FUNKCIE MÉDIÍ A ŽURNALISTIKY

„Nie všetko čo vidíme a počujeme v médiách, je žurnalistikou, pričom novinári profesionáli, ktorí správne vykonávajú svoju profesiu prispieva-jú komerčnému úspechu médií a naplňovaniu spoločenských úloh, ktoré pred nimi stoja” (Chyliński, 2008: s. 18). Nižšie prezentujeme najdôleži-tejšie funkcie tejto profesie podľa klasickej učebnice žurnalistiky, zároveň zdôrazňujúc spolu s autorom, že tento model je bližšie verejnoprávnym vysielateľom a občianskym novinárom, ako komerčným médiám: veľká

39 ibidem

40 Uvedené údaje sa týkajú predajnosti tlačenej formy denníkov, pričom ich elek-tronická verzia na webe z pohľadu návštevnosti prezentruje iné údaje: návštev-nosť „Sme.sk” je v uvedenom období výrazne vyššia ako návštevnávštev-nosť „Cas.sk”, či

„Pluska.sk” (Sme = 2 332 425, Čas = 1 569 753, Pluska = 1 593 198) (ibidem).

131 časť redakcií miesto spoločensky dôležitých funkcií sa riadi predovšetkým rebríčkami čítanosti, pozerateľnosti a ukazovateľmi predaja.

114

Schéma 11. Funkcie médií a žurnalistiky Zdroj: Chyliński, 2008

Jednotlivé v schéme uvádzané funkcie majú nasledovný obsah a rozsah:

Informačná funkcia – prostriedky masovej komunikácie sa zaoberajú šírením spoľahlivých a overených informácií o dôležitých témach z pohľadu ich prijímateľov, najmä takých ako sú politické, sociálne, ekonomické a kultúrne udalosti. Poskytnuté informácie majú veľký vplyv na stav vedomostí a emócií: sociálnych postojov; preto je tak dôležitý objektivizmus a profesionalizmus pri príprave a vysielaní komunikátov.

Mienkotvorná funkcia – média formujú široko chápanú verejnú mienku. Kreovanie názoru, najmä v expertnom rozsahu, pri zachovaní pravidiel vierohodnosti a objektivity je druhou z kľúčových funkcií žurnalistiky. Uvedené sa spája s nutnosťou predkladať pravdivé argumenty, analýzy, štatistiky, byť v kontakte s odborníkmi, pričom je dôležité aj tlmočenie a vysvetlenie javov, procesov, vedenie sociálneho dialógu a verejnej debaty. Súčasná prax ukazuje, že aktuálne mnohé médiá majú tendenciu k väčšej skratkovitosti a redukcie ako k prehlbovaniu diskurzu, ako aj k ponúkaniu sugestívneho a emocionálneho komunikátu miesto spoľahlivých úplných informácií a dištancujúceho sa objektívneho názoru. Viacerí autori a výskumy

Schéma 11. Funkcie médií a žurnalistiky Zdroj: Chyliński, 2008

Jednotlivé v schéme uvádzané funkcie majú nasledovný obsah a rozsah:

Informačná funkcia – prostriedky masovej komunikácie sa zaoberajú ší-rením spoľahlivých a overených informácií o dôležitých témach z pohľa-du ich prijímateľov, najmä takých ako sú politické, sociálne, ekonomické a kultúrne udalosti. Poskytnuté informácie majú veľký vplyv na stav vedo-mostí a emócií: sociálnych postojov; preto je tak dôležitý objektivizmus a profesionalizmus pri príprave a vysielaní komunikátov.

Mienkotvorná funkcia – média formujú široko chápanú verejnú mienku.

Kreovanie názoru, najmä v expertnom rozsahu, pri zachovaní pravidiel vierohodnosti a objektivity je druhou z kľúčových funkcií žurnalistiky.

mienkotvorná

kritika a kontrola

artikulačná a intervenčná

Uvedené sa spája s nutnosťou predkladať pravdivé argumenty, analýzy, štatistiky, byť v kontakte s odborníkmi, pričom je dôležité aj tlmočenie a vysvetlenie javov, procesov, vedenie sociálneho dialógu a verejnej de-baty. Súčasná prax ukazuje, že aktuálne mnohé médiá majú tendenciu k väčšej skratkovitosti a redukcie ako k prehlbovaniu diskurzu, ako aj k ponúkaniu sugestívneho a emocionálneho komunikátu miesto spoľahli-vých úplných informácií a dištancujúceho sa objektívneho názoru. Viacerí autori a výskumy ukazujú (Sherrow 1996, Mazzoleni, Stewart, Horsfield 2003, McCombs 2004), že vo verejnej reflexii mienkotvorná funkcia sa týka sa nie len médií „s ambíciami”, ktoré vykazujú zmysel pre poslanie a prejavujú starostlivosť o intelektuálnu úroveň; prijímatelia ako „mien-kotvorné” vnímajú zároveň aj médiá, ktoré svojim charakterom spadajú pod kategóriu bulvárne a populistické, nastavené na škandály a senzácie.

Kritika a kontrola – novinári majú právo pozorne sledovať aktivity úradov a inštitúcii, a zároveň osôb, ktoré plnia zodpovedné verejné funkcie. Takto chápaná kontrola má predovšetkým pôsobiť prevenčne pred podvodmi, alebo tiež viesť k usvedčeniu páchateľov keďže „strach pred tlačou zmaril viac trestnú činnosť, korupciu a nemorálnosť, než zákon” (Joseph Pulitzer, In Rowe, 2005: s. 14), a „slová sú najobávanejšou zbraňou akou ľudstvo používa” (Rudyard Kipling, 1907).

Artikulačná a intervenčná funkcia. Média artikulujú problémy tým, že ich zverejňujú, pritom vytvárajú istý druh „systému včasného varovania”. In-tervenčnú funkciu umožňuje investigatívna⁴¹ žurnalistika, novinári, ktorí ju realizujú opisujú a vysvetľujú problémy, ktoré v konečnom dôsledku by mali alebo sa stávajú predmetom vyšetrovania a aktivít príslušných orgánov: polície, prokurátora, špeciálnych služieb či sudov. Intervenčná funkcia žurnalistiky najčastejšie vynucuje rozhodnú reakciu príslušných služieb alebo inštitúcií.

Zábava – táto funkcia je všeobecne spájaná s komerčnými médiami, ktoré ju realizujú vo veľmi širokom rozsahu, pričom zábavná funkcia zasahuje všetky druhy médií, zároveň aj verejnoprávne, vrátane elitných (pojem zábavy môže byť chápaný veľmi široko).

Integrácia – v perspektíve pôsobenia pomáhajúcich organizácií je to jedna z najdôležitejších úloh médií a žurnalistiky, ktoré by mali pôsobiť

41 investigatívny = odhaľujúci nezákonnú činnosť, pátrajúci, vyšetrujúci (slovník.sk)

v prospech propagovania otvorenosti postojov, tolerancie a zároveň in-tegrácie obyvateľov, lokálnych spoločenstiev, národnostných, etnických, náboženských menšín, hendikepovaných osôb, marginalizovanych a de-favorizovaných prostredí. Úlohou médií je vzájomná podpora poznania a aktivita v prospech spoločenskej inklúzie a vzájomnej pomoci.

Integračná funkcia je často zostavovaná s postulátom tvorenia sociálnych väzieb pomocou podpory etických postojov a správaní. Ako poslanie verejnoprávnych médií je tradične vpísaná propagácia vysokých etických a morálnych štandardov, postojov akceptovaných väčšinou tzv. zdravej spoločnosti (obraz rodiny ako základu spoločnosti, otvorenosť a toleran-cia, étos práce, étos pomoci slabším, alebo osudom znevýhodneným, mo-del pracovnej kariéry a pod.).

Sociálna komunikácia – média vo svojej podstate uľahčujú sociálnu ko-munikáciu – stávajú sa kanálom v procese prenosu informácií, vedomos-tí, názorov medzi jednotlivcami, skupinami či organizáciami, okrem toho pôsobiac na recipientov môžu významne ovplyvniť alebo modifikovať ich postoje a správanie.

Súhrnom najdôležitejších funkcií médií nie je možné obísť ich edukačný aspekt (popularizácia vedy pre široké publikum prijímateľov prostredníc-tvom atraktívnej formy jej prezentácie) a tiež ekonomický: média sú jed-nou z najefektívnejších foriem šírenia informácií o trhu, tovaroch a služ-bách pri možnosti sprístupňovania priestoru / času zadávateľom reklamy.

Súhrnne možno povedať, že média nie len sprístupňujú informácie a for-mujú názory, ale vychovávajú a socializujú, majú výrazný vplyv na naše postoje, sudy správanie, a tieto javy podliehajú neustálemu posilňovaniu.