PRED MIKROFÓNOM A KAMEROU – VYJADRENIA PRE ROZHLAS A TELEVÍZIU

Kedy vystupujeme pred mikrofónom a kamerou? Predovšetkým, keď sme dohodnutí s novinárom na rozhovor, vyjadrenie, nahrávku spojenú s prob-lematikou pripravenou novinárom pre daný materiál. V takejto situácii máme čas, aby sme vhodným spôsobom pripravili vyjadrenie: záchytné body, najdôležitejšie tézy a pričom si vystúpenie môžeme aj vopred pre-cvičiť. Oveľa zložitejšie a ťažšie sú situácie, keď k nám novinár prichádza bez avizovania, alebo potrebuje materiál čo najskôr, pričom aj na takúto eventualitu musíme byť operatívne pripravení.

Stará múdrosť hovorí, že hovoriť je striebrom ale mlčať zlatom. Pozorujúc dnešné médiá môžeme mať dojem, že pravdou je opak… v globálnej dedi-ne zlatom nie je tak mlčanie, ale schopnosť hovorenia, najmä krátko, hut-ne a k téme, hovorenia takým spôsobom, aby komunikát bol vierohod-ný, pestrý, zapamätateľný a presvedčivý. Monotónny spôsob, dlhé vety a nezrozumiteľný jazyk sú pre televízne vysielanie nevhodné a spôsobujú v konečnom dôsledku nezrozumiteľne.

Ťažko si predstaviť nemediálnejší komunikát ako stereotypný, rozvláčny štýl pracovných porád, stretnutí či konferencií. Pripravujúc vyjadrenia pre médiá je nutné sa dôsledne oprostiť od všetkých ošúchaných hesiel a slo-ganov a každodenne využívaných myšlienkových skratiek (ktoré sú pocho-piteľné v danom prostredí), ako aj celej nomenklatúry odboru: sociálnej práce, sociálnych projektov či nejakej formy raportov a výročných správ.

Pri príprave vystúpenia pre médiá je potrebné mať na pamäti pravidlá Josepha Pulitzera⁵⁰. Slávny novinár a vydavateľ s New Yorku značne

50 Joseph Pulitzer (10.4.1847 – 29.10.1911) bol novinár maďarského pôvodu, po jednom z rodičov mal i slovenské korene. Je podľa neho pomenované prestížne americké žurnalistické a umelecké ocenenie, vo svojej záveti odkázal peniaze na založenie Kolumbijskej školy žurnalitiky, táto od roku 1917 každoročne udeľu-je túto prestížnu cenu. V súčastnosti obsahuudeľu-je 21 kategórií. Behom svoudeľu-jeho ži-vota Joseph Pulitzer patril k najmocnejším žurnalistom v USA. Jeho predkovia žili v ghete v Polici na Morave (od tiaľ jeho nemecké priezvisko). Považuje sa za zakladateľa modernej žurnalistiky, bol vydavateľom mierne bulvárnych novín a nemilosrdným bojovníkom proti korupcii (Zdroj: Josheph Pulitzer. American Newspaper Publisher, In: Encyklopedia Britanica. dostupné on-line na: <https://

www.britannica.com/biography/Joseph-Pulitzer> [citované 1.4.2018] a Joseph Pulitzer – geniální novinář. In: Slovensko-český klub. Články. Osobnosti. Refex.

ilustračne sprehľadnil pravidlá efektívnej komunikácie v médiách. Táto jeho schéma prezentuje aké vlastnosti by mala informácia mať, aby sa plynulo dostala do obehu.

141

komunikácie v médiách. Táto jeho schéma prezentuje aké vlastnosti by mala informácia mať, aby sa plynulo dostala do obehu.

Schéma 15. Vlastnosti dobre pripravenej informácie podľa Josepha Pulitzera Zdroj: S. Black, 2005, s. 45

Najtypickejšou formou vyjadrovania v súčasných médiách je už spomínané krátke vyjadrenie so synchronizáciou obrazu a zvuku, t.j. voľná, krátka, stručná a zároveň obsažná výpoveď do kamery alebo mikrofónu na „zadanú” tému alebo rozhovor s vedľa stojacim novinárom. V praxi je to odpoveď na jednu, dve, maximálne tri otázky. Najzákladnejšie pravidlo hovorí:

„vyjadri sa krátko a jednoducho” (Black, 2003: s. 84), ide o použitie krátkych, zrozumiteľných viet, formulovanie logických a jednoduchých tvrdení a zároveň zrieknutie sa na pochopenie zložitých a náročných myšlienkových pochodov, a najmä profesijného terminologického žargónu. Príprava materiálu na publikovanie (napr. rozhovoru) trvá obvykle niekoľko minút, čo je vhodné brať do úvahy už v priebehu prípravy sa na stretnutie – vo vysielaní pravdepodobne nebude využitých viac ako 30 sekúnd. Práve v tomto aspekte sa skrýva umenie výpovede, ktorá vzniká v priebehu rozhovoru s novinárom by mala byť

„mediálna” (čo v praxi znamená niekoľko hutných, ale krátkych viet), adekvátne k vyššie poukázaným bodom.

Podľa okolností (podľa: typu správy, vzťahov s novinárom, reputácie inštitúcie, a spoločenských očakávaní) môže novinár počas rozhovoru „pomáhať” napr. navádzajúcimi otázkami, doplňujúc, upresňujúc a pritakávať, alebo naopak „prekážať” v snahe priviesť respondenta na slepú cestičku a vyprovokovať ho k príliš ďaleko zachádzajúcej otvorenosti alebo k predpokladaným tézam vytvoreným ešte pred rozhovorom v štýle: „teda to znamená, že zamestnanec centra sociálnej pomoci bol nedbanlivý, čo viedlo k vzniknutej situácii”… V takejto situácii je potrebné sa brániť a predovšetkým je potrebné sa správať racionálne: parafrázovať, potvrdzovať vlastné tézy a argumenty (napr. tie isté v rôznych variantoch), klarifikovať, v žiadnom prípade sa nedať uniesť emóciami. Keďže nahrávanie vyjadrení trvá oveľa dlhšie ako vysielanie jej zostrihaných fragmentov, novinár vlastní

krátka

Schéma 15. Vlastnosti dobre pripravenej informácie podľa Josepha Pulitzera

Zdroj: S. Black, 2005, s. 45

Najtypickejšou formou vyjadrovania v súčasných médiách je už spomína-né krátke vyjadrenie so synchronizáciou obrazu a zvuku, t.j. voľná, krát-ka, stručná a zároveň obsažná výpoveď do kamery alebo mikrofónu na

„zadanú” tému alebo rozhovor s vedľa stojacim novinárom. V praxi je to odpoveď na jednu, dve, maximálne tri otázky. Najzákladnejšie pravidlo hovorí: „vyjadri sa krátko a jednoducho” (Black, 2003: s. 84), ide o použi-tie krátkych, zrozumiteľných viet, formulovanie logických a jednoduchých tvrdení a zároveň zrieknutie sa na pochopenie zložitých a náročných [online]. [2018-04-01]. Dostupné na <http://www.czsk.net/svet/clanky/osob-nosti/pulitzer.html>.). Cenu (v roku 1953) získal napr. E. Hemingway za jeho die-lo Starec a more. V oblasti žurnalitiky v ostatnom roku (2017) bola Pulitzerova cena udelená za odhalenie tzv. panamských dokumentov (Panama Papers) (na ktorom pracovalo viac ako 400 novinárov celého sveta) a spravodajstvo via-cerých amerických médií o prezidentskej kampani Donalda Trumpa. Cenu za fotografiu v histórii udeľovania cien získali napr. Eddie Adams (1968): Poprava, Nick Ut (1973): Napalmom popálené dievča, r. 1994 Kevin Carter: Sudánsky hla-domor (fotografia dievčaťa, ktoré sa vyhladnuté plazí do centra po jedlo a po-maly sa za ňou blíži sup, autor si vyslúžil za fotografiu aj tvrdú kritiku, po ktorej spáchal samovraždu), Oded Bality (2007): Žena, ktorá sa postavila armáde, Da-niel Berehulak (2007): Dokumentácia násilia na Filipínach spôsobeného vládnym útokom na drogovo závislých, ktorá zobrazuje pocity 10 ročného chlapca a jeho matky. Viac pozri tu: The Pulitzer Prizes. Honoring Excellence in Journalism and the Arts. [online]. [2018-04-01]. Dostupné na <http://www.pulitzer.org/ >.

myšlienkových pochodov, a najmä profesijného terminologického žar-gónu. Príprava materiálu na publikovanie (napr. rozhovoru) trvá obvykle niekoľko minút, čo je vhodné brať do úvahy už v priebehu prípravy sa na stretnutie – vo vysielaní pravdepodobne nebude využitých viac ako 30 sekúnd. Práve v tomto aspekte sa skrýva umenie výpovede, ktorá vzniká v priebehu rozhovoru s novinárom by mala byť „mediálna” (čo v praxi znamená niekoľko hutných, ale krátkych viet), adekvátne k vyššie pouká-zaným bodom.

Podľa okolností (podľa: typu správy, vzťahov s novinárom, reputácie inšti-túcie, a spoločenských očakávaní) môže novinár počas rozhovoru „pomá-hať” napr. navádzajúcimi otázkami, doplňujúc, upresňujúc a pritakávať, alebo naopak „prekážať” v snahe priviesť respondenta na slepú cestičku a vyprovokovať ho k príliš ďaleko zachádzajúcej otvorenosti alebo k pred-pokladaným tézam vytvoreným ešte pred rozhovorom v štýle: „teda to znamená, že zamestnanec centra sociálnej pomoci bol nedbanlivý, čo viedlo k vzniknutej situácii”… V takejto situácii je potrebné sa brániť a pre-dovšetkým je potrebné sa správať racionálne: parafrázovať, potvrdzovať vlastné tézy a argumenty (napr. tie isté v rôznych variantoch), klarifikovať, v žiadnom prípade sa nedať uniesť emóciami. Keďže nahrávanie vyjadre-ní trvá oveľa dlhšie ako vysielanie jej zostrihaných fragmentov, novinár vlastní materiál „do zálohy”, na ďalšie etapy práce, čím bude mať materiál na výber pre ďalšie zostrihy. Redaktor môže pre vysielanie vybrať najlep-šie vety, ktoré vystihujú presnú pointu či vecný argument, alebo naopak môže zvoliť nevhodné fragmenty, zajakávania či podráždenie, ktoré nás a inštitúciu predstavia v nevhodnom svetle.

Dlhšie vyjadrenie alebo interview. Interview je prestížnejšia a význam-nejšia forma vyjadrenia. Zároveň jeho téma, ako aj forma, čas a miesto musia byť dohodnuté v adekvátnom predstihu. Tematika interview je najčastejšie venovaná aktuálnym záležitostiam inštitúcie: jej úspechom alebo problémom, uskutočňovaným akciám, iniciatívam a podobne. Re-portéri zvyčajne potrebujú krátke nahrávky, čo v praxi znamená cca. od 30 sekúnd až po niekoľko minút hotového materiálu. Pre interview je častejšie ako tlačový hovorca oslovená osoba, ktorá inštitúciu riadi, ma-nažér, alebo streetworker, charizmatický animátor, alebo iniciátor imple-mentovaných aktivít.

Na rozhovor je vhodné sa pripraviť vopred. V tabuľke nižšie sa nachádza niekoľko pomocných nápovedí, tykajúcich sa zároveň tak interview posky-tovaných pre rozhlas ako aj pre televíziu a tlač.

Postup pri príprave na poskytnutie rozhovoru

• Je potrebné sa pripraviť na vyjadrenie: zozbierať informácie na danú tému, je vhodné sa zamyslieť aj nad tým, aké otázky môže položiť novinár, akého typu informácie bude chcieť získať a aké je stanovisko inštitúcie.

• Je potrebné sa postarať o príklady, fakty, čísla, ktoré pridajú vyjadreniam na dôveryhodnosti. Je potrebné pripraviť aj pomocné materiály: letáky, správy, ktorými si môžeme pomôcť pri rozhovore.

• Treba sa vyhýbať branžovej terminológii. Rozprávajúc sa s novinárom je potrebné používať jednoduchý jazyk, niekedy aj hovorový, hovoriť jasne, stručne, v obrazoch. Tézy a vety by mali byť krátke.

• Je potrebné zabezpečiť dôveryhodnosť, neskrývať informácie, a v prípa-de ak nepoznáme odpoveď na otázku je najlepšie vyjadriť to priamo, vyhradzujúc, že táto informácia bude doplnená (čo je samozrejme po-trebné dodržať).

• Vyjadrenia je možné si vyhradiť, alebo požiadať o autorizáciu (viac v šies-tej kapitole), ale pre dobro spolupráce je lepšie z toho nároku rezignovať.

Tabuľka 19: Súhrn krokov pri príprave na poskytnutie rozhovoru