Cielom analýzy bariér vyskytujúcich sa v komunikačnom procese podnika- tel’ov a podnikatelských subjektov so štátnymi orgánmi a inštitúciami zodpo vědnými za distribúciu fmančných zdrojov Európskej únie realizáciu projektov zameraných na podporu regiónov bolo okrem iného aj identifikovat’ překážky, ktoré najviac a najčastejšie komplikujú a sťažujú komunikáciu a prispievajú tak k spomal’ovaniu celého podporného procesu, v niektorých prípadoch až k jeho zastaveniu.
• Chybné sprostredkovanie informácie. Aj v případe, že myšlienka odosielatela bola celkom jasná, stalo sa, že na jej vyjadrenie odosielatel’použil nevhodné šlová, nevhodne ju štruktúroval, použil nevhodný slang alebo
polysemna-tizmus, ktorý sposobił jej viacvýznamovosť a mnohokrát významné obsa hové odchýlky od póvodného komunikačného děla.
• Straty pri přenose informácie. V rámci analýzy komunikačných tokov sa potvrdilo, že přesnost’ a včasnost’ informácie je významné ovplyvnená počtom komunikantov zapojených do komunikačného procesu. Analýza potvrdila priamu závislost' medzi mierou skreslenia transferovanej infor mácie a počtom komunikantov transferujúcich informáciu. V oboch uve dených prípadoch analýza poukázala na potřebu opakovaného (aj viacná- sobne) transferu informácie alebo potřebu pri transfere informácie používat’ súčasne niekolko komunikačných kanálov.
• Chybné počúvanie a unáhlené hodnotenie informácie. Analýza ukázala roz por v tvrdeniach respondentov a získanými výsledkami v prieskume. Respon denti boli presvedčení, že chybovost’ v počúvaní vzniká v dósledku časového tlaku, ktorý ich zároveň núti informáciu namiesto vypočutia domyslieť a ih ned’ zhodnotit'. Výsledky kvalitatívnej analýzy ukázali, že respondenti neo- vládajú profesionálnu zručnost’ aktivně počúvať a nahradzujú ju v komuni- kačnom procese predsudkami a vlastnými hodnoteniami.
• Nedóvera, hrozby a obavy. V prostředí, kde sa tieto sily prejavujú, bude akákolvek informácia přijímaná so skepsou. Kvalitatívna analýza postojov komunikantov a následne aj komunikačného prostredia potvrdila, že uve dené faktory mali významný vplyv na skreslenie komunikovaných informá cií a tvořili jednu z najčastejších a vysoko konzistentných bariér v komuni- kačnom procese.
• Osobná zainteresovanost’ na výsledku komunikacie. Výsledky analýzy pou kázali na vysokú mieru závislosti medzi mierou osobnej zainteresovanosti komunikantov a cielbm/výsledkom komunikačného procesu.
Okrem uvedených sa vyskytol aj celý rad dalších komunikačných bariér, ktoré vyplývali z viacerých neprofesionálnych komunikačných postupov, nejas ností komunikačných kódov, nevhodnej organizačnej štruktúry, nízkej komu- nikačnej kompetentnosti a tiež postojov a záujmov komunikantov, ktoré slabo korešpondovali s komunikovanými ciel’mi. V zásadě komunikačně bariéry sa vo váčšej miere vyskytovali na straně inštitúcií, ktorých úlohou bolo sprostredkú- vať jasné, zrozumitelné, motivujúce a inštruktívne informácie podnikatelským subjektom, ktoré mali záujem čerpat’ finančně zdroje z európskych fondov na rozvoj regiónov. Komunikačně bariéry na straně inštitúcií možno na základe výsledkov prieskumu rozdělit’ do troch základných skupin: nezáujem, neschop nost’ aktivně počúvať, vysoká tendencia hodnotit’ a posudzovať odosielatel’a a ním komunikovanú informáciu.
Závěr
Jedným z cielov prieskumu, ktorý sa realizoval v rámci projektu VEGA 01/1248/04, bolo zistiť či a nakolko dorozumievací kód de/formuje komuni kačný proces súvisiaci s ciel’mi a stratégiou regionalnej politiky Európskej únie. V prieskume bola analyzovaná komunikácia a komunikačně nástroje, ktoré na podporu regionalnej politiky Európskej únie, konkrétné oblast’ získavania finančných prostriedkov z eurofondov cestou projektov - grantov, používalo páť vybraných inštitúcií.
Zrealizovaný prieskum potvrdil, že komunikácia ako aj používané komu nikačně nástroje na oboch stranách komunikantov, inštitúcií a podnikatel’ov/ záujemcov o granty z eurofondov, nadobúda čoraz váčší význam v regionalnej politike. Analýza používaných komunikačných nástrojov, ktorá bola zrealizo vaná na vzorke protagonistov regionalnej politiky - inštitúcií a podnikatel’ov, ukázala na viaceré problémy. Ukázala například problémy spojené s narábaním s dorozumievajúcim kódom, ktoré sa prejavili najma v tom, že podnikatelia/ záujemcovia o granty mali problém pochopit’ a spracovať informácie získané od inštitúcií. V rámci počiatočných programov predvstupových fondov bolo zistené například aj nepřesné formulovanie požiadaviek a postupov vypracú- vania žiadostí ako aj ďalšie problémy, ktoré komplikovali komunikačný pro ces a v konečnom dósledku ovplyvnili úspěšnost’ získavania finančných zdroj ov z eurofondov určených na rozvoj regiónov a teda aj zámerov regionalnej poli tiky EÚ. Oba uvedené a ďalšie zistené údaje potvrdili potřebu věnovat’ zvýšenú pozornost’ dorozumievacím kódom, ktorých význam v interkultúrnej komuni kach neustále rastie ako aj výběru komunikačných nástrojov a skvalitňovaniu profesionálnych komunikačných zručností komunikantov hlavně slovenských inštitúcií a štátnych orgánov SR zodpovědných za čerpanie európskych fondov určených na rozvoj regiónov.
Literatura
[1] www.eufondy.sk, 3.4.2004.
[2] ŠF Workshop v dňoch 31.5.2004-1.6.2004, Hotel TATRA v Trenčíne. [3] Sprievodca podpornými programami NARMSP 2004, NARMSR
[4] 96/280/EC: Commission Recommendation of 3 April 1996 regarding the definition of small and medium-sized enterprises, European Observatory for SMEs - Sixth Report.
[5] M. Szarková: Psychologia pre manažérov a podnikatel’ov. Bratislava: Sprint 2004.
Summary
One of the goals of the research project that was implemented as a part of the VEGA 01/1248/04 project was to examine the communication code that (de)forms the process of communication related to the goals and strategy of re gional policy in European Union. The study analysed communication and com munication tools that were implemented by five selected institutions to support EU regional policy, and specifically the field of acquiring financial means in the form of grants for the projects.
The research conducted confirmed that communication - including the com munication tools used by both communicating parties, that is by institutions and applicants for grants from European Funds -increases in significance in regional policy. The analysis of the communication tools conducted focused on the main players in regional policy, i.e. institutions and applicants, and discovered a range of problems including e.g. those related to the handling of communication code, which were manifested in the difficulties that grant applicants encountered while processing infonnation obtained from institutions and using it. For example, com puter applications to pre-accession funds included improperly phrased elements, which resulted in problems that obstructed the process of communication, and eventually slowed down the pace of acquiring financial resources from the Euro pean Funds earmarked to regional development and ergo the goals of EU regional policy. The research conducted proved the need to emphasise more strongly the communication code and to select communication tools and assess the quality of professional communication skills of parties involved in this communication in chief Slovak institutions and state organs of the Republic responsible for drawing from European Funds earmarked for regional development.