Začnime voľným pretlmočením vyjadrenia Carpentiera (1987, s. 169), ktorý presne vystihuje to, čo máme na mysli a od ktorého sme v tomto príspevku prevzali výraz „epocha netrpezlivosti.“ Naša epocha prebieha v znamení netrpezlivosti. Celý svet sa kamsi náhli.
Celý svet chce ihneď ochutnať plody svojho snaženia. Jedni chcú nahrabať imanie, iní do-siahnuť úspechy. Umelec i vedec si chce čo najrýchlejšie osvojiť celé bohatstvo výtvarných a vedeckých prostriedkov, aby v priebehu dvoch - troch rokov uskutočnil prelom v rozvoji maliarstva, hudby, literatúry alebo vedy a zvládol rýchlym skokom prelom vo svojej profe-sijnej kariére. Každý jednotlivec, každý ľudský kolektív pociťuje tajný a neuhasiteľný smäd po novom či už v umení, vo vede, vo výrobnej sfére, v osobnej kariére.
Zo skúsenosti na pracovnom trhu, napríklad na Slovensku, je známy trend vysokej motivácie osôb k dosiahnutiu rýchlej úspešnej a materiálne i mocensky výhodnej profe-sijnej kariére. V súčasnosti sa však tiež veľa hovorí o predlžení pracovnej kariéry až do vyššieho veku, nie iba preto, že sa ľudia napríklad v európskych krajinách dožívajú v dobrej kondícii vyššieho veku a narastá tak pracovne schopná populácia seniorov, ale tiež preto, že ekonomika štátov je zaťažená vyplácaním dôchodkov vysokému počtu seniorov dôchodcov.
Lenže politické rozhodnutia o predlžovaní odchodu do dôchodku zamestnaných osôb v seniorskom veku (na Slovensku od 62 roku) sú jedna vec a životná pracovná realita pracujúcich seniorov, ktorí zotrvajú v zamestnaní, je vec iná a v mnohých prípadoch sociál-ne i psychologicky sociál-nelichotivá. Zo skúsenosti z poradenskej i psychoterapeutickej činnosti s ľuďmi v seniorskom veku, ako aj z pozorovania života zamestnaných seniorov, sú nám známe prípady skrytej aj otvorenej diskriminácie a potláčania práva na rovnaké pracovné podmienky, na dôstojnosť a rešpekt voči vlastnej osobe na pracoviskách, kde pracujú.
Už sme viac razy spomenuli, že v centre pozornosti sú v tomto príspevku profesijne duševne pracujúci seniori. Chceme upozorniť na nevyužitie veľkého ľudského potenciálu tejto skupiny seniorov. A tiež na potrebu venovať pozornosť skrytému i reálnemu diskriminovaniu týchto seniorov pri výkone ich životného poslania, ktoré realizujú spôsobom duševnej práce v rôznych povolaniach a zamestnaniach. V spoločnosti, ako je dobre známe, sa na jednej stra-ne hľadajú spôsoby, ako pôsobiť na talentovaných mladých ľudí, aby po ukončení vysokoškol-ského vzdelávania neunikali do zahraničia a nevyvážala sa tak vzdelanosť krajiny.
A tiež ako zabrániť „emigrácii mozgov“, čiže vyvážaniu know-how, intelektuálne-ho kapitálu krajiny. A na druhej strane sa vzdelanosťou krajiny a nakumulovaným intelek-tuálnym kapitálom profesijne duševne pracujúcich seniorov mrhá. Tejto skupine duševne pracujúcich seniorov: priekopníkov, tvorcov diel rozmanitého druhu, autorov kníh a kon-cepcií, osnovateľov inštitúcií, celospoločenských programov, stratégií a projektov, tvorcov študijných odborov, zakladateľov škôl, vynálezcom, inovátorom, „ťahúňom“ vedy, umenia, techniky a iných druhov ľudskej činnosti, vychovávateľom a vzdelávateľom generácií – sa neraz nielenže nedostáva náležitého spoločenského ocenenia, úcty a rešpektu, ale ani toľko spoločenských prostriedkov na ďalšie zveľaďovanie ich ľudského a teda aj intelektuálneho potenciálu, koľko je tento dar duševne pracujúcich seniorov pre spoločnosť hoden.
Aj v tom je možno hľadať prejavy sociálnej diskriminácie seniorov i problém medzi-generačných nedorozumení a prejavov intolerancie na pracoviskách, kde profesijne pôsobia
duševne pracujúci seniori. Pritom k takým situáciám zvyčajne dochádza na základe jediného dôvodu – dôvodu kalendárneho veku zamestnaných seniorov. O aké prípady diskriminovania duševne pracujúcich seniorov z dôvodu ich kalendárneho veku ide? Uvedieme iba niektoré všeobecné indikátory diskriminácie duševne pracujúcich seniorov na pracoviskách:
- Prepustenie zo zamestnania, z dôvodu kalendárneho veku seniora.
- Zbavenie funkčného vedúceho pracovného miesta, z dôvodu kalendárneho veku se-niora.
- Prekážky v ďalšom profesijnom kvalifikačnom postupe, z dôvodu kalendárneho veku seniora.
- Preradenie do nižšej pracovnej pozície a kategórie, z dôvodu kalendárneho veku se-niora.
- Zníženie platu pri pracovnom preradení, z dôvodu kalendárneho veku seniora.
- Sociálna marginalizácia v pracovnom kolektíve, z dôvodu kalendárneho veku - Pripomínanie profesijných obmedzení a limitu ďalšieho rozvoja pracovníka seniora, ra.
z dôvodu kalendárneho veku.
- Pripomínanie neperspektívnosti pracovníka pre organizáciu, z dôvodu kalendárne-ho veku seniora.
Príčinu vyššie uvedených prejavov sociálnej diskriminácie duševne pracujúcich se-niorov na pracoviskách, je treba hľadať v znižovaní hodnoty ľudskej osobnosti sese-niorov v spoločnosti vôbec, a tým aj v očiach mladších kolegov na pracoviskách. Pritom obrazne povedané, zaznávaním aktívnych duševne pracujúcich seniorov, mnohí mladší na praco-visku „nevedia čo činia“. Pretože seniori, ich kolegyne a kolegovia, ktorí sú v ich blízko-sti, sú poväčšine skúsenou, psychicky zrelou ľudskou osobnosťou a sebarealizujúcou sa in-dividualitou, ktorá sama osebe je zdrojom poznania pre druhých. A tak sa mladší môžu učiť na modeli ich vyspelej osobnosti, pozdvihnúť svoju vlastnú odbornosť i profesionalitu a v prítomnosti spolupracovníkov v seniorskom veku sa aj mnohému v živote priučiť.
Myšlienka na záver príspevku a na zamyslenie sa, prečo profesijne aktívni, duševne pracujúci seniori chcú pracovať, chcú sa realizovať a chcú odovzdať Životu to, čo dostali do vienka, to znamená svoje nadanie a talent. Preto, lebo zúročili dar nadania a talentu svojim celoživotným snažením, štúdiom a činnosťou. A teraz vlastnou tvorivou sebarealizáciou sa odovzdávajú. Majú právo, pokiaľ to sami chcú, produktívne pracovať aj v seniorskom veku a zasluhujú si, tým čo vykonali pre druhých, optimálne a žičlivé podmienky pre sebareali-záciu, bez ohľadu na kalendárny vek. Pretože „niet lepšieho osudu pre človeka, ako dobre splniť svoje poslanie“ (Montaigne).
Bibliografie
Carpentier A. (1987), Epocha netrpezlivosti, [w:] Budúcnosť v prítomnosti. Aurora, Bratislava.
Čornaničová R. (1998), Edukácia seniorov, Univerzita Komenského, Bratislava.
Dobiášová V., Herdová O. (2012), Vyhodnotenie prierezovej štúdie „Seniori v rodine a spoločnosti“.
Programy a projekty Úradu verejného zdravotníctva v Slovenskej republike - http: // www.uvzsr.sk/
docs/info/podpora/Vyhodnotenie Seniori v rodine. pdf [11. 12. 2012]
Frolov I. (1987), Budúcnosť ľudstva. Humanistické aspekty pokroku vo vede, [w:] Budúcnosť v prítom-nosti, Aurora, Bratislava.
Profesijné uplatnenie v seniorskom veku a diskriminácia... 135
Hall C.S., Lindzey G. (1997), Psychológia osobnosti, SPN, Bratislava.
Kuzyšin B. (2012), Edukačný progres sociálnej práce (?), [w:] J. Husár, M. Machalová, T. Hangoni, B.Kuzyšin (red.), Nová sociálna edukácia človeka (?), Prešovská univerzita, Pravoslávna bohoslovecká fakulta, Prešov.
Langer T. (2006), Specifika andragogického poradenství v oblasti zaměstnanosti, „Andragogika“, 3 (10) / 2006.
Luppová S. (2012), Starší ľudia to majú v práci ťažšie. Firmy radšej uprednostnia mladých - http: //
aktualne.atlas.sk/print.xml?path [article] =starsi-ludia-to-maju-v... [22. 02. 2013].
Machalová M. (2006), Psychológia vo vzdelávaní dospelých, Gerlach Print, Bratislava.
Machalová M. (2010), Biodromálna psychológia pre pomáhajúce profesie, IMS, Brno.
Národný Strategický Referenčný Rámec 2007-2013 (2011), Ministerstvo dopravy, výstavby a regionál-neho rozvoja Slovenskej republiky, Bratislava.
Pacovský V. (1997), Proti věku není léku. Úvahy o stárnutí a stáří, Karolinum, Praha.
Skokňová A. (2010), Sonda do životného štýlu seniorov na Slovensku - http: //redakcia(at)senior.sk [03. 06. 2010]
Sycha M. (2012), Vzdělávání dospělých a sociální změna (Analýza vztahu závislostí mezi změnami ve společnosti a vzděláváním), Karlova univerzita, Filozofická fakulta, Praha.
Šerák M. (2009), Zájmové vzdělávání dospělých, Portál, Praha.
Abstrakt
V príspevku venujeme pozornosť profesijnému uplatneniu seniorov a diskriminácie v kontexte so-ciálnych zmien prebiehajúcich v postmodernej spoločnosti. Sústreďujeme sa na profesijnú sebare-alizáciu v seniorskom veku a popisujeme pracovnú situáciu vzdelaných duševne pracujúcich osôb.
Upozorňujeme na potrebu navodenia zmeny postojov zo strany spoločnosti voči pôsobeniu ak-tívnych duševne pracujúcich seniorov na trhu práce.
Kľúčové slová: Veková pracovná diskriminácia seniorov, seniori a sociálne zmeny, predlžovanie ľud-ského veku, profesijná sebarealizácia seniorov
Abstract
The attention is paid to the situation of professional fulfillment in the senior age people educated and mentally working in the framework of social changes in the post modern society. We fare focusing at seniors which are intelectual workers and in their professional selfrealization. It is necessary to chan-ge of attitudes in the society towards the professionaly active senior workers in the labour market.
Key words: The age work discrimination of seniors. Seniors and social changes. Extension of human life. Professional self-realization seniors
Michal Šerák
Katedra andragogiky a personálního řízení Filozofická fakulta Univerzity Karlovy v Praze