Rodzina jako miejsce aktualizacji naturalnych potencjalności osoby ludzkiej

2.1 Rodzina jako miejsce aktualizacji naturalnych potencjalności

osoby ludzkiej

Rodina ako miesto aktualizácie prirodzených možností ľudskej osoby

Hoci rodina je veľmi rozšírená, nároky na ňu a očakávania sú veľmi odlišné.198

Medzi názormi si zaslúži hlavnú pozornosť realistický prístup, ktorý jediný rešpektuje ľudskú prirodzenosť a rodinu vidí ako jej prirodzené doplnenie. Vo svetle filozofického

195 Porov. CZACHOROWSKI, M.: Wiek walki s rodziną ku wiekowi rodziny, „Człowiek w Kulturze''(2000) nr 13, s. 137-153.

196 Rozmanitosť postojov voči rodine je odôvodnená rozdielnymi prístupmi k úlohám, ktoré musia spĺňať kultúru rodiny vo vzťahu k prirodzenosti človeka. Nie všetky prístupy rešpektujú ľudskú prirodzenosť, nie všetci zaobchádzajú s kultúrou rodinného života ako s pomocou pri realizácii tejto prirodzenosti. O vzťahu kultúry a prírody Porov. JAROSZYŃSKI, P.: Kultura. Filozoficzne koncepcje kultury, In: MARYNIARCZYK, A. (red.): Powszechna encyklopedia filozofii, t. 6, PTTA : Lublin 2005, s. 138-140.

197 Porov. THIRSK, J.: The Family, Past and Present (1964) nr. 27, s. 116: , , It is perhaps no great exaggeration to say that the whole of our history and of our civilization depends on the family".

198 Porov. SKRZYDLEWSKI, P.: Rodzina w cywilizacji łacińskiej a wolność człowieka. Na kanwie rozważań Feliksa Konecznego, Człowiek w Kulturze'' (1998) nr 11, s. 203. Porov. THIRSK, J.: The Family, s. 116-122.

realizmu sa pozeráme na rodinu ako na spoločenstvo rodičov a detí, ktorého cieľom je zabezpečenie materiálneho a duchovného rozvoja jej členov.199

Špecifickosť realistického prístupu k rodine sa prejavuje najmä v kontexte s tými koncepciami, ktoré nehľadajú jej konečný cieľ. Mnohé vedné disciplíny (sociológia, psychológia) napr. definujú rodinu ako len sociálnu skupinu, bežne sa vyskytujúcu vo všetkých historických kultúrach, ktorá sa skladá z manželov, ich detí (vrátane osvojených), a príbuzných manžela a manželky. Tým, že sa tieto koncepcie sústreďujú výhradne len na rodinné štruktúry, vyššie uvedené určenie ponecháva otvorenú otázku monogamnosti a trvanlivosti, ktoré patria k jadru manželstva. Relativizuje sa tým samotná prirodzenosť rodiny na úroveň voľného usporiadania tak súkromných ako aj verejných ustanovizní, takže sa môže útočiť na prirodzenosť samotného človeka.

Rodina je zameraná na najvyššie ľudské dobro – na dobro osoby. Kvôli tomu má formu spoločenstva, ktorého základom je manželstvo – dobrovoľný, monogamný, heterosexuálny a nerozlučný vzťah dvoch osôb. Realistická koncepcia rodinných záležitostí počíta s tým, že žiadny človek neprichádza na svet perfektne vybavený tým, čo je pre neho nutné k životu. Všetci ľudia sa rodia ako bytosti, ktoré majú možnosti a ako také potrebujú vývoj alebo aktualizáciu vo všetkých aspektoch ľudského života. Na pleciach rodičov teda spočíva najprv zodpovednosť za to, aby pochopili konečný cieľ rodiny, ktorú tvoria, a tak našli vhodný spôsob ako mu podriadiť svoj život a životy svojich detí. Cieľom je zjednotiť celú rodinu okolo takého dobra, že nikto nebude vynechaný pri realizácii svojho človečenstva, že všetci dosiahnu svoju subjektivitu, zvrchovanosť svojho jestvovania a dôstojnosť, čo každému umožní rozvíjať svoj potenciál z hľadiska poznania, lásky, slobody a zodpovednosti.²⁰⁰ To znamená, že najdôležitejšou úlohou rodinného života nie je ani starosť o materiálnu oblasť sociálnej existencie, ani

199 Porov. KRĄPIEC, M. A.: Ludzką wolność i jej granice, Warszawa 1997 , s. 192. Porov. KRĄPIEC, M. A. Rodzina, In: Powszechna encyklopedia filozofii, t. 8, red. MARYNIARCZYK, A.: Lublin 2007, s. 796: . . . . Rodzina to, podstawowa wspólnota rodziców i dzieci, nabudowana na dobrowolnym akcie umowy dwojgaludzi, nakierowa na realizację dobra osoby; jako następstwo związku małżeńskiego mężczyzny i kobiety zakłada różnicę płci, umożliwiającą urodzenie człowieka oraz nieustanne doskonalenie się w człowieczeństwie przez między ludzkie akty życia osobowego''. Istnieje wiele różnych, nierzadko sprzecznych ze sobą, interpretacji rodziny (porov. F. Héritier - Augé, Les sociétes humaines et la famille, in: Encyclopedia universalis, Paris 1990, s. 254 i nn. ).

200 Porov. KRĄPIEC, M. A.:Osoba i naród wobec globalizmu, „Człowiek w Kulturze'' (2002) nr 14. s. 9: „Rodzice są konieczną, chociaż niewystarczającą, racją bytowania swego dziecka. To dziecko, poprzez stworzoną bezpośrednio przez Boga swą duszę, organizuje sobie ciało wed1e otrzymanego od ojca i matki kodu genetycznego [. . . ]. Relacje rodzicielskorodzinne są najwznioślejszymi realnymi - relacjami które pozwalają człowiekowi zaistnieć i rozwinąć się w porządku osobowym. stąd też rodzina jest powszechnie uznaną kolebą życia ludzkiego. Relacje rodzinne w sposób niezwykle bogaty i różnorodny upełniają różne strony osobowego życia człowieka”. Porov. KIEREŚ, B.: Czy tradycyjna rodzina jest przeżytkiem? Zeszyty Instytutu Edukacji Narodowej'' (1999) nr 6 s. 57-61.

ochrana biologicky zdravého vývoja detí. Bohatstvo a zdravie sa ukázali ako dobrá druhotné, pretože podliehajú a slúžia spoločnému dobru rodiny, ktorým je správny duchovný, vnútorný, osobný rozvoj všetkých členov rodinnej komunity.201 Odkrytie a uskutočnenie tohto dobra je to, čo z rodiny vytvára skutočné spoločenstvo osôb.

Vznik a realizácia duchovného dobra v rodinnom živote je to, čo z nich robí pravú komunitu osôb. Jedným z významných prejavov zdravej rodiny je starosť o svoje potomstvo, ktoré tým, že sa zameriava na jeho osobnostný rast a dozrievanie k budúcej zodpovednosti - pokrýva všetky vzťahy rodičov a detí, vzťahy týkajúce sa ich spoločného náboženského života, prácu, vzdelávanie, zábavu, atď. A preto rodina, ktorá má správny pohľad na psychiku svojich členov, dlhoročné spoločné prežívanie udalostí, ktoré ju spájajú, kultivovaná spoločnými vzormi, presvedčením a správaním sa, je schopná účinne zabezpečiť požadovaný smer rozvoja človeka. 202 S pochopením konečného cieľa rodinného života súvisí aj otázka činiteľov jeho správnej realizácie.

Realizacja celu życia rodzinnego

Realizovanie cieľa rodinného života

Snaha o celkový rozvoj jednotlivých účastníkov rodinného života zahŕňa aj existenciu potrebného sociálneho zabezpečenia, ktoré zaručí ďalekosiahlu sebestačnosť rodiny tak z hľadiska materiálneho ako aj duchovného. Primárne podporované vlastnosti prostriedky podpory zdravej rodiny sú: dobrovoľné, heterosexuálne, monogamné a nerozlučné manželstvo a sociálna emancipácia.²⁰³

Manželstvo je neoddeliteľnou súčasťou úsilia o udržateľnosť rodinných väzieb. V čase osvietenstva sa napr. presadzoval názor, že rodina nie je nič viac než voľný zväzok, ktorý možno rozviazať kedykoľvek so súhlasom jej členov.204 V súčasnosti sa šíri názor, že manželstvo s trvalou jednotou nie je univerzálnym faktom, teda nemôže to byť prirodzená požiadavka.205 Na druhej strane reálny pohľad náuky o rodine zdôrazňuje, že je nutné chápať neodňateľnú hodnotu monogamnej formy manželstva ako dobrovoľný a nerozlučný zväzok medzi mužom a ženou. Takéto názory pochádzajú z potrieb ľudskej

201 Porov. SKRZYDLEWSKI, P.: Rodzina w cywilizacji łacińskiej a wolność człowieka, s. 225-226.

202 Porov. KRĄPIEC, M. A.:Ludzka wolność i jej granice, s. 193-194. Porov. L. Dyczewski, Rodzina,

społecleństvvo, państwo, Lublin 1994, s. 27.

203 Porov. SKRZYDLEWSKI, P.: Rodzina w cywilizacji łacińskiej a wolność człowieka, s. 226.

204 Porov. RYBARSKI, R.: Naród, jednostka i klasa, Warszawa 1926, s. 143.

prirodzenosti. Taký základ manželstva berie do úvahy osobné dobro všetkých členov rodiny, a to najmä fyzicky najslabších, teda matky a detí. Toto chráni ženu, pretože ona skôr ako muž stráca svoje spoločenské postavenie, ktoré sa v rodine nielen nejako umelo zachováva, ale aj organicky posilňuje. To tiež chráni deti, pretože zdravý vývoj ich biologickej a psychologickej stránky sa uskutočňuje takmer výlučne v monogamnej rodine založenej na nerozlučnom manželstve. V ňom sa im dostáva potrebná rodičovská starostlivosť až do veku dospelosti a nachádzajú cez rodičov prvotné zväzky v osobných vzťahoch (v podobe rodinných väzieb) ako svoj prirodzený začiatok.206

Vzhľadom k tomu, že manželstvo má verejný charakter207 a je tiež rodinou, postavenou na základoch dobrovoľného, heterosexuálneho, monogamného a nerozlučného manželstva, môže sa legitímne domáhať názvu právnická osoba v spoločenskom živote, v ktorom je predmetom sociálnych práv a povinností.²⁰⁸ Prirodzeným dôsledkom, ktorý vyplýva z emancipácie rodiny, je v prvom rade právo na individuálne vlastníctvo majetku, na rovnosť muža, ženy a detí z hľadiska ich osobného rozvoja a schopnosť vytvoriť národnú komunitu alebo sa zúčastňovať na jej živote.209

Majetok je vonkajšou formou zabezpečenia ľudskej slobody a nezávislosti. Emancipácia monogamnej rodiny zaručuje ľuďom právo materiálne dobrá zhromažďovať, rozmnožovať a používať ich. Bez vlastníctva majetku rodina nebude môcť realizovať svoj cieľ v časoch pokoja a v ťažkých časoch nebude môcť prekonávať ťažkosti sociálneho rozvratu.210

Rovnosť zase zdôrazňuje a chráni individuálnu dôstojnosť, právnu subjektivitu a podstatnú zvrchovanosť jednotlivých účastníkov rodinného života. Emancipácia monogamnej rodiny nielenže potvrdzuje žene rovnaké práva, aké má jej manžel, pričom obaja majú neodňateľné právo vychovávať svoje deti, ale tiež umožňuje deťom získať zrelosť ešte za života svojich rodičov. Mladí ľudia tak môžu mať právo na sebaurčenie, čo znamená, že môžu mať vlastný majetok a založiť si vlastnú rodinu.211

206 Porov. TARASIEWICZ, P.: Spór o naród, Lublin 2003, s. 32; Krąpiec, M. A. , Rodzina, s. 799.

207 Małżeństwo różni się od konkubinatu m. in. tym, że nie jest sprawą prywatną, lecz posiada charakter aktu publicznego (porov. SKRZYDLEWSKI, P.: Rodzina w cywilizacji łacińskiej a wolność człowieka, s. 2l2).

208 Porov. KRĄPIEC, M. A.:Ludzka wolność i jej granice, s. 194: Sprawa ta jest na tyle jasna, że w normalnych ustrojach społecznych, to rodzina jest szczególnym podmiotem prawa, jako jedna z podstaw społecznego ładu''.

209 Porov. SKRZYDLEWSKI, P.: Rodzina w cywilizacji łacińskiej a wolność człowieka, s. 208-211.

210 Porov. SKRZYDLEWSKI, P.: Rodzina w cywilizacji łacińskiej a wolność człowieka, s. 213-215. Co więcej moralne zdobywanie majątku jest wyrazem doskonalenia się człowieka (Porov. tamże, s. 222).

211 Porov. SKRZYDLEWSKI, P.: Rodzina w cywilizacji łacińskiej a wolność człowieka, s. 209-210. Brak emancypacji rodziny skutkował brakiem równouprawnienia członków rodziny (Porov. THIRSK, J.: The

Tretím dôsledkom emancipácie monogamnej rodiny je schopnosť vytvoriť národné spoločenstvo.212 Vzhľadom na podmetový charakter rodinného spoločenstva sa ono už nedelí ďalej na jednotlivcov. Rodina, o ktorej sa hovorí, sťažuje štruktúru kolektívneho života, keďže sa stala jej plnohodnotným subjektom. Jej sociálnou úlohou je na jednej strane chrániť jednotlivca voči nadvláde spoločnosti a pripraviť ho na prijatie zodpovedných úloh vo verejnom živote, na druhej strane – tvorba spoločnosti tým, že jej dá charakter „rozšírenej“ rodiny.

Pronárodná povaha rodiny vyplýva z toho, že sama nemá dostatok príležitostí nezávisle uskutočniť svoj konečný cieľ. Človek preto, aby naplno uskutočnil svoje osobné možnosti, potrebuje k tomu čo najviac zodpovedajúce podmienky, ktoré rodina nie je schopná zaistiť. Takéto podmienky poskytujú širšie okruhy spoločenského života, medzi ktorými najvyššie miesto zaujíma národ. To znamená, že základnou úlohou národa voči rodine je chrániť osobný rozmer jej života. Preto sa výstižne národ definuje ako „rodina rodín“ a jeho schopnosti sa merajú „silou a zdravím rodiny. “

Rodina prvotným spôsobom podstatne usporiadava spoločný život, ktorý svoje naplnenie a korunovanie nakoniec nachádza v národe. To neznamená, že rodinný život stráca svoj charakter prenikaním národného života do jej vnútra, ale že národ predpokladá a zdokonaľuje rodinu z hľadiska osobného rozvoja svojich členov. Na druhej strane, správne chápaná rodina slúži národu ako spoločenstvu osôb nielen tým, že zakladá dôležité sociálne putá príbuzenstva, ale aj tým, že prispieva k zachovaniu jeho identity a k jeho rozvoju. Z toho vyplýva, že ako národ nemôže existovať bez rodinného základu, tak ani rodiny nemôžu na vyššom stupni spoločenského vývoja existovať bez vzťahu s národom osôb.213

2.2 Naród jako miejsce aktualizacji kulturowych potencjalności