £l je tato prévomoc vÿ lu fn a alebo 6i k prejedndvuniu majetkovÿch spo- rov eu oprévnené i justiSmi orgdny MLR a N D R. Mdme za to, ïe pro prejednàvanie majetkovÿch eporov (vré tan e sporov vzn ikn utÿch ndsledkom eeztu*un»2nćho zne^istb vania) sü pris lu £ né nielcn {•eskoalovenské, ule i zahruinZ-ne justićnć org an y. Tento predpoklad potvrdzuju ako ndzory pred - stavitefov vedy medzindrodného préva sdkroumeho, tak i justiènà prax. Ako uvddzajd v tejto sù visiosti V . Màsiiko a V. Stein er: ” . . . v o veciach nsajetkovÿch nie je prévomoc i?ebkoslovenskÿeh sàdov prévomocou vÿlu6- nou, aie takuitatfvnou a preto je nutnd pre tieto spo ry uznaf akopré-7
-Na ru zd lel od tL S , kilo oil 1.7.1986 p la t i osobitnÿ zikon о iadrovei eae rg ii upravujuci o . i . ł otàzky c iv i t o e j zodpovednosti za tzv. iadrové skody. B L izsie k tomu: й. L e w a s z k i © w i c z-F e t г у к o w s к a, Cywilna odpowiedzialność za sxkuàIf jĄdtową y polskim prav ie atomowym, P iP c. 4/1987, s . 30-42.
vomoc eûdov cudzozemskÿch, tak i tfeskoslovenskÿch"8. Toto tvrdenle vSeobecnejSieho charakteru potvrdzuje pre oblast1 sporo v vzniknutÿch cezhraniônÿm zneCist'ovanim doteraz ojedinelÿ "preceden t" vo vztahu fis.SR a MLK. "Una 31. jńna 1974 JR D v J . G . okres Rimavskd Sobota prevâdzalo v blizkosti 2eskoslovenBko-mi><îarskÿch hrame postrek maku. V dösledku postreku uhynuli madarskému vïelârskemu zdruïeniu (Afesz Zubar) v£ely. Vtfelârsky spolok zaïalovul naSe J R I ) na okresnom slide v Salgoturjane, kde bol v konarif o nàhmdu Skody tispeSny. Ceskosloven- skÿ odporca poda I od vola nie na ïu pn ÿ sud v Bu laïskÿch ftarmotich, kde o .i, naraietal nedostatok pràvomoci macfarskeho sûdu k prcjediigniu sporu. Odvolacf madarskÿ eûd k nâmietke odporcu zaujal na.sledovné stanovi- sko: »M udarsko éeekoelovenskâ zmluva о pràvn ej pomoci neobsahuje usta novenia о pràvomoci î?eskoslovenskÿch siidov v ziväzkov^ch veciach a te- da pod l'a vSeobecnej zàsady je datid p ni vomoc oboch sûdov f i i e v spore о nâhradu Skody môïe konat' uj madarskÿ süd*. Aj zo etaiiovisku MiiU- ste rstva spravodlivosti SSR zo dfia 13. mija 1978 k predmetnej veci vy- plÿva , ïe : » . . . a j ked v predmetnom prfpade je podHi« 37 ods. I ZMP.S v spojeni в I 84 ods. t> OSi* danâ jurisdikcia 6eskoslovenského sûdu nejde tu о vÿlu^nu pràvomoc u to ani z h Fad is k u medzinàrodného civil- ného prâva proces né ho (porovnaj 8 43 ods. 1 a i 45 «Mis. 1 pism. с Z Ml’S a i.)- a n i z hladiska ob?ianskeho préva procesného (porovnaj ł 88 O S P ) " 9. O prisluSnosli zahruntôného ju stiînéh o or^ànu sa potom rozhodne pod- Ta jeho vnütroStâtnych prâvn ych noriem procesného ch arak teru . Tak v spomenutom prfpade madarsky ju stifn ÿ orgiin zaloïil svoju prisluSnosf rui zâklade Ctónku 37. madurského obëianskeho sódneho ]>oriadku. Podfa pri- eluSnéhn 2lànku je potom na konanie prisluSny sud v obvode ktorého vznikla Skoda.
2. VŸBER ROZHODNÉHO SUDU VO VZTAlfU CSSR-RAKÛSKO A NSR
Vo vztfehu C SSR k spomenutÿm Stàtom moïno konStatovat' atisenciu ako zmliiv о pràvnej pomoci, tak i Specidlnyeh dohovorov tÿkajiicich sa na priklad ochran y ïivotn ého prostredia. Existujù iba dohovory о stanoveni Stâtnych hranic а o rieSeni rożnych hm n tfnyeh otàzok. Vzliïadom na ne- existujdcu prâvnu tipravu pouïijeme pre zaioïenie prtivomoci
ifeskosloven-V. H i s i l k о, V. S t e i n e r , Mezinàrodni prdvo soukrcm-ntf v praxi, Praha 1976, s. 85.
9
Z poïiadavky Sprivy pre ve ci majetkové a devizovtf v B r a tis la v e о zau- ja t le stanovlska M inisterstvu spravo d livosti SSR.
skÿch siidov prisluSné ustanovania ZMPS tÿkajdce sa majetkovÿch sporov. Vzhfadom na to, ïe vo vztbhoch medzi tÿmito Stétmi nie je zmiuvnà uprava otàzok medzinârodného prâva sükromného v pre ktickej rovine by zrejme vznikali problémy s uznanüu a vykonateïnostbu rozhodnuti iśesko- slovenskÿeh justi£nych orgstnov v cudzine a opa?ne,
H . V Y B E R ROZHODNÉHO P R Ä V A P R E U P L A T N E N IE NÂROKOV NA NÂHRAD U ŚK O D Y SP Ô SO B E N E J CEZH RAN iĆN ^M ZNEĆiSTt>VAN!M
Po vyrieSeni' zäkladnej otézky urëenia prisluSnosti eddu k prejedna- niu sporu о nâhradu èkody spÔsobenej eezhranitnÿm zneéistbvanim nasledu- je dru hä fäza a tou je v ÿb e r rozhodného prâva pre posudenie nârokov na iiähm du Skody. Pr âv n y poriadok rozhodnÿ pre nâhradu Skody sa pouïije predovSetkÿm ua posudenie podraienok vzniku zodpovednost i, u r & n ia d ru hu zodpovednosti, stanovenie ûhrmiej v ÿê k y Sko dy, stupKa a reulizécie néhrudy Skody a pod. V ÿb e r rozhodného prâ va prevddza prislu Snÿ sùd nu zéklade bud koliznych ustanoveni zmldv о prévnej pomoei, na zâklude koliznyeh ustanoveni evojich vnû troStétn ych zftkortov upravujticich vzt’uhy medzinérodného prftva sukroinného, alebo na zéklade svojich hmotnoprév- n ych predpisov.
I . vfBEB ROZHODNÔfO PRÄVA VO V2TXHU CSSR K ZSSR, Р1Л, b I r , MoLR Zmluvy о prévnej pomoei so spomenutÿmi Stétmi uvédzajâ rôzne ko- lizne krité riâ u rfen ia rozhodného prâva a nésiedne i prisluSného sû du . Prislu Sn ÿ sdd potom aplikuje evoje domovskö prävo к realizécii nârokov na näh rud u Skody. Ceskoslovenekÿ juetitfnÿ orgńn by pre posûdenle nâ rokov na nâhradu Skody, v ÿ S k y Skody a pod. po uïil predovSetkÿm pri- slufcné ustanoyenń: Ob6ianskeho zékonnifcà.
2. W ber rozhodného prAva vo vztahu £ssr k ndr a mLr
Zmluvy о prévne j pomoei so spomenutÿmi Stétmi neobsahujû ani ko- Jz n e vyrieSenie Problematik y rozhodného eüdu pre rieSenie sporov о nâhradu Skody spÔsobenej cezhraniCnÿm zne2istbvan(m ani v ÿ b e r rozhod- Hf'ho préva k posiideniu nârokov na nâhradu Skody. Preto by fceskoslo- ven skÿ ju stiSn ÿ orgén pre vÿ b e r rozhodného préva po u ïii ustanovenia zäkona о M PS a in concreto I 15 tohoto zékona, k to rÿ uvédza, ïe :
"N âroky nu nâhradu Skody, ak nejde о poruSenie povinnosti vyplÿvaju cej го zmluvy alebo г iného pràvneho ükonu sa spravujü pràvom miesta, kde Skoda vznikla alebo kde dofilo ku skutoÇnosti zakladajucej nàrok na nâhradu Sko dy".
O tom, kto rÿ p ràvn y poriadok bude pouZitÿ nerozhoduje poSkodenii fy- zickâ alebo pràvn ickà osoba, ale siid. Ako uvàdza v tejto sàvisiosti Z. Кийега: " ... b u d e sa treba fijw ïit’ pou îit' toho г oboeh prâvn ych po- riad ko v, ktorého vztah je k danému pràvnemu pomeru vzhfadom k okol- noetiam vÿznainnejSi, napriklad poSkodenà osoba mâ bydlisko alebo îtàtn u prislußnost’ v Stàte, v ktorom vznikla Skoda et v k turom «a prejavili ne- prlaznivé nâsledky v ïivo te poëkodeného"10. V pripade, ak by bol »por о nâhradu Skody predlo ïenÿ k rozhodnutlu Juetifnému orgilnu nlttktorého zo spomenutÿch Stâtov tento by o vÿb<>re rozhodného pràva rozhodol pod fa svojich vlastn ÿch koliznyeh alebo triÿch predpisov. "'Гак napriklad ju- stiënÿ orgàn NDR by k v/rio.ïenlu kolizneho problému vÿberu rozhodného pràva pouïil ustanovenle II 17 ods. 1 zàkona NDR о medzirnirodnom pràve svikromnom (Rechtsanwendunsgesetz (R A G ) Gesetzplatt der D D R, kde sa ako zàkladné kolizne kritérium uvàdza lex loci delicti commis s i) " .
3. VÎBKR ROZHODNÉHO PRÀVA VO VZTÎAHU ĆSSB K RAKÜSKO A N.SR
PokiaT sa tÿka vzthhu C SS R k spomenulÿm Stdtom, tak pre vÿbt-r rozhodného pràva by Jîeskoslovenskÿ jubtifnÿ organ znovu po u ïil usta- novenic I 15 ZM PS. Ak by нрог о nâhradu Skody крбвоЬепе] cezhrnnić- nÿm zneèistbvanim rieSil zdpadonemeckÿ alebo rak dsky siid tento by pre vÿ b e r rozhodného pràva pou3.il svoje vlastné kolizne pre dp isy**.
Zo spomenutej fakultativnej jurisdikcie ju stiïn ÿ c li orgànov płynie i nutnobt' uznania a vÿkonu rozhodnuti о majetkovÿi’h veciach na üzeuii cu- dzieho Stàtu. Ttfto problematiku upravujû zmluvy о pràvn ej pomoci Će- skosloven ska^ pripadne nàô zàkon o ntedzintirodnom pràve sàkroranom v i 65 a 66.
2. K u 6 e r a, Me7inârodni pràvo souMromtté, Praha 1975, s, 180. 11 Kakdsky sdd by pre kolizne vyriese nie otâzky vÿberu rozhodného pràva napriklad p o u ïil ustanovenie § 48 ods. 1 ZAkona о tnedzinârodnom prâve s»i- kromnom z 15 VI 1978, ktoré uvddza, źe: "Miraoziuiuvné nâroky na nâhradu âkody sa posudzujii podia prâva toho stâtu , kde p r iâ lo k jednaniu spôsobu- jucemu skodu. Pokial vïak pre diastnikov e xistu je s i l n e j l i vzttth k prdvu jedného a toho istého stâ tu , potom je smerodalné toto prâvo. V pripade NSR by is lo о pou zitie c l . 12 Ëinfühi'unngsgesetz zum Bürgerlichen Gesetzbuch (ÉGBGB) zaloïenÿ na principe lex lo ci d e l ic t i commissi",
12
Tak napriklad v c l. polskej zraluve o pràvnej pomoci (v y h l. FMZV ?. 66/62 Zb.) sd otdzky vÿkonu rozhodnutia v majetkovÿch veciach detalln é u- pravené v § 44-50.
A ï uznanXm a vÿkonom rozhodnutia v eezhrani6nom znefistbvanl sô vyfe rp ané mo?.nosti medztmirortného eükromnôho pré va a to v zmy&le płat nej zraluvnej a zâkonnej d p rav y Ć SS R .
Katedra ob£ianskeho priva a medzinśrodnćho priv a U n ive rz ita P. J . Sa fa rik a , KoSice
Jan Klu&Xa
PRYWATNOPRAWNE ASPgKTY SPORÓW
0 NAPRAWIENIE SZKÓD SPOWODOWANYCH ZANIECZYSZCZENIAMI PRZECHODZĄCYMI PKZbZ CRANICE
Artykuł porusza problematykę powstałych w CSRS szkód, będących następ- stuera przepływu przez granice różnego rod/.aju zanieczyszczeń, w św ie tle czechosłowackiej ustawy nr 97/63 o międzynarodowym prawie prywatnym i pro cesowym oraz umów o obrocie prawnym i pomocy prawnej zawartych przez CSRS z państwami sąsiednimi.
-Ogólnie należy stw ie rdz ić, że postanowienia wspomnianych aktów pra wnych nie. zakazują osobom poszkodowanym w CSRS oraz za granicą dochodzenia roszczeń odszkodowawczych z ty tu łu szkód spowodowanych zanieczyszczeniami przechodzącymi przez granice przed organami sądowymi państwa zainteresowa nego.
Jaka je s t sytua cja w stosunkach między CSRS i PRL w t e j dziedzin ie? Ar tykuł 36 umowy o uregulowaniu vbrotu prawnego w sprawach cywilnych, rodzin nych i karnych między tymi państwami г dnia 4.7.1461 r . reguluje zagadnie nie właściwego prawa i właściwości sądu w sprawach dotyczących zobowiązań powstałych z czynów niedozwolonych lub innych zdarzeń powodujących obowią zek wynagrodzenia szkody. W związku z tym należy zaznaczyć, żc określony stopień zanieczyszczeń przechodzących przez granice może być z prawnego punktu widzenia kwalifikowany jako akt sprzeczny z prawem i stąd stanowi podstawę odpowiedzialności w myśl krajowych przepisów prawnych. Dotyczy to także stosunków regulowanych przez inne urnowy zawarte przez CSRS (z B u ł g a rią , ZSRR), Umowy te umożliwiają dochodzenie roszczeń przed organami t e go państwa, w którym znajduje s ię siedziba pozwanego albo jego majątek i mają zastosowanie także w wypadku sporów dotyczących zanieczyszczeń prze chodzących przez granice. Problemem dość typowym dla tego rodzaju sporów je st in te rp re ta cja pojęcia lex loci delicti commissi jako kryterium k o l i zyjnego przy określaniu właściwości sądu orającego rozstrzygnąć spór. Sądem
tym, stosownie do okoliczności, może Ьу<_ sąu państwa, na obszarze którego dokonana została czynność powodująca zanieczyszczenie, i»ąd państwa, na obszarze którego powstała szkoda w wyniku ta k ie j czynności, albo zarówno sąd jednego, jak i drugiego państwa. Tak więc, je ż e li czynność powodują ca szkodą narusza przepisy prawne tylko tego państwa, w którym zo stała do konana, wchodzi w grę pierwsza możliwość, je ż e li narusza przepisy prawn« tylko tego państwa, w którym powstała szkoda, wchodzi w grą druga możli wość, je ż e li zaś narusz« przepisy prawne obu państw, wchodzi w grą trz e cia możliwość. Sąd rozstrzygający spór stosuje przy ocenie odpowiedzial ności prawo swojego państwa.
W stosunku do innych państw sąsiednich (URL, NkD, RFN i A u stria ) ma zastosowanie prawo czechosłowackie, t j . wyżej wspomniana ustawa nr 97/63, w szczególności i 37, o i l e chodzi o właściwość sądu i i 15, o i l e chodzi o prawo, które ma być zastosowane przy rozstrzyganiu sporu.
jAn KluSk*
PRIVATRECHTLICHE ASPEKTE OBR STREITIGKEITEN Über d en er sa t z d es a u s d en Ober d ie g r en ze h in a u sg eh en d en
VERUNREINIGUNGEN ERFOLGTEN SCHÄDEN
Der Aufsatz besch äftigt sich mit der Problematik der ln der CSSR in folge der von außen kommenden Luft- und Gewässerverunreinigung entstande nen Schäden Im Lichte des tschechoslowakischen Gesetzes Nr. 97/63 über in tern ation ale s Privat- und Prozeßrecht und der Verträge über den Rechts verkehr und die Re ch tsh ilfe , d ie die CSSR mit Ihren Nachbarstaaten ge schlossen hat.
Allgemein ntuä fe s tg e s te llt werden, daß die bestimmungen der genannten Rechtsakte den ln der CSSR und im Ausland geschädigten Personen nich t v e r bieten , den Anspruch auf den Ersatz des in fo lg e der von außen kommende» Luft- und Wasserverunreinigung entstandenen Schadens vor den Gerichtsorga- ńeri des in Frage kommenden Staates geltend zu machen.
Wie sie h t nun die Situ atio n in den Beziehungen zwischen der CSSS und Polen auf diesem Gebiet, aus? Art. 3(j des Vertrags über die Regelung des Rechtsverkehrs in z iv ile n , str afre ch tlich en und Familienangelegenheiten, den die beiden Staaten am A.7.1961 unterzeichnet haben, re g elt das Pro blem des entsprechenden Rechts und der Zuständigkeit des Gerich ts in den die Verpflichtungen, die sich in fo lg e unerlaubter Taten ergeben,
betref-fenden Sachen sowie auch in Sachen, die andere, die P f l ic h t des Schadener satzes bewirkende Tatsachen betreffen . I e Zusammenhang damit s e i noch zu bemerken, da& ein bestimmter In ten sitätsg ra d der von auBen über die Grenze kommenden Verunreinigungen vom re ch tlich en Standpunkt aus a ls ein re ch ts w idriger Akt q u a li fi z i e r t werden kann und a ls solch er die Grundlage zur Verantwortung im Sinne der in der CSSR geltenden Re ch tsvorschriften bilden kann. Dies b e t r i f f t auch die V e rh ältn isse , die durch andere von der CSSR geschlossene Verträge (z .B . mit Bulgarien oder mit der UdSSR) geregelt werden. Diese Verträge ermöglichen d ie Geltendachung des Anspruchs vor den Organen desjenigen Sta ates, ln dem sich der S it z oder das Vermögen des Beklagten befinden, und finden Anwendung auch im K a lle der S t r e i t i g ke ite n , die dl« von euäen über die Grenzen kommenden Verunreinigungen be tre ffe n . Ein fur derartig e S t re it ig k e ite n recht typisches Problem 1st die In terp re ta tio n des B e g riffs lex lo ci d e l i c t i commissi a ls K o n fllk tk r l- terlum bei der Bestimmung der Zuständigkeit des Gerichts,das diesen S t r e it entscheiden s o l l . IMeses Gerich t können Je nach den Umständen entweder ein (»ericht des Staa te s, auf dessen Gebiet die die Verunreinigung bewirk ende Handlung vollzogen worden i s t , oder ein Ge richt desjenigen Staa te s, auf dessen Gebiet Info lg e d ieser Handlungen e in Schaden entstanden 1st, oder aber die Gerichte der beide» Staaten sein.
Wenn also die den Schaden verursachende Handlung die Rechtsbestiswun- gen nur desjenigen Staates v e r le tz t , in dem sie vollzogen wurde, kommt die erste M öglichkeit in Frage; wenn s ie dl« Ruchtsbe#timmungen nur desjenigen Staat»« v e rl e t z t , auf dessen Gebiet ein Schaden entstanden i s t , kommt die zweite Möglichkeit in hrage; wenn dagegen diese Handlung die Rechtsbestlro- mungeil der beiden Staaten v e r le tz t , kommt die d r it t e M öglich keit ln Krage Das in diesem S t r e it entscheidende Gerich t wendet bei der Beurteilung der Verantwortung das Recht seines Sta ates an.
In bezug auf andere Nachbarstaaten (Ungarn, die DDR, die BRD und Ö ste r re ic h ) g i l t das tschechoslowakische Recht, d.h. das obenerwähnte Gesetz Nr. 97/63 und insbesondere $ 37, wenn es eich um die Zuständigkeit des Gerichts handelt, und } 15, wenn es um das Recht geilt, das bei der Ent scheidung des S t r e it e s angewendet werden s o ll.
ч/ « > )L© 3Ll s?
