PRIZNANIE SA K VINE

splnenie požiadaviek nátlakových skupín, kajanie sa s cieľom neeskalovania konfliktu (najmä s úradmi) a budovania lepších kontaktov v budúcnosti, po kríze Tabuľka 16. Nekonštruktívne a konštruktívne stratégie postupu počas

krízovej situácie

Zdroj: spracované na základe: Smektała, 2005

Základným pravidlom každej krízovej situácie je efektívna komunikácia:

informovanie, rýchla reakcia, zverejnenie prehlásenia, dostupnosť pre médiá. Neposkytovanie informácií alebo zatajovanie sa vedenia inštitú-cie je najčastejšie vnímané a v mediálnych správach prezentované ako 53 Pripodobňovaný k technike „vrtieť psom” (ang. wag the dog)

180

vedomé skrývanie informácií. Zverejnenie nahrávky v duchu „riaditeľ nie je prítomný a nenechal správu, kedy sa vráti”, „riaditeľ je na veľmi dôle-žitom stretnutí, nemôže s vami teraz hovoriť” alebo: „neposkytujeme in-formácie na túto tému” je mediálne veľmi výrazné a vytvára mimoriadne nepríjemnú atmosféru okolo inštitúcie a pre ďalší vývoj prípadu.

Otvorenie komunikačných kanálov navonok je základom pyramídy krízo-vého riadenia vzťahov s médiami (media relations), pričom samo o sebe nezaručuje úspech.

153

Schéma 16. Obrátená pyramída (inverted pyramid) krízového media relations Zdroj: spracované na základe: Tomandl, 2012

Podobne dôležitá je komunikácia vo vnútri inštitúcie a predovšetkým čo najrýchlejšie prijatie konštruktívnych krokov. V každej krízovej situácii je nevyhnutná okamžitá organizácia stretnutia najdôležitejších osôb, ako aj hlavných aktérov. Oveľa jednoduchšie a bezpečnejšie je preskúmať príčiny problému vo vlastnej skupine, medzi sebou, ako zisťovať informácie o prípade z mediálnych správ a interpretácií. Takéto stretnutia, niekedy nazývané operatívne, umožňujú vyhodnotenie situácie, zjednotenie stanovísk a tiež prijatie stratégií, štýlu komunikácie a zároveň plánu ďalších aktivít.

Jerzy Krzyszkowski (2010) v učebnici riadenia uvádza nasledovné postupné kroky a fázy komunikácie v krízových situáciách.

Najdôležitejšie informácie - odpovede získané na základe otázok: Kdo? Čo? Kedy? Kde? Prečo? Ako?

Rozširujúce informácie, vyjadrenia aktérov

Súvislosti a kontext

Ostatné

Dôležitosť informácií

Schéma 16. Obrátená pyramída (inverted pyramid) krízového media relations

Zdroj: spracované na základe: Tomandl, 2012

Podobne dôležitá je komunikácia vo vnútri inštitúcie a predovšetkým čo najrýchlejšie prijatie konštruktívnych krokov. V každej krízovej situácii je nevyhnutná okamžitá organizácia stretnutia najdôležitejších osôb, ako aj hlavných aktérov. Oveľa jednoduchšie a bezpečnejšie je preskúmať príči-ny problému vo vlastnej skupine, medzi sebou, ako zisťovať informácie o prípade z mediálnych správ a interpretácií. Takéto stretnutia, niekedy nazývané operatívne, umožňujú vyhodnotenie situácie, zjednotenie sta-novísk a tiež prijatie stratégií, štýlu komunikácie a zároveň plánu ďalších aktivít.

Jerzy Krzyszkowski (2010) v učebnici riadenia uvádza nasledovné postup-né kroky a fázy komunikácie v krízových situáciách.

Schéma 17. Postup v krízovej situácii Zdroj: spracované na základe: Krzyszkowski, 2010, s. 156-7

LAICKÁ PERCEPCIA ÚLOHY SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA

Médiami veľmi často kladená otázka v krízových situáciách, ako aj v súvislosti s lokálnymi sociálnymi problémami, katastrofami, či ľudskými tragédiami je „A kde bol pracovník sociálnej pomoci?“. Čítajúc príspevky a vyjadrenia na internetových fórach, ako aj počúvajúc menej skúsených novinárov je niekedy ťažké sa zbaviť sa dojmu, že podľa populárnej mienky zabránenie takmer všetkým problémom a sociálnym tragédiám je v základnej kompetencii a povinnosti sociálnych pracovníkov.

V takých prípadoch – neopodstatnených útokov a nedôvodných hypotéz, miesto vysvetľovania a obhajovania sa (čo obvykle u recipientov aktivuje veľmi jednoduchú myšlienkovú schému – „keďže sa vyviňujú iste budú mať niečo na svedomí“) mali by sme jasne, výrazne a jednoznačne preukazovať ako fungujú procedúry a aká je úloha sociálnych pracovníkov a pomáhajúcich inštitúcií, ich kompetencie, možnosti a rozsah činností.

INFORMÁCIE V ČASE KRÍZY A ICH ZVEREJŇOVANIE

Novinár má vždy právo vykonávať svoju profesiu (filmovať, fotografovať, klásť otázky) v každej verejnej situácii, nepotrebuje na to povolenie, vrátane povolenia na

vytvorenie pracovného

Schéma 17. Postup v krízovej situácii

Zdroj: spracované na základe: Krzyszkowski, 2010, s. 156-7 LAICKÁ PERCEPCIA ÚLOHY SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA

Médiami veľmi často kladená otázka v krízových situáciách, ako aj v sú-vislosti s lokálnymi sociálnymi problémami, katastrofami, či ľudskými tragédiami je „A kde bol pracovník sociálnej pomoci?“. Čítajúc príspevky a vyjadrenia na internetových fórach, ako aj počúvajúc menej skúsených novinárov je niekedy ťažké sa zbaviť sa dojmu, že podľa populárnej mien-ky zabránenie takmer všetkým problémom a sociálnym tragédiám je v zá-kladnej kompetencii a povinnosti sociálnych pracovníkov.

V takých prípadoch – neopodstatnených útokov a nedôvodných hypotéz, miesto vysvetľovania a obhajovania sa (čo obvykle u recipientov aktivuje veľmi jednoduchú myšlienkovú schému – „keďže sa vyviňujú iste budú mať niečo na svedomí“) mali by sme jasne, výrazne a jednoznačne pre-ukazovať ako fungujú procedúry a aká je úloha sociálnych pracovníkov a pomáhajúcich inštitúcií, ich kompetencie, možnosti a rozsah činností.

zozbieranie

INFORMÁCIE V ČASE KRÍZY A ICH ZVEREJŇOVANIE

Novinár má vždy právo vykonávať svoju profesiu (filmovať, fotografovať, klásť otázky) v každej verejnej situácii, nepotrebuje na to povolenie, vrá-tane povolenia na filmovanie54,55,56,57. Novinár sa často stretáva s otázkou typu: „Kto Vás sem vpustil?“, či reakciou „Bez komentára“. Tieto často používané výroky označujú staré a neefektívne metódy „vyhýbania sa”

pozornosti médií a verejnej mienky, ktoré môžu byť verejnosťou inter-pretované ako problematické. Takýto zdanlivý „únik” nielen, že vyvoláva nevôľu a odmietanie tohto typu reakcie, ale vo svojej podstate viac púta pozornosť, jednoznačne ukazujúc, že inštitúcia má čo skrývať pred verej-nosťou. Tento mechanizmus reflektovania sa spúšťa vo verejnej mienke, nezávisle na tom, či poskytnutie informácií odmieta súkromná korporá-cia, nadákorporá-cia, či verejnoprávna inštitúcia. Najzákladnejšie pravidlo hovorí, že nezávisle na situácii sa nesmie odmietnuť komentár, informácia ale-bo vysvetlenie bez uvedenia dôležitých, presvedčivých a vyšším záujmom (napr. v záujme problému, služobným tajomstvom, v záujme vedeného 54 Podľa § 12 Občianskeho Zákonníka z 26. februára 1964, Účastníci

občianskopráv-nych vzťahov, Ochrana osobnosti:

(1) Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvuko-vé záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

(2) Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové zázna-my na úradné účely na základe zákona.

(3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravo-dajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

55 Etický kódex novinára Slovenského syndikátu novinárov (aktualizovaný 26. ja-nuára 2011), kapitola V. a bod 3. uvádza: „Na verejných vystúpeniach a zhro-maždeniach je novinár oprávnený robiť textové, zvukové, zvukovo-obrazové aj obrazové záznamy bez výslovného súhlasu vystupujúcich osôb, ak nedochádza k porušeniu autorských práv alebo práv súvisiacich. Novinár môže rovnako postupovať aj pri vyhotovovaní záznamov a zbieraní informácií na verejných priestranstvách.“

56 Pozri aj Zákon č. 18/2018 Z.Z. „Zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov”.

57 Rovnako pozri zároveň Zákon č. 185/2015 Z.z. „Autorský zákon”, pričom je po-trebné brať do úvahy aj všetky ostatané súvisace práva.

vyšetrovania) opodstatnených dôvodov. V každom prípade (dokonca aj v prípade krízy vzniknutej v dôsledku evidentnej viny sociálneho pracovní-ka) je jednoznačne lepšie a istejšie poskytnúť parciálne informácie a ohra-diť sa postupujúcim objasňujúcim vyšetrovaním (prípad je skúmaný, rie-šia sa všetky s tým súvisiace okolnosti, ktorých cieľom je vyšší záujem a „nepripustenie výskytu podobných situácii v budúcnosti”), ako používať logistické unikanie či dokonca priame odmietnutie predložiť vysvetlenia.

Nezávisle na dôvodoch a charaktere krízy najdôležitejšia téza, ktorá by sa mala dostať k médiám, musí znieť: nemáme nič čo by sme mohli skrývať (Flis, 2007, s. 160). Nejde tu o opakovanie tejto vety v akejkoľvek for-me, ale predloženie takých argumentov a zároveň predstavenie ich takým spôsobom, aby tak novinári ako aj odborníci nemali žiadne pochybnosti o pravdivosti vyjadreného tvrdenia. V prípade absencie overenej infor-mácie je zároveň aj priznanie sa k uvedenému, nie prejavom nedostatku kompetencie, ale naopak seriózneho prístupu k prípadu a zodpovednosti za vyjadrenia, v tomto prípade by sme mali ale aj spresniť okolnosti a ter-mín jej poskytnutia.

OSOBA A ČAS PODÁVANIA STANOVÍSK PRE MÉDIÁ